O inkvizítoroch v parlamente, nemých bábikách a diskriminácii. PL.sk vyspovedali ďalšie ženy, ktoré sa nezľakli sveta politiky

0
Anna Záborská a Lucia Nicholsonová (Autor: SITA)

Do sveta politiky čoraz častejšie a intenzívnejšie vstupuje vplyv nežného pohlavia. Lucia Nicholsonová a Anna Záborská prezradili svoj pohľad na to, aké to je byť jeho zástupkyňami vo svete, ktorému ešte stále (vo veľkej miere) vládne testosterón.

Nicholsonová: Niektorí poslanci patria do 15. storočia

Ste ženou, ktorá sa angažuje v politike. Dnes asi nikto nespochybňuje, že ženy do politiky patria, no i medzi nimi je bežný názor, že politika viac sedí mužom, je to ich svet. Keď sa v politike pohybujete, tiež to tak vnímate?

Ja si myslím, že politika ako taká nie je výsostne svetom mužov. Myslím si, že ženy tam patria. Faktom ale je, že v politike na Slovensku veľká prevaha mužov je, to však neznamená, že to tak má zostať. Slovenskej politike by to významne pomohlo, ak by v nej bolo viac žien, ale zároveň nie hocijakých. Som za to, aby do politiky išli tie, ktoré majú čo povedať a nie také, čo tam potom štyri roky sedia a nedokážu samé od seba povedať súvislú vetu.

O ktorej žene v slovenskej politike by ste povedali, že by urobila lepšie, keby sa venovala niečomu úplne inému? Ktorá žena je podľa vás v politike navyše?

Odpoviem vám inak. Keby ste sa ma teraz opýtali, aby som vymenovala všetky ženy, ktoré so mnou štyri roky sedeli v parlamente, tak by som to nedokázala. Je tam asi taká polovica, pri ktorej by som mala problém s menom. A keby ste sa ma opýtali, čomu sa tá dáma venovala, akej oblasti, tak netuším. Je to určite viac ako len jedna žena. Sú to kolegyne, ktoré okrem toho, že „spravodajcovali“, čo je povinná záležitosť, že sa prečíta niečo, čo im pripraví tajomník výboru, tak okrem toho sa nedopustili žiadnej myšlienky.

Máte na mysli aj nejakú konkrétnu osobu?

Určite ich nechcem menovať. Je ich ale dosť, takých desať. Rada by som sa ich opýtala, prečo urobili niektoré veci.

Kedy si myslíte, že došlo k tomu zlomu, že sa v slovenskej politike začalo angažovať viac žien?

Keď sa začala riešiť téma rodovej rovnosti. Chceli sme sa priblížiť tejto antidiskriminačnej legislatíve a zobrali sme to úplne z opačného konca. Začali sme to riešiť nasilu a formálne, a toto sa ukázalo ako veľmi nešťastné. Dopracovali sme sa iba k vyššiemu číslu, ale čo sa týka silných ženských osobností, tak viem vymenovať len jednu alebo dve. Prvou je Iveta Radičová a druhá Lucia Žitňanská. Teraz nehodnotím, čo robili a ako to robili, a či to bolo zle, ale vyslovene, čo sa týkalo výraznosti ich ženskej osobnosti.

Aký je váš postoj ku kvótam, ktoré majú zabezpečiť väčší podiel žien vo funkciách a politike?

Mám k nim negatívny postoj. Síce nemáme uzákonené kvóty, ale tvárime sa, často aj na kandidátkach, že sem by sme mali dať nejakú ženu a aj sem by sme mali dať nejakú ženu… Bez ohľadu na moju politickú príslušnosť to najviac vidieť na Smere. Nahádzali tam ženy, ktoré sa krásne obliekajú a sú možno aj reprezentatívne, ale oni skrátka nie sú samostatné bytosti a nijako sa za tie štyri roky neprejavili. Toto je škoda, preto ku kvótam nemám taký vrúcny vzťah. Akonáhle sa to začne kvótovať, bude sa tam hádzať ešte viac žien a nikto nebude skúmať, aká to je žena. Či to je žena, ktorá má čo povedať, taká, ktorá má nejakú oblasť, ktorej rozumie a v nej vyniká. Myslím si, že nepotrebujeme, aby v parlamente sedelo viac nemých bábik.

