Odborník na extrémizmus pre PL: V inej krajine by Mazureka odsúdili. Nárast podpory krajnej pravice nie je len slovenský problém

0
Protest proti islamizácii Európy a imperializmu USA v Bratislave (Autor: Peter Števkov)

Rastú na Slovensku v poslednom období prejavy rasizmu a xenofóbie?

Posledné roky skutočne možno sledovať istý nárast xenofóbnych, nacionalistických či rasistických nálad v spoločnosti. Vidieť to nielen v internetových diskusiách, ale aj v náraste podpory krajne pravicových strán, ktorých agenda je do veľkej miery založená práve na týchto sentimentoch. Tých dôvodov, prečo to tak je, môže byť niekoľko. Svoju rolu tu zohráva tak internet, ktorý slúži ako katalyzátor poplašných a v niektorých prípadoch aj nepravdivých správ, ale tiež zlyhávanie etablovaných strán, ktoré sa v dôsledku svojich káuz v mnohých prípadoch odcudzili svojim voličom. Časť týchto voličov následne podporuje protisystémové strany, pričom preberá nielen ich kritiku politických elít, ale zároveň aj ich častú xenofóbnu agendu.

Tá si v poslednom období v strednej Európe našla popri tradičných menšinách aj nového obetného baránka zosobneného v utečencoch. A v neposlednom rade majú na tom podiel aj rôzne médiá, ktoré v snahe prinášať čo najkontroverznejšie titulky a tým zvyšovať svoju čítanosť, často lipnú práve na týchto témach. Myslím, že vaše médium v tomto ohľade nie je výnimkou. Samozrejme, mohli by sme tu hovoriť o celom rade ďalších faktorov a tiež o tom, že nárast podpory krajnej pravice nie je len výlučne slovenský problém, keďže k nemu dochádza aj v mnohých iných krajinách Európy a vlastne aj na fenomén Donalda Trumpa v USA sa možno pozerať cez túto optiku.

Pre mňa osobne je najvypuklejším znamením toho, že v spoločnosti dochádza k istým posunom, pomerne vysoká podpora strany Alternatíva pre Nemecko v krajine, kde krajne pravicové strany hrali v dôsledku historickej viny tradične marginálnu rolu.

Poslanec ĽSNS Milan Mazurek verejne poprel holokaust, hoci súd ho napokon zbavil obvinení. Nemali by byť v legislatíve zadefinované tvrdšie postihy proti cieleným a systematickým vyjadreniam podobného typu (viď Mazurek)?

Jeho výrok, v ktorom tvrdil, že o Tretej ríši a Hitlerovi sa učia klamstvá a že 6 miliónov židovských obetí holokaustu, či priemyselná výroba mydiel z ich tiel sú výmysly a rozprávky, je typické klišé historického negacionizmu a revizionizmu veľmi populárne v neonacistických kruhoch. Vo Francúzsku pritom za podobné, dokonca miernejšie výroky opakovane odsúdili Jean-Marie Le Pena k vysokým peňažným pokutám, keď označil holokaust za historický detail.
Známy je tiež prípad kontroverzného britského historika Davida Irvinga, ktorý bol v susednom Rakúsku odsúdený na tri roky za spochybňovanie holokaustu a Hitlerovej úlohy v ňom.
 
 
Nemyslím si, že by u nás bol problém s miernymi postihmi skôr, ako viem, bol v tomto konkrétnom prípade technický problém s dokazovaním identity pôvodcu výroku, nakoľko k tomu došlo na sociálnej sieti. Vo všeobecnosti je tiež problém s ochotou príslušných orgánov iniciovať trestné stíhania. 
 
Ťahá vláda v boji s kotlebovcami za kratší koniec?

Takto otázka nestojí, pretože  tu nejde len o problém vlády, ale celej spoločnosti. Vláda, a to bez ohľadu na to kto ju tvorí, má síce v rukách exekutívne páky, ale nie je všemohúca a jej možnosti sú v tejto oblasti limitované. Skôr by som tu videl priestor pre politické strany ako také, nakoľko dokážu svojou agendou konkurovať v rámci politickej ponuky.
 
