Ombudsmanka na pochode LGBTI? Máme tu iné oblasti porušovania práv ľudí, hovorí Baránek. Takto zhodnotil prezidentskú kandidatúru Chmelára, Harabina, Zábojníka a Krajniaka

4. 7. 2018 0:01

ROZHOVOR Pred pár dňami sme boli svedkami konfliktu medzi poslancom za SNS Antonom Hrnkom a europoslankyňou za stranu Smer-SD Monikou Beňovou o blížiacom sa Dúhovom pochode v Bratislave. Poslanci sa počastovali rôznymi pomenovaniami od podivína cez bruselskú paničku až po milovníčku LGBTI komunity. Kam až tento konflikt môže dospieť? Aj o tom hovorí v rozhovore pre PL.sk analytik inštitútu Polis Ján Baránek.

Ombudsmanka na pochode LGBTI? Máme tu iné oblasti porušovania práv ľudí, hovorí Baránek. Takto zhodnotil prezidentskú kandidatúru Chmelára, Harabina, Zábojníka a Krajniaka
Foto: Reprofoto: Teraz.sk
Popis: Ján Baránek

Konflikt Beňová – Hrnko, čo hovoríte na to, že po krátkom čase sú opäť nezhody v koalícii?

Tak toto netreba vnímať ako nezhodu v koalícii, lebo Beňová je len formálne súčasťou koalície, ona sa dlhodobo vymyká z toho štandardu Smeru. Stále to vnímam ako konflikt dvoch ľudí. Je tu niečo iné – a to je žiadosť SNS smerom k ombudsmanke, aby nepodporila Gay Pride a postoj Mosta-Híd. Keď už by som hovoril o konflikte v koalícii, tak skôr medzi týmito dvomi.

Všetko to spôsobil blížiaci sa Dúhový pochod, respektíve vyjadrenie Slovenskej národnej strany, že si neprajú, aby udalosť podporila svojou účasťou ombudsmanka za ľudské práva, Mária Patakyová, a následná kritika zo strany europoslankyne Moniky Beňovej. Môže tento konflikt dospieť až do takého štádia, že predseda SNS opäť vypovie koaličnú zmluvu?

V tomto smere určite nie. Pozrite, SNS dlhodobo zastáva tento názor, išla s ním do koalície a všetci museli vedieť, že k takémuto ideologickému stretu musí prísť. A poviem vám aj prečo nie. Toto nie je o peniazoch. Toto je len o ideológii, o hodnotách, a táto koalícia ak sa rozpadne, určite nie pre hodnoty, ale pre skryté finančné záujmy. Pre toto (konflikt Beňová – Hrnko) sa určite koalícia nerozpadne.

SNS rovnako odkázala Patakyovej, že za jej zvolenie hlasovali aj členovia SNS. Je podľa vás v poriadku, že sa na takýchto udalostiach zúčastňuje?

Tiež si nemyslím, že by tam ombudsmanka mala byť, lebo problematika LGBTI nie je to najakútnejšie a najvýraznejšie, kde sa porušujú práva v problematike LGBTI. Máme tu iné oblasti porušovania či už občianskych, ľudských, alebo prirodzených práv, a tam nevidím až tak výrazne činnosť ombudsmanky. Či sú to napríklad invalidi, alebo sú to osamelé matky, ktoré sú veľmi znevýhodňované voči štandardným rodinám.

Napríklad vám poviem takto – invalid, napríklad žena, ktorá ide na invalidný dôchodok a pracovala za minimálnu mzdu, má nižší invalidný dôchodok ako žena, ktorá nikdy nepracovala – samozrejme, hovorím hlavne o rómskom etniku. Toto ombudsmanka nerieši – prečo? Lebo sa to týka väčšinovej časti populácie? Totiž ombudsmanka tu nie je len na to, aby sa zastávala menšinových častí populácie, ale je tu na to, aby reagovala na nespravodlivosť.

Pokiaľ chce ísť, nech si ide na pochod LGBTI, mňa tam zastupovať, samozrejme, nebude. Ale nevidím dnes, že by komunita LGBTI bola napríklad v sociálnej núdzi. Ak je v občiansko-právnej núdzi, na to máme súdy, politické strany a tak ďalej. Pochody LGBTI nie sú pochodmi o tom, že je niekto v sociálnej núdzi, že je „vystrkovaný“ na okraj spoločnosti. Naopak, dnes si dovolím tvrdiť, že postavenie LGBTI komunity vo verejnosti a vo vnímaní verejnosti nie je také, že by boli marginalizovaní.

Ombudsmanka Mária Patakyová   Zdroj: TASR

Strana SaS kritizuje vyjadrenie SNS a povedala, že by chcela predložiť nový návrh zákona pre partnerov rovnakého pohlavia, ktorý bude obsahovať napríklad možnosť dedenia. Čo hovoríte na takýto návrh zákona?

No, to je presne cesta, ktorú som v predchádzajúcej odpovedi povedal. Pokiaľ to je naozaj zväzok nejakých dvoch ľudí, ktorí sa dokázateľne o seba starajú a tak ďalej, ja s tým potom naozaj nemám problém. Toto je cesta, ktorou by sa to dalo riešiť. Ale nevidel som ten návrh.

