Ohrozená demokracia? Predovšetkým preto, že v médiách sa tlačí len ´jediný správny´ názor, zaznelo od Šichtařovej

24. 10. 2019 0:04

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ „Zatiaľ čo to, že niekto má deti, je akási zásluha a pomôže to celej spoločnosti, to, že je niekto mladý, žiadna osobná zásluha nie je, to sa jednoducho len tak nejako ,prihodí‘, na to nie je potrebná žiadna motivácia,“ reaguje Markéta Šichtařová na sľuby ODS, že presadí nulové zdanenie rodičov a zrušenie dane z príjmu pre ľudí do 26 rokov. Vo svojej novej knihe S androidkou v posteli spoločne s manželom Vladimírom Pikorom ukazujú, ako je demokracia v ohrození tiež preto, že v médiách začal byť v určitom okamihu uprednostňovaný len „jediný správny“ názor.

Ohrozená demokracia? Predovšetkým preto, že v médiách sa tlačí len ´jediný správny´ názor, zaznelo od Šichtařovej
Foto: Archív M. Š.
Popis: Markéta Šichtařová

Členovia vlády za hnutie ANO na minulotýždňovom pondelkovom zasadaní rozhodli, že na české predsedníctvo Európskej únii v roku 2022 pôjde 1,24 miliardy korún (asi 48 miliónov eur). Za návrh nezdvihol ruku ani jeden z ministrov za ČSSD, požadovali o pol miliardy vyšší rozpočet. Pripomeniem, že na prvé české predsedníctvo v roku 2009 sa vynaložilo 3,75 miliardy korún (asi 146 miliónov eur), teda trikrát viac. Je rozumné na predsedníctve EÚ šetriť? Nepripravuje sa Česko o možnosť, ako sa zviditeľniť a Európe to osladiť, ako pre vtedajšie predsedníctvo v spote sľubovali populárne osobnosti?

Načo je zviditeľňovanie sa v EÚ dobré? Keď niekde v Bruseli vyvesíme viac českých vlajočiek, bude sa vďaka tomu niektorý český občan mať lepšie? Prinesie to väčšiu prosperitu? Prinesie to len a len viac utratených peňazí z vreciek daňovníkov.

Pokiaľ by každý jednotlivec, ktorý musel svoje dane odviesť štátu, mal rozhodnúť, či je pre neho prínosnejšie postaviť u nás viac ciest, zaplatiť lepšie učiteľov, vylepšiť služby verejných nemocníc atď., alebo vyvesiť viac vlajok v Bruseli, za čo by zrejme hlasoval? Aj tých 1,24 miliardy korún mi pripadá v tomto kontexte nehorázne veľa.

Minule sme sa rozprávali o kampani ODS Krajina, ktorá víťazí. Pred pár dňami sa jej prvá podpredsedníčka Alexandra Udženija stretla s bývalou poľskou ministerkou práce a sociálnych vecí Elżbietou Rafalskou, ktorá v krajine zaviedla reformu rodinnej politiky, a pri tej príležitosti podľa tlačovej správy mediálnej sekcie ODS okrem iného sľúbila presadiť nulové zdanenie rodičov a zrušenie dane z príjmu pre ľudí do 26 rokov. Pokiaľ to nepoplietla a nechybovalo ani tlačové oddelenie, nie je nulové zdanenie rodičov od ODS trochu nereálnym sľubom?

Zdá sa, že v strednej Európe myšlienka daňovej podpory rodín silnie. Ako prvé s tým prišlo Maďarsko a Viktor Orbán. A nie je div, že mnohé strany sa snažia túto myšlienku kopírovať, lebo Orbánovi zjavne priniesla politické body. Vôbec by som sa preto nedivila, keby s niečím podobným prišlo čoskoro aj ANO a tým by sa pokúsilo politickým konkurentom vypáliť rybník.

Viktor Orbán

Viktor Orbán  Zdroj: TASR

Popravde mi táto myšlienka podpory pôrodnosti a rodín tým, že rodinám odpustíme časť daní, neprekáža. Je to totiž niečo iné ako dávať sociálne dávky a dotácie – nie je to prerozdeľovanie, ale ponechanie peňazí tam, kde vzniknú. A navyše, podpora pôrodnosti týmto spôsobom má ten jednoznačne pozitívny efekt, že tým najlepším možným spôsobom vlastne „riešime“ dôchodkovú reformu.