Ich primárnym cieľom v boji proti nárastu podpory krajnej pravice by mala byť snaha komunikovať, oslovovať a zaujímať sa práve o tie časti elektorátu, ktoré sú náchylné podporovať tento typ subjektov. O tom, či sa im to podarí, je momentálne predčasné hovoriť. Dôležité budú v tomto smere budúcoročné regionálne voľby v banskobystrickom regióne, ktoré môžu byť malou generálkou.
 
 
Aký máte názor na to, že neprešiel návrh novely zákona z dielne SaS, ktorým chceli zakázať, aby politické strany mohli vytvárať svoje ozbrojené zložky?

Tento návrh možno považovať za priamu reakciu na avizovanú snahu ĽSNS založiť domobranu a v tomto kontexte si myslím, že mal potenciál byť prospešný. Nie som však právnik a nepoznám všetky detaily, preto mi je ťažké zaujať k tomu presné stanovisko.

 
V parlamente sú snahy, aby vznikol osobitný znalecký odbor pre oblasť extrémizmu. Pomohlo by zriadenie takého odboru zefektívniť boj s extrémizmom?
 
V niektorých aspektoch by to mohlo pomôcť, o čom svedčia aj skúsenosti z Českej republiky, kde tento inštitút existuje. Sú tu však aj riziká. Osobne nie som zástancom toho, keď štát pracuje s termínom extrémizmus. Je to jednak preto, že ide o zložitý a problematický politologický koncept a nemyslím si, že štát má k dispozícii kompetentné osoby, ktoré dokážu na dostatočne odbornej úrovni určiť alebo zdôvodniť, čo extrémizmus je a čo nie, a tiež preto, že to môže vytvárať podmienky na zneužívanie tohto konceptu na diskreditáciu rôznych oponentov v rámci politického boja. A teraz nemyslím z radov protidemokratických pravicových extrémistov, ale rôznych typov demokratickej opozície. To bol napríklad prípad ruskej kapely Pussy Riot, ktorá kritizovala kremeľskú štátnu politiku, a následne sa ocitla na zozname extrémistov v Rusku.
 
Existujú tiež príklady, keď boli takto označené rôzne ekologické iniciatívy, pritom v týchto prípadoch ťažko hovoriť o nejakej forme radikálnej protidemokratickej ideológie. Ďalší problém, ktorý tu vidím, spočíva v tom, kto by mal tú znaleckú činnosť vykonávať. O tom sa, pokiaľ viem, vôbec nehovorí. V iných odboroch sú to odborníci, ktorí sa na danú tému špecializujú, lenže ja osobne neviem na Slovensku o nikom inom, kto by sa odborne zameriaval na to, ako definovať a charakterizovať politický extrémizmus.
 
Nejeden Slovák sa pozastaví, že sa má zaviesť aj skutková podstata trestného činu apartheidu. Naozaj si to novela vyžadovala?

Rozumiem, kam tým mierite. Jeden z problémov slovenskej diskusie o extrémizme je podľa môjho názoru ten, že sa až priveľmi točí okolo legálnych otázok, čoho dôkazom sú koniec-koncov aj vaše otázky. Pritom, ak viac ako 200-tisíc voličov odovzdá svoj hlas extrémne pravicovej strane, tak ide o primárne politický problém, ktorý už nie je možné riešiť právnymi opatreniami ako v čase, keď išlo o marginálnu stranu s 1,5-percentnou podporou. Na druhej strane rozumiem rezortu spravodlivosti, že robí to, čo spadá do jeho kompetencie a je pravdou, že ten boj je potrebné viesť na viacerých frontoch. Či sa však niektorými týmito, viac symbolickými ako efektívnymi opatreniami, neodvádza pozornosť od hlavného problému, je otázne.

 

- Reklama -