Čo hovoríte na to, že Dúhový pochod financujú vnútroštátne orgány?

To vo mne vyvoláva rozpaky, lebo neviem, či napríklad Pochod za rodinu spolufinancovali štátne orgány. Pokiaľ viem, nie. Napríklad, môžeme mať aj pochody vozíčkarov, pochody invalidov. Zaiste – aj pochody rómskeho etnika by si finacovanie v istých veciach možno zaslúžili. Povedzme, špecializované školstvo pre rómske deti, ktoré do škôl chodia absolútne zle pripravené, omnoho horšie ako deti väčšinového etnika. Ak sa štát rozhodne financovať alebo spolufinancovať pochody LGBTI, tak budem očakávať od tohto štátu, lebo aj ja som štát, aj vy ste štát, že bude tak robiť aj v iných prípadoch.

Natália Blahová zo SaS tvrdí, že pokiaľ si Hrnko myslí, že LGBTI ľudia ohrozujú jeho rodinu, je problém iba v jeho rodine. 

To nie je o tom, že by sme si Hrnko alebo ja mysleli, že LGBTI ohrozia moju rodinu. Moju rodinu neohrozí žiadny homosexuál. Tu nejde o to. To je nepochopenie toho, o čo tu ide. A ja sa teraz nejdem zastávať Hrnka, lebo presne neviem, o čo mu ide. Viete, my sa tu zaoberáme LGBTI, či si môžu adoptovať deti, či môžu mať zväzky...

Mne tu chýba niečo iné, mne tu chýba nejaké systémové opatrenie v prospech populačnej politiky, lebo my vymierame. A miesto toho, aby sme riešili natalitu, tak celé roky tu počúvame o LGBTI. O populačnej politike tohto štátu som nepočul ešte hovoriť ani jednu politickú stranu. A je to celoeurópsky problém, ktorý sa Merkelová snažila riešiť imigráciou. Každý sa to snaží nejak riešiť, a tie riešenia sú zlé. Jediné dobré riešenie je zvýšiť natalitu. A tam sa potom dotkneme, samozrejme, toho tradičného modelu rodiny matka – otec – deti. A ako tento model posilniť, aby sme nemuseli v budúcnosti z Ukrajiny alebo Rumunska dovážať robotníkov.

Ešte by som sa opýtala na prezidentských kandidátov – minulý víkend bola v televízii TA3 diskusia štyroch prezidentských kandidátov – Eduarda Chmelára, Štefana Harabina, Milana Krajniaka a Juraja Zábojníka. Ako vnímate túto diskusiu? Kto má podľa vás z tejto štvorice najvyššie šance u ľudí?

Z tejto štvorice ťažko povedať, kto by mal najvyššie šance u ľudí. Medzi kandidátmi bol dosť veľký prienik. Okrem Chmelára sú to konzervatívni, respektíve kresťanskí kandidáti. Či už to bol Krajniak, alebo Harabin, pričom u Harabina skôr počujeme tie konzervatívne názory, u Krajniaka tie kresťanské, ktoré sa ale blížia ku konzervatívnym, a Zábojník je niečo medzi. Je príliš skoro hovoriť o šanciach, lebo kandidátov bude veľa. Vy ste sa pýtali ale na konkrétnu štvoricu – mne najbližšia bola, samozrejme, trojica Krajniak – Harabin – Zábojník, keďže ja nie som ľavicovo orientovaný. To, čo som videl, v podstate nebolo zlé, len mi tam chýbala jedna zásadná vec – oni sa tam snažili pomenovať víziu.

Len zásadná vec je v niečom inom – ako nastaviť tento systém, aby bol viac pre ľudí a menej pre oligarchov, mafiu a korupciu. A ja som to naznačil v predchádzajúcej odpovedi – už si to bude vyžadovať krízové riešenia a to som ani od jedného z nich nepočul. Nepočul som ani od jedného z nich, že napríklad volebný systém, ktorý máme, je zlý. Toto sú síce veci, ktoré prezident nemôže iniciovať, lebo nemá na ne zákonodarnú moc, ale môže o tom začať hovoriť.

Na druhej strane sme v diskusii nevideli Zuzanu Čaputovú, Róberta Mistríka alebo Františka Mikloška. Aké majú podľa vás šance títo kandidáti?

Tak ja dúfam, že ich ešte budeme vidieť. Ale poviem vám na rovinu, dnes je príliš skoro hovoriť o nejakej výške šance jednotlivých kandidátov, lebo ešte Smer nedal kandidáta, SNS nedala kandidáta, uvidíme, ako sa KDH rozhodne. Takže, dnes je táto otázka predčasná.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: PH
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Drísty o CO2, zelený socializmus! Rovnaké drísty ako kedysi, varuje Markéta Šichtařová

0:02 Drísty o CO2, zelený socializmus! Rovnaké drísty ako kedysi, varuje Markéta Šichtařová

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Socializmus v Československu pred Novembrom 1989 bol niečo absurdné, a…