Nový nemecký prezident nie je charizmatickou figúrou, hlavné tromfy bude držať v rukách aj tak Merkelová