Ako hodnotíte konferenciu strany Smer-SD?
Veľmi pozitívne. Od samotného pána premiéra zazneli posolstvá, ktoré nás podľa mňa posúvajú doľava, a to práve smerom k pracujúcim ľuďom, robotníkom, ktorí sú našimi tradičnými kľúčovými voličmi a oslovovať by sme mali práve ich. Hovorilo sa o sociálnych opatreniach a sociálnom štáte a ako ľavičiar to beriem naozaj veľmi pozitívne a myslím si, že práve aj pán premiér chce Smer posúvať smerom doľava.
V médiách sa objavili fotky, na ktorých počas konferencie sedíte „ako sám vojak v poli“ v poslednom rade. Ďaleko od svojich kolegov. Išlo o fotku vytrhnutú z kontextu alebo sú vaše vzťahy v strane naštrbené?
Samozrejme, že bola vytrhnutá z kontextu. Rozprával som sa s jedným priateľom, a tak sme si sadli dozadu, kde bol pokoj, no potom už sa začala konferencia, tak som tam zostal. Bola to čistá náhoda. Potom som si všimol, že okolo mňa behajú novinári a fotia si ma, takže som pochopil, že sa im to zdalo kuriózne. V tom duchu som to aj vtipne okomentoval a povedal, že som si vybral miesto na krajnej ľavici, kam aj politicky patrím. Naozaj v tom netreba hľadať nič iné ako zhodu náhod. Napríklad ešte oveľa viac vzadu sedel aj Miro Číž či aj ďalší predstavitelia Smeru. Môžem povedať, že vzťahy v Smere sú výborné a mám v ňom veľa dobrých kamarátov. Dokonca za mnou chodili aj ľudia z regiónov, ktorí hovorili, aby sme sa venovali najmä sociálnym riešeniam a snažili sa veci posúvať viac doľava. Môj vzťah s Robertom Ficom je taktiež výborný a myslím si, že máme vzájomný rešpekt.
Napísali ste pôvodné tézy, tie boli ale prepísané pánom Vladimírom Faičom. Boli vaše návrhy úplne odignorované alebo sa nimi pán Faič inšpiroval?
Mediálna informácia o tom, kto bol autorom pôvodných téz, nebola úplne korektná, pretože keď hovoríme o pôvodných tézach, ale aj tých súčasných, stále sa rozprávame o straníckom materiáli, teda kolektívnom výtvore. Prvé a ani druhé tézy nemali autora. Tézy nie sú knižka, v ktorých stelesňujete vlastné názory. Stranícke materiály vychádzajú z určitého prostredia a ide aj o kompromis rôznych prúdov. V pôvodných tézach môžete vidieť príklon nielen k ľavicovým socialistickým otázkam, ale aj k tým národným, ktoré sa spájajú skôr s inými predstaviteľmi Smeru. Prvé tézy sa skôr pohybovali v ideologickej či hodnotovej polohe, v ktorých bola snaha pomenovať určitú víziu sociálnej demokracie.
Materiál, ktorý máme v súčasnosti na stole, je klasickým programovým materiálom. V angličtine sa tomu hovorí „policies“, čiže konkrétne opatrenia, ktoré Smer dlhodobo presadzuje. Napríklad téma podpory progresívneho zdaňovania, ktorú veľmi vítam, alebo podpora družstevnej ekonomiky, čo je novinka, pri ktorej som pomáhal. V tomto smere tu vidím skôr kontinuitu a komplementaritu. Mnohé z vecí z pôvodných téz zazneli aj z úst Roberta Fica, či už to je heslo v duchu Alexandra Dubčeka o „politike s ľudskou tvárou“, či to, že sa hlásime k pracujúcim ľuďom. Veľmi jasne bolo pomenované aj to, že chceme byť ľavicou pre ľudí, a nie kaviarenskou ľavicou. V tomto žiadny rozpor nevidím. Jediné, čo sa z prvých téz neuplatnilo, bola národná myšlienka. Napríklad návrat k Emanuelovi Lehockému, ale to neberiem ako negatívny krok.