Myslíte si, že kvóty budú na Slovensku niekedy realitou?

Dúfam, že nie, a dúfam, že viac schopných žien, lebo takých je veľa, napríklad v manažérskych sférach, máme aj šikovné doktorky, prelomia slogan: Politika je mužský svet a do politiky vstúpia. Dúfam, že sa to bude diať prirodzene a že sa to bude nabaľovať, a bude ich v nej stále viac a viac. 

Vy osobne v politike vnímate to, že ste ženou, ako svoju výhodu či skôr nevýhodu?

Je to ťažko povedať, lebo, samozrejme, nikto z mojich kolegov nechce byť za chrapúňa, takže keď idem niečo povedať, tvária sa, že z úcty k ženám si ma vypočujú. V skutočnosti ale nepočúvajú, čo hovorím. Napríklad, aj keď poviem niečo, čím som podľa mňa udrela klinec po hlavičke, tak oni len mávnu rukou a povedia: Á, to je ženská. Keď chlap prejaví emócie, tak sa povie, že je to silný chlap, rozhodný alebo autoritatívny muž. No keď sa žena dopustí nejakej emócie, tak je hysterka. Je to o tom vnímaní. Niekedy je to fajn, že ma vôbec pustia k slovu, a že môžem prehovoriť, no vzápäti povedia len, ježiš, to je ženská. Neberú to tak vážne, ako keď to povie chlap.

Myslíte si, že muži-politici berú ženy-političky občas len ako ozdobu?

Áno, ale často si za to niektoré poslankyne môžu samy. Pretože okrem toho, že majú na sebe veci za niekoľkotisíc eur, sú to nemé tváre, ktoré nemajú ani meno, lebo nijako nevystupujú ani sa nezviditeľňujú. Potom sa ani nečudujem, že ich tak aj berú, že sú len na ozdobu.

Mala by byť podľa vás žena, poslankyňa, politička v parlamente nejako vhodne oblečená? Máte nejaké konkrétne kritéria, akoby sa takáto žena mala obliekať?

Ja toto nehodnotím, mne je úplne jedno, ako je oblečená. Mne ale prekáža, keď tam sedí niekto, kto štyri roky mlčí, nemá žiadnu agendu a skrátka nič nerobí. A faktickú poznámku, keď sa nejakej dopustí, tak si ju musí prečítať z mobilu, lebo jej ju napíše poslanecký asistent. Potom mi prekáža, keď tam takáto žena chodí ako taký šperk. Po prvé, v parlamente takýto šperk netreba a po druhé, by za toto nemala brať poslanecký plat, lebo je úplne jedno, či tam je, alebo nie je. Je mi ľúto, keď sa takáto žena zviditeľňuje len tým, čo má na sebe a nie tým, čo má v sebe. 

Aktuálne nie je v slovenskej vláde ani jedna žena, je to v poriadku?

Podľa mňa to nie je v poriadku a Smer tým dáva niečo najavo. Nechcem úplne zachádzať do rodovej rovnosti, no tiež je to taký signál, že nakoľko si asi myslia, že by mali ženy hovoriť. To nie je len o tom, že nemajú žiadnu ženu vo vláde. Je to aj o tom, kto ich zastupuje v parlamente. A to sú tie nemé tváre. Je tu napríklad pani Zmajkovičová, ktorá sedela v dozornej rade vytunelovanej nemocnice, či pani Tomanová, ktorá tiež nemá za sebou práve vábnu minulosť. To tiež o niečom svedčí. Vo vláde ani jedna žena a v pléne ženy, s ktorými sa nemôžu veľmi chváliť.

Čo si myslíte o tejto paralele: Je známe, že sa Smer veľmi rád angažuje svojimi mítingami počas MDŽ, ale, paradoxne, vláda je zatiaľ bez zástupkyne nežného pohlavia…

Podľa mňa je to farizejstvo. Žena je pre nich niekto, kto ich bude voliť za červený karafiát. Až tak veľmi ich podceňujú, že urobia šou s priblblými vtipmi a červenými karafiátmi a hovoria si, hlas ako hlas, však je jedno, či nás volí ženská, alebo chlap. V skutočnosti tým, čo robia a ako to robia, a kto ich zastupuje, teda, že absentujú ženy, tak jednoznačne dávajú najavo, že žena je pre nich dobrá len na to, aby ich volila.