Pokiaľ však ide o tento konkrétny návrh ODS, myslím, že je priechodný čiastočne. Pretože si viem predstaviť, že na podobnú myšlienku, možno v nejakej jej obmene, naskočí aj ANO, mohlo by to byť v akejsi podobe priechodné.

Ale čo sa mi na tom návrhu nepáči, to je cielenie súčasne aj na rodičov, aj na mladých do 26 rokov. To sa totiž do značnej miery navzájom vylučuje, keď sa zamyslíme nad logikou v pozadí.

Jednoducho buď chceme podporovať pôrodnosť a potom odpustíme dane rodičom, alebo chceme podporovať, aby mladí namiesto zakladania rodín veľa zarábali, a potom odpustíme dane mladým. To je vlastne veľmi protirodinné.

Zatiaľ čo to, že niekto má deti, je akási zásluha a pomôže to celej spoločnosti, to, že je niekto mladý, žiadna osobná zásluha nie je, to sa jednoducho len tak nejako „prihodí“, na to nie je potrebná žiadna motivácia.

Takže rušenie daní z príjmu ľuďom do 26 rokov nepodporujem.

Šéf Hospodárskej komory ČR Vladimír Dlouhý požiadal premiéra, aby jeho vláda nereflektovala komunistický návrh, ktorým by sa plošne všetkým zamestnávateľom v krajine nariadilo od roku 2020 vyplácať zamestnancom náhradu mzdy za ďalší týždeň dovolenky navyše nad rámec dnešnej zákonnej úpravy, pretože by to tvrdo zasiahlo najmenšie podniky. Na druhej strane predkladatelia novely Zákonníka práce v dôvodovej správe tvrdia, že povinný piaty týždeň dovolenky nebude mať výrazné dosahy na podnikateľské prostredie. Môže byť päť pracovných dní voľna navyše naozaj taký problém, aby proti nim HK bojovala?

Povedzte mi jediný dôvod, prečo by mal živnostník platiť svojmu zamestnancovi za to, že zamestnanec sa rozhodol letieť k moru? Prečo mám ako zamestnávateľ platiť niekomu za to, že pre mňa nepracuje?

Ako môže mať niekto takú drzosť nárokovať si peniaze za dovolenku? Chcieť niečo za nič a ešte to uzákoniť ako nárok? Je mnoho firiem, ktoré umožňujú zamestnancovi pružný pracovný čas.

Alebo platia za odvedenú prácu namiesto za čas strávený na pracovisku, takže zamestnanec môže mať vo svojej podstate dovolenky, koľko chce, pretože mu jednoducho len nebude preplatená žiadna odvedená práca.

Alebo ktoré sa dokážu individuálne so zamestnancami dohodnúť na ďalších dňoch dovolenky ako forme bonusu. A tak je to správne.

Pokiaľ sú pre niekoho dni voľna také dôležité, môže ísť pracovať cielene pre taký typ firmy. Ale uzákoniť niečo také ako povinnosť – to je skrátka nemorálna nehoráznosť.

Je dôležité nijako to nezahovárať a pomenovať to správne: ide o požiadavku, aby zamestnanci mali nárok na niečo za nič, a to na úkor svojich zamestnávateľov.

Po roku 2030 nebude mať kto pracovať, pokiaľ štát nedostane dôchodcov do práce, pretože mladí budú z demografických dôvodov na trhu práce chýbať. V rozhovore pre týždenník Ekonom to povedala šéfka novej penzijnej komisie Danuše Nerudová. Podľa údajov ČSÚ sa z roka na rok zvyšuje množstvo cudzincov pracujúcich v ČR, už teraz ich je 700-tisíc, čo znamená, že každý siedmy pracujúci je cudzinec. Kde vidíte záchranu českého pracovného trhu – v dôchodcoch, v cudzincoch alebo v tom, že rozvoj technológií významne zníži potrebu pracovných síl?

Vo všetkom, čo ste spomenuli. Dôchodcovia sú čoraz zdravší a schopní pracovať do vyššieho veku. Technológie tiež, samozrejme, pomáhajú. A cudzinci môžu vykonávať mnoho prác – ale je dôležité povedať, že nie je cudzinec ako cudzinec.

Tí, ktorí prichádzajú cielene za prácou, sú pre ekonomiku prínosom. Tí, ktorí prichádzajú za sociálnymi dávkami, vítaní nie sú.

