Odchádza z Facebooku: Viete vôbec, čo s vami robia? Čítajte. A už veľa priateľov mi zablokovali, hovorí Kechlibar

18. 3. 2019 0:00

SÚVISLOSTI MARIANA KECHLIBARA Používate sociálne siete? A viete, ako analyzujú vaše citlivé osobné dáta a následne ich využijú proti vám bez toho, aby ste o tom čo i len tušili? Tomu sa na PL venuje matematik, publicista a analytik Marian Kechlibar. A na základe negatívnych osobných skúseností s Facebookom oznámil, že túto sociálnu sieť opúšťa. Dôvody sú zrejmé.

Odchádza z Facebooku: Viete vôbec, čo s vami robia? Čítajte. A už veľa priateľov mi zablokovali, hovorí Kechlibar
Foto: Archív MK
Popis: Český publicista Marian Kechlibar
reklama

Technologický gigant Facebook sa rozhodol skonsolidovať niekoľko sociálnych sietí do jednej. Spojenie sa má týkať aplikácií Messenger, Instagram a WhatsApp. Vraj ide o ďalší krok v snahe spríjemniť používateľom ich komunikáciu. Ale čo za tým môže byť v skutočnosti?

Existuje také úslovie, že ak za nejakú službu neplatíte, tak vy ste ten produkt. V prípade sociálnych sietí to platí dokonale. Facebook je firma predávajúca reklamu a používatelia sú jej tovar. Na to ich potrebuje poznať čo najlepšie. O koľkej vstávajú, o koľkej chodia spať, akému klubu fanúšikujú a koho s vysokou pravdepodobnosťou volili atď. Jedine tak im môže čo najefektívnejšie podstrkovať to, čo chcú zadávatelia predať.

Spojením uvedených služieb bude mať firma väčšiu databázu na analýzu vášho správania, a preto vás bude poznať ešte dôkladnejšie. Navyše by rada dosiahla to, aby sa Messenger stal základným spôsobom textovej komunikácie medzi ľuďmi. Ja používam SMS alebo e-maily, ale už teraz si všímam, že niektorí ľudia mimo Messengera skoro neexistujú a predpokladajú o ostatných, že tam budú tiež. No a integráciou Instagramu a WhatsApp dosiahne Facebook to, že Messenger bude zasahovať ešte väčšiu skupinu ľudí.

Presne tento druh fúzie však môže vyvolať negatívnu reakciu úradov v Európe aj v Amerike. Elizabeth Warrenová, ktorá chce kandidovať za americkú prezidentku za demokratov, už oznámila, že by proti takýmto obrím digitálnym firmám uplatnila protitrustové zákony a prinútila ich k rozdeleniu.

Elizabeth Warrenová

Elizabeth Warrenová  Zdroj: TASR

Internetom sa šíria zvesti, že nás už dnes naše inteligentné zariadenia „odpočúvajú“ a podľa získaných informácií potom pripravujú na webových stránkach tzv. kontextovú reklamu každému jednotlivcovi na mieru. Na serveri YouTube možno zhliadnuť videá, v ktorých používateľ položí svoj telefón na stôl a potom sa začne nahlas baviť o určitej komodite. Následne telefón vezme, navštívi na ňom internet a reklama, ktorá sa mu zobrazuje, sa tej komodity týka. Ide o falošné videá alebo taký koncept skutočne existuje? Sme už sledovaní, hoci pre komerčné účely?

Vo svojom okolí som zaznamenal niečo dosť podobné. Išlo o staršiu pani, ktorá začala hovoriť o farbení vlasov. Facebook začal jej dcére, ktorá mala pri tomto rozhovore inteligentný telefón položený na stole, zobrazovať s oneskorením niekoľkých hodín reklamy na farby na vlasy. Mohla to byť zhoda okolností, nemusela. Ako hovoríte, také skúsenosti má veľa ľudí, okrem uvedených videí sa otázka možného odpočúvania dosť rozoberá aj na diskusných fórach a vlani v marci ju riešil aj britský parlament. Ich vtedajší záver znel, že nemôžu s istotou povedať, ako to je. Mark Zuckerberg sa, samozrejme, zaprisahá, že nič také Facebook nerobí.