Prednedávnom obrovský rozruch vyvolala aj iniciatíva skupiny konzervatívnych slovenských poslancov, ktorí navrhovali tresty za podstúpenie interrupcie či umelého oplodnenia. Postavili by ste niečo z toho mimo zákon? Súhlasíte s argumentom, pokiaľ ide o interrupciu, že ide o telo ženy a je jej výhradné právo sa rozhodnúť, či ju podstúpi?

Súhlasím s legislatívou tak, ako je v súčasnosti podporená. Celé to bolo absolútne spiatočnícke a pre mňa sú to inkvizítori, ktorí patria do 15. storočia a nie do parlamentu v 21. storočí. Mám vo svojom okolí veľa žien, ktoré podstúpili umelé oplodnenie a poznám ich deti, ktoré sú plnohodnotné. Možno v živote raz dokážu veľké veci a ich matky ich milujú. Často sú to aj veriace páry. Mne sa rozum pozastavuje nad tým, čoho bola schopná trojica predkladateľov a čoho bol schopný parlament, ktorý ich tak veľmi podporil v tejto iniciatíve.

Čo by ste trojici navrhovateľov tohto zákona odkázali?

Nech sa vrátia do 15. storočia.

Do Európy prúdi množstvo imigrantov, veľmi často ide o moslimov. Neobávate sa, že by silnejúci vplyv tohto náboženstva v Európe mohol viesť k trendom iného nazerania na ženy, teda by boli čoraz častejšie vnímané ako nerovnocenné s mužmi?

Bojím sa akéhokoľvek takého trendu, bez ohľadu na to, z akej viery vzíde. Či z moslimskej, alebo kresťanskej. Nevidím rozdiel v nazeraní na ženy medzi trojicou predkladateľov spomínaného návrhu zákona a moslimami. Poznám moslimov, ktorí nemajú problém so ženami. Možno, že mainstreamový pohľad hovorí, že žena je dačo druhoradé, s čím ja, samozrejme, nesúhlasím. Bojím sa akéhokoľvek „izmu“, ktorý má ako mantru, že žena je nejaký bezvýznamný červ.

Ako sa pozeráte na pohľad slovenských politikov na utečeneckú krízu?

Stavajú si na tom politickú kampaň, lebo utečenci reálne na Slovensku nie sú. Keď tu raz budú, poďme to riešiť a nech to je téma číslo jeden, mňa ale oveľa viac zaujíma, čo sa teraz deje na Slovensku. Fico a ďalší z toho pred voľbami urobili sexi tému narábajúc veľmi nebezpečnými pudmi v spoločnosti, ako je nenávisť či strach. Ide len o to, aby ľudia nevideli, ako táto krajina skončila po štyroch rokoch vlády Smeru.

Aké témy sú podľa vás aktuálnejšie na Slovensku ako utečenecká kríza?

Určite to je zdravotníctvo, školstvo a sociálne veci, a to je veľmi široké. Tam je to otázka od zamestnanosti až po sociálne služby. Toto by bolo treba prekopať, inak nám to v dohľadnom čase všetko padne na hlavu. A keďže s tým neurobili nič, respektíve je to ešte v žalostnejšom stave, neviem si predstaviť, čo bude počas ďalších štyroch rokov ich vlády.

Sama ste povedali, že otázka utečeneckej krízy nie je na Slovensku až taká aktuálna, predstavte si, že by sa to zmenilo. Predstavte si hypotetickú situáciu, že Slovensko zaplavia davy utečencov či imigrantov, boli by ste ochotná niekoho z nich ubytovať? Urobili by ste možno takéto symbolické gesto?

Áno a aj som sa nad tým rozmýšľala. Máme chalupu v Banskej Štiavnici a ak by k tomu došlo, vedela by som si predstaviť, že by sme ich tam mali. Ale iba vybratú rodinu. Ako novinárka som robila rozhovory s mnohými utečencami a mnohí z nich boli lekári či právnici. Žila som v Kanade, kde som mala priateľov z Afganistanu a jedného naozaj kvalitného právnika, ktorý utiekol so svojou rodinou a ženou. Práve jedným z dôvodov jeho úteku bolo postavenie jeho ženy v Afganistane. Z obetavosti strážil nočné parkovisko, napriek tomu, že to bol právnik takého veľkého rangu. My sme chodili spolu do školy, kde prednášajúci úplne stíchli, keď išiel prehovoriť. Bol to naozaj veľmi inteligentný človek. Takže by som si to vedela predstaviť, a myslím si, že by to mala byť politika Slovenskej republiky. Treba týchto utečencov selektovať, a treba hlavne vybrať také profesie, ktoré u nás chýbajú, aby boli títo ľudia prínosom pre túto spoločnosť. Nerobiť to tak plošne, ako to robí madam Merkelová.

Záborská: Kvóty diskriminujú ženy

Ste ženou, ktorá sa angažuje v politike. Dnes asi nikto nespochybňuje, že ženy do politiky patria, no i medzi nimi je bežný názor, že politika viac sedí mužom, je to ich svet. Keď sa v politike pohybujete, tiež to tak vnímate?

Určite nie. To, či niekomu politika sedí viac a inému menej, je otázka povahy, nie pohlavia.

Aký je v tejto súvislosti váš postoj ku kvótam, ktoré majú zabezpečiť väčší podiel žien vo funkciách a politike? Podporujete tieto kvóty? Budú raz na Slovensku realitou?

Negatívny, lebo z princípu som proti diskriminácii. Kvóty diskriminujú ženy, aj keď pozitívne. Ak niekoho odmietnu alebo uprednostnia, nie na základe jeho vzdelania, kvalifikácie a kvality práce, ale preto, že sa narodil ako muž, prípadne žena, nepovažujem to za správne ani spravodlivé. Aj naša ústava preto akúkoľvek diskrimináciu zakazuje. Zdá sa však, že posilnenie zastúpenia žien v politike cez kvóty je európskym trendom. Veľa mojich kolegov aj z pravicových strán hovorí, že kvóty podporia aspoň na prechodné obdobie. Bude to zaujímavý, ale podľa mňa neúspešný experiment, ktorý len oddiali skutočnú emancipáciu žien v politike.

Vy osobne v politike vnímate to, že ste ženou, ako svoju výhodu či skôr nevýhodu?

 Ani jedno, ani druhé. Nestretla som sa s tým, že by na tom záležalo.

Aktuálne nie je v slovenskej vláde ani jedna žena, je to v poriadku?

Nie je, ale to kvóty nevyriešia.

O ktorej žene v slovenskej politike by ste povedali, že by urobila lepšie, keby sa venovala niečomu úplne inému?

Pri niektorých politických zápasoch mám pocit, že pre politickú korektnosť nemám šancu presadiť moje predstavy a návrhy. Vtedy mi niekedy napadne, či by pri takejto deformácii verejného života, kde trpí spoločné dobro, nebolo zmysluplnejšie stráviť čas radšej s vnúčatami.

Prednedávnom obrovský rozruch vyvolala aj iniciatíva skupiny konzervatívnych slovenských poslancov, ktorí navrhovali tresty za podstúpenie interrupcie či umelého oplodnenia. Postavili by ste niečo z toho mimo zákon? Súhlasíte s argumentom, pokiaľ ide o interrupciu, že ide o telo ženy a je jej výhradné právo sa rozhodnúť, či ju podstúpi?

Pri interrupcii nejde len o telo ženy, ale ide predovšetkým o život počatého dieťaťa. Preto si myslím, že žena by sa o svojom tele a budúcnosti mala zodpovedne rozhodovať ešte pred počatím.
 
Do Európy prúdi množstvo imigrantov, veľmi často ide o moslimov. Neobávate sa, že by silnejúci vplyv tohto náboženstva v Európe mohol viesť k trendom iného nazerania na ženy, teda by boli čoraz častejšie vnímané ako nerovnocenné s mužmi?

To nebude záležať od moslimských imigrantov, ale predovšetkým od toho, ako dôsledne budú rešpektovať a chrániť dôstojnosť každej ženy Európania.

- Reklama -