Nobelovu cenu za ekonómiu získali Abhijit Banerjee, Esther Duflová a Michael Kremer za experimentálny prístup k riešeniu chudoby v rámci rozvojovej ekonomiky. Dá sa odhadnúť, či význam výsledkov ich práce je porovnateľný s predchádzajúcimi laureátmi, alebo tohtoročné ocenenie ide tak trochu na vrub trendu doby, ktorým je začleňovanie a zrovnoprávňovanie tých, ktorí doteraz čelili znevýhodnenému postaveniu?

V tomto prípade neviem posúdiť, ktorý ekonóm je pre rozvoj ekonómie aký prínosný. A nechcem teda ani túto konkrétnu cenu nejako zhadzovať.

Bolo by, samozrejme, príliš jednoduché, ale tiež povrchné, len vyhlásiť, že tento ocenený typ výskumu zapadá do dnešného obľúbeného trendu inkludovania, a preto nič zaujímavé neprináša.

Na druhej strane pripúšťam, že každá doba si inak stanovuje priority.

Povedzme to tak, že pochybujem, že by napríklad dnes dokázal Nobelovu cenu získať Milton Friedman, pre mňa jeden z najväčších ekonómov všetkých čias, pretože jeho názory by skrátka boli na dnešnú dobu „až veľmi pravicové“.

Ocenená metóda skúmania je teda jedna vec. Iná vec je, ako sa s ňou politicky zaobchádza a či náhodou neslúži nejakému politickému cieľu – v tomto prípade akémusi „inkludovaniu“.

Zľava Peter Fredriksson, Goran K. Hansson a Jakob Svensson oznamujú laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu počas tlačovej konferencie 14. októbra 2019 v Štokholme

Zľava Peter Fredriksson, Goran K. Hansson a Jakob Svensson oznamujú laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu počas tlačovej konferencie 14. októbra 2019 v Štokholme. Zdroj: TASR

Máte väčšie obavy z toho, že sa Európou ako mor šíri socializmus, alebo z toho, že sa čoraz viac úradníkov – ktorí negenerujú žiadnu hodnotu, len komplikujú život tým, ktorí ju tvoria – necháva živiť od podnikateľov a zamestnancov? Pýtam sa preto, že aj týmto sa zaoberá knižka S androidkou v posteli, ktorú ste s manželom Vladimírom Pikorom napísali a minulý štvrtok slávnostne predstavili. Na čo ďalšie sa môžu jej čitatelia tešiť?

Oboje – teda šírenie socializmu aj rastúci počet úradníkov na úkor súkromného sektora – je len rôznym pomenovaním toho istého javu, dvoma stranami tej istej mince.

Pribúda tých, ktorí nič neprodukujú a nechávajú sa živiť tými, ktorí niečo vytvárajú.

A tí, ktorí sa nechávajú živiť, predstierajú svoju potrebnosť tým, že si vymýšľajú aktivity typu „správa daní“, „kontrola poskytovania dotácií“, „colníci“ a podobne – teda aktivity, ktoré by vôbec nemuseli existovať, keby tiež neexistovali štátni úradníci.

Samozrejme, že toto decimovanie toho, čo doteraz funguje, nemôže trvať večne. Nemôže trvať dokonca ani desiatky rokov. Inak by jednoducho prestali existovať všetky súkromné podniky a opäť by začali existovať len štátne.

Takže centrálne banky a štáty sa raz musia prestať správať ako hlupáci, inak položia kapitalizmus. Pokiaľ teda v eurozóne ešte možno o nejakom hovoriť.

Toto všetko v knihe opisujeme – a ešte mnoho ďalšieho. Ukazujeme, ako je demokracia v ohrození preto, že v médiách začal byť v určitom okamihu uprednostňovaný len „jediný správny“ názor, že sa vrátila do hláv ľudí autocenzúra.

Ukazujeme, akí sú tí zdanlivo neškodní genderoví, environmentálni alebo cenzúrni aktivisti vlastne veľmi nebezpeční pre slobodný rozvoj spoločnosti. A ukazujeme, aký prístup je – podľa nášho názoru – k týmto aktivistom vhodný.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Utečenci z Eritrey a Sudánu na nás hádzali kamene, totálne násilie, ale to sa nikde nedočítate. Spisovateľ Tenenbom je tu s knihou o dnešnej Británii

18:41 Utečenci z Eritrey a Sudánu na nás hádzali kamene, totálne násilie, ale to sa nikde nedočítate. Spisovateľ Tenenbom je tu s knihou o dnešnej Británii

ROZHOVOR Veľká Británia je na Západe najviac antisemitskou krajinou súčasnosti a žijú tam chudobní ľ…