O utečencoch budeme ešte veľa počuť. Český spisovateľ z Nemecka prináša vlastný pohľad na aktuálne dianie v krajine

0
Luděk Frýbort (Autor: Zdeněk Frýbort)

V minulosti ste sa vyjadrili, že by ste dej svojej knihy Pod znamením půlměsíce, ktorý sa odohráva okolo roku 2050, keď západná politika vinou elít oddaných myšlienkam multikulturalizmu umožnila islamu v Európe prevládnuť, so znalosťou súčasného vývoja posunuli o tri či štyri desaťročia bližšie k prítomnosti. Trváte na tom aj teraz, keď sa po opadnutí obrovskej migračnej vlny z leta 2015 situácia viac-menej upokojila a v ostatných mesiacoch sú problémy s ľuďmi vyznávajúcimi islam aspoň v Nemecku – s výnimkou útoku na berlínske vianočné trhy – skôr ojedinelé?

No, tá situácia sa veľmi neupokojila, skôr si na ňu ľudia zvykli a migranti už neprichádzajú v státisícoch, ale desaťtisícoch. Zároveň už CDU a ďalšie partaje nevystupujú tak ofenzívne, skôr sa snažia negatívne prípady nerozmazávať, aby sa na nich čo najskôr zabudlo. Aj ten berlínsky masaker sa udržal v novinách dva-tri dni, potom sa vzbúrené vlny utíšili. Nastalo teda určité upokojenie, čo neznamená, že aj obrat vo voličských preferenciách.

Máte pocit, že nemecká spoločnosť sa začala proti radikálnym islamistom konečne brániť alebo sa rozsiahla razia berlínskej polície v mešite v štvrti Moabit, ktorú navštevoval aj Tunisan Anis Amri, páchateľ spomínaného teroristického útoku, dá považovať len za ojedinelú lastovičku?

S Nemcami to je tak, že stále majú pocit viny za vojnu, holokaust a tak ďalej, takže neradi vyjavujú, čo si naozaj myslia. To sa odráža aj v súčasnej kríze: v iných krajinách dochádza k radikálnemu obratu, ako napríklad vo Francúzsku alebo v Holandsku, v Nemecku to ide len zvoľna a s istým pocitom zahanbenia.

Za pol roka sa v Nemecku uskutočnia celoštátne voľby. Objavia sa v nich vôbec témy ako migrácia alebo hrozba islamu v krajine?

Témou spolkových volieb utečenecká kríza určite bude, pravdepodobne hlavnou. Otázkou je, či to niečo podstatne zmení. Máme tu jedinú partaj, AfD, ktorá sa otvorene stavia proti deštrukcii západnej civilizácie; percentá jej iste pribudnú, ale na významnejší posun v nemeckej politike to, hádam, stačiť nebude.

Kancelárka Angela Merkelová bude už navždy spojená s otvorenou náručou migrantom. Jej najväčšieho rivala Martina Schulza, bývalého predsedu Európskeho parlamentu, charakterizuje zápal pre prijímanie migrantov a nariaďovanie kvót členským krajinám EÚ. Dá sa teda počítať so zotrvačnosťou súčasnej nemeckej politiky v tejto otázke bez ohľadu na to, ktorý z týchto dvoch favoritov vyhrá?

Sú to také váhy: popularita Martina Schulza rastie s poklesom popularity Angely Merkelovej. Podstatný rozdiel v ich politike však nenachádzam. Skôr je to taký mariáš o post kancelára. Ale možno vytiahne Martin Schulz nejaké eso z rukáva, keď bude volebná kampaň finišovať. Uvidíme.

Keď začiatkom roka Martin Schulz opúšťal funkciu predsedu Európskeho parlamentu, ostro sa vyjadril na adresu niekoľkých politikov. V reakcii na kroky Donalda Trumpa poznamenal, že on sa nikdy nevzdá hodnôt slobody a solidarity, do Francúzska odkázal, že aj Nemci mali agresívne nacionálnu stranu ako Marine Le Penová, o Alternatíve pre Nemecko povedal, že je hanbou pre Nemecko, a maďarského premiéra Viktora Orbána obvinil, že svojím prístupom k migrácii rozdeľuje Európu. Pokračuje v podobnom duchu aj dnes ako jeden z favoritov volieb alebo už svoju rétoriku zmiernil?

Je otázka, kto viac rozdeľuje Európu, či tí, ktorí by radi zachovali všetko tak, ako to je, alebo tí, ktorí vidia potrebu zmeny. Sám by som čakal, že zmeny nastanú, o to rýchlejšie, čím viac sa Merkelová, Juncker a ďalší budú držať receptov z čias, keď v politike nešlo o viac ako o rozpočty, deficity a podobne. Úderom roku 2015 sa dostavili iné hlavolamy, stará garnitúra ich však nerada berie na vedomie. To asi nepôjde večne.

Ako by sa mohlo zmeniť Nemecko, keby už krajine nevládla po dvanástich rokoch Angela Merkelová?

Nejde ani tak o to, či niekto po dvanástich rokoch vystrieda Merkelovú, ale o to, kto to bude a či bude schopný a ochotný nasmerovať kormidlo tam, kam už sa jedna po druhej vydávajú mnohé európske krajiny. Ešte viac záleží na posune nálad vo verejnosti, pričom ten už je badateľný, hoci nie v každej európskej krajine rovnako.

Pripadá vám vierohodný nedávny prieskum britskej spoločnosti YouGov, ktorý v nemeckých jesenných voľbách mierne favorizuje SPD pred CDU/CSU, ale zároveň uvádza, že pod hranicou vstupu do Spolkového snemu by zostala Alternatíva pre Nemecko?

Odhadom a prognózam všelijakých agentúr veľmi neverím. Ak nie sú vyrábané priamo na zákazku, sú dané želaniami etablovaných partají. Preto podľa okolností buď výrazne podhodnotené ako v prípade Alternatívy pre Nemecko alebo výrazne prehodnotené. Po voľbách je potom všetko inak, čo by som očakával aj tentoraz. Napokon máme v Nemecku pred spolkovými voľbami ešte dvoje krajinské; tak očakávam, že sa bude opäť ozývať nárek, ako sa rozmáha populizmus.

Ale nedá sa náhodou za nízkymi preferenciami AfD vnímať úbytok voličov tejto stále ešte novej strany, ktorej predtým podľa zverejnených prieskumov patrilo spravidla tretie alebo štvrté miesto?

So stranou AfD je to trochu ako s Donaldom Trumpom: pred voľbami hysterická snaha nasadiť mu psiu hlavu, výsmech, opovrhnutie, proroctvo nedobrých koncov, po voľbách najprv zúfalé pokusy dokázať, že nevyhral, aj keď vyhral, potom pomalé upokojenie, dokonca tu a tam náznak objektivity. Volič totiž nie je taký hlupák, za akého ho liberálni krasoduchovia považujú; výlevom propagandistov veľmi neverí a rozhoduje sa podľa skutočných potrieb. V tejto chvíli je najvyššou potrebou zachovanie západnej civilizácie, čo si občan uvedomuje s veľkým náskokom pred politickými profesionálmi.

- Reklama -