Čo však isté je: Facebook analyzuje nielen obsah vašich textových konverzácií, ale aj lokačné dáta – t. j. kam chodíte, kedy, s kým... To už samo osebe na veľkú presnosť zacielenia reklamy stačí a niektoré z tých „náhod-nenáhod“ to môže vysvetliť. Systém na generovanie cielenej reklamy je dnes natoľko komplikovaný, že mu už ani jeho vlastní tvorcovia úplne nerozumejú; predsa len je to druh umelej inteligencie, ktorá sa „učí“. Niektoré výsledky sú veľmi prekvapivé. Napríklad funkcia „Ľudia, ktorých možno poznáte“ ponúkla niektorým používateľom ich vzdialených príbuzných, s ktorými nikdy neudržiavali kontakt a občas o nich ani nevedeli, že existujú.

Vy sám ste oznámili, že sa z Facebooku stiahnete. Aké to má dôvody?

Nepáči sa mi na sociálnych sieťach veľa vecí. Napríklad to, ako interakcia na sociálnych sieťach vytesňuje ostatné spôsoby medziľudskej komunikácie. Tým, že na takýto princíp kývnete a začnete podľa neho žiť, zároveň nastavujete krk cudzej korporácii, ktorá má zrazu právo veta nad vaším spoločenským životom a vie o vás možno viac vecí, než vy sami. Neželám si byť závislý od takej nevyspytateľnej, nepriehľadnej štruktúry, ktorá si akosi rozhoduje o vás bez vás.

Je to trochu aj otázka hrdosti. Videl som, koľko ľudí dostalo od Facebooku mesačný „ban“ a prvé, čo urobili, bolo, že si založili ďalší účet a prihlásili sa tam znovu. No, priatelia, prečo leziete späť oknom, keď vás vyhodili dverami a dávajú vám najavo, že o vás nestoja? Už to došlo tak ďaleko, že nemôžete inak? Rozhodol som sa teda sám na sebe vyskúšať, či existuje aj „život po Facebooku“. Verím, že áno. Človek predsa nemusí byť prilepený k tejto virtuálnej realite úplne stále.

Navyše som autor a rád píšem. Tým, ako sa mi zväčšovala komunita čitateľov, som začal viac uvažovať nad tým, či si môžem dovoliť o niečom napísať, alebo by mi to možno Facebook zmazal a urobil mi čiernu bodku do „digitálneho registra trestov“ do budúcna. Jednoducho autocenzúra. Uvedomil som si, že sa voči nim stávam zraniteľnejším a podriadenejším a že až dosiahne komunita desaťtisícové počty, bude to ešte horšie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na slávnostnej večeri so zástupcami francúzskych židovských organizácií nadhodil myšlienku, že tí ľudia, ktorí budú usvedčení z „hate speech“ na sociálnych sieťach, by mali byť z týchto sietí doživotne vylúčení. Je to dobrý nápad? A je lepšia Macronova alebo Klausova cesta, keď chcel český poslanec mazanie príspevkov na sociálnych sieťach kriminalizovať?

Je zvláštne, kto všetko sa dnes nazýva „liberál“. Slovo „liber“ predsa v latinčine znamená „slobodný“ a nie „ten, kto neustále vymýšľa nové represívne opatrenia“. Práve v tomto návrhu krásne vidíme, ako sa dá potláčanie slobody prejavu „outsourcovať“ do súkromnej sféry. Pojem „nenávisti“ je totiž veľmi gumový. Rozhodne si dokážem predstaviť zneužitie takého zákona proti politickým protivníkom.

Osobne som proti akýmkoľvek verbálnym trestným činom a všetky by som ich zrušil. Radšej by som vedel, kto je kto, a sloboda prejavu mi to umožní zistiť. Ak niekto naozaj, dajme tomu, podporuje genocídu alebo Islamský štát, považujem za užitočnejšie to o ňom vedieť, než aby to skrýval zo strachu a potom to jedného dňa vyšlo najavo až v nejakej skutočnej kríze.

Emmanuel Macron

Emmanuel Macron  Zdroj: TASR

Na svojom blogu ste písali dokonca o tom, že niektorí ľudia budú mať dobrý dôvod na autocenzúru. Prečo presne?

Predstavte si, že ste autor, menej významný politik alebo napríklad živnostník často komunikujúci so svojimi čitateľmi, voličmi, zákazníkmi atď.

V takejto situácii je veľmi ľahké spoľahnúť sa na Facebook, ktorý vám dokáže zaistiť veľmi solídne a rýchlo sa zväčšujúce publikum. Nemusíte do toho investovať mnoho času ani peňazí. Práve preto, že Facebook pozná svojich používateľov až do špiku kostí, vie dosť presne, koho vám prihrať až pod nos. Keby som to mal s niečím porovnať, je to ako bývať na piatom poschodí bez výťahu a s ním. Facebook je ten výťah.

Lenže zároveň má Facebook nejakú dosť nepriehľadnú mazaciu politiku, ktorú sčasti ani nevykonávajú ľudia, ale nejaké softvérové automaty. A tá okrem iného pokrýva veľa politických tém. „Nenávisť“ môže byť dnes skoro čokoľvek a naša lokálna politická klíma sa dosť líši od toho, aká panuje v Kalifornii, USA. Dokonca aj vtipy, ktoré sú u nás mainstream, by v Kalifornii ťažko narazili a môžu byť zmazané.

No a tým, že Facebook je sprostredkovateľom kontaktu medzi vami a publikom, ktoré potrebujete, vám zároveň môže vnucovať autocenzúru. Začnete sa báť rozoberať určité témy, aby vás nezmazali a časom vám povedzme úplne nezrušili stránku. Práve na českom Facebooku došlo k zmazaniu niekoľkých veľmi čítaných stránok, prevažne v súvislosti s kritikou islamu, a to pôsobí na ostatných ako odstrašujúci príklad.

Už čínsky revolucionár Mao tento princíp poznal a hovoril: „Zabi kura a prinúť opice, nech sa na to pozerajú.“

Máme teda tieto súkromné firmy nejakým spôsobom regulovať?

To je otázka, ktorú rieši celý svet, ale zatiaľ na to nie sú uspokojivé mechanizmy. Samozrejme, Čína si predstavuje inú reguláciu ako Švédsko, Maďarsko alebo Venezuela.

Situácia v digitálnom svete sa však dosť podobá druhej polovici 19. storočia, keď vznikali oligarchie a monopoly v iných priemyselných oblastiach. Napríklad vo výrobe ocele alebo v železničnej doprave, v dobývaní uhlia... Niektoré štáty to zvládli ukočírovať, v prípade iných došlo k takému prerastaniu veľkých firiem a štátnej správy, že sa to skončilo skôr naopak: firma si zregulovala krajinu, v ktorej pôsobila.


Marian Kechlibar je autor knihy Zapomenuté příběhy, ktorú si môžete kúpiť na jeho e-shope Kechlibar.net za 250 Kč. V predpredaji je už aj druhý diel, Zapomenuté příběhy 2, ktorý vyjde v polovici mája 2019.

    

autor: Marek Korejs

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Danko: Matovič potrebuje niečo iné ako vládu. To vieme všetci. Žitňanská dostala rezort do vienka a neurobila ani mäkké f

10:15 Danko: Matovič potrebuje niečo iné ako vládu. To vieme všetci. Žitňanská dostala rezort do vienka a neurobila ani mäkké f

ROZHOVOR Problémom Slovenska je zanedbaná infraštruktúra. Potrebná je zmena systému sociálnych dávok…