Pôvodné tézy sa údajne stretli s kritikou zvnútra strany…
Ja o žiadnej kritike neviem, okrem tej, ktorá v médiách zaznela od Borisa Zalu, ktorý zo strany odišiel a vyriešil tým akékoľvek problémy. Ten ich mal očividne so všetkým možným, len nie s obsahom téz, a zrejme sa odvíjali od toho, že bol v strane vyňatý z rozhodovania o niektorých veciach. Potom ešte bola kritika z radov niektorých poslancov a domácich politikov, ktorí ale mali, ako hovoril pán premiér, skôr neukojené ambície. Takže nejde o žiadny rozpor, všetko je v poriadku a som rád, že som mohol inšpirovať kolegov k posunutiu sa doľava.
Spomínali ste heslo „politika s ľudskou tvárou“, ktoré Robert Fico predstavil na konferencii. Je to nápad z vašej hlavy?
Nebudem hovoriť, odkiaľ pochádza, len hovorím, že bol aj v našich pôvodných tézach. Keď si ich nájdete, tak si to tam prečítate. Netreba na to nejakú špeciálnu investigatívu. O Dubčekovi hovorím ja, aj pán premiér, to nie je žiadne tajomstvo. Vždy bude patriť k jednému z veľkých mien slovenskej ľavice a histórie a vždy sa budeme k nemu hrdo hlásiť. Pointa je ale v tom, že ľavicový prúd v Smere prevládol, a som rád, že to Robert Fico pomenoval a ukázal, že je skutočný ľavičiar.
Prednedávnom to v opozícii poriadne vrelo. Peter Pčolinský skritizoval politickú kultúru Igora Matoviča a ten ho následne nazval „debilom“. Ako hodnotíte toto opozičné iskrenie? Karavan pána Matoviča s nápisom „Fico chráni zlodejov“ dokonca parkoval v deň konferencie pred budovou Technopolu, v ktorej práve prebiehala…
Tu sa krásne ukazuje kontrast medzi tým, čo robí na Slovensku Smer-SD a opozícia. My sa snažíme pomáhať ľuďom, vytvárať programové opatrenia, zaoberáme sa veľkými programovými ideami a snažíme sa Slovensko posunúť vpred. Na druhej strane máte slovenských opozičných politikov, ktorí sa medzi sebou hašteria, nadávajú si a robia rôzne marketingové PR akcie napríklad také, aké robí pán Matovič so svojím infantilným karavanom. Celé to je detinské a nedôstojné, no, žiaľ, taká je dnes opozícia. Je to banda polobláznov, mafiánov či iných mimoriadne nezodpovedných ľudí, ktorí, ak by vládli na Slovensku, tak by túto krajinu za niekoľko rokov dohnali na úroveň Somálska. Buďme radi, že v tomto smere vládnu štandardné strany typu Smer-SD spolu s menšími koaličnými partnermi a že Slovensko zostáva v rovine sociálneho zmieru a normálnej programovej politiky.
Prednedávnom Marián Kočner prišiel na svojej tlačovke s obvinením, že Daniel Lipšic a Gábor Grendel majú nadštandardné vzťahy s niektorými spriaznenými novinármi. Treba tieto slová preveriť napriek tomu, že s nimi prišiel človek s pochybnou minulosťou, ktorého meno sa objavilo aj na mafiánskych zoznamoch?
Je mi srdečne jedno, odkiaľ táto informácia prichádza, pretože v tejto kauze je podstatné, čo táto informácia ponúka. Zdá sa mi, že niektorí novinári už aj potvrdili pravosť niektorých mailov. Je to asi najväčší škandál od vypuknutia Gorily. Je hrozné, že niečo takéto existuje. Rôzne politické, možno až mafiánske prepojenia a jednotliví pravicoví politici si dohadujú, čo bude v spravodajstve rôznych privátnych televízií či vo verejnoprávnej televízii, denníkoch alebo novinách. Pociťujem z toho jedno obrovské zhnusenie a len sa potvrdilo to, čo sme si mysleli už dlhšie. Nečudujem sa, že pravicové médiá do ľavice kopú tak silno, pretože je to očividne zadanie od niektorých politikov. Ľudia by si mali konečne uvedomiť, že slovenské pravicové médiá sa dostali na absolútne, ale absolútne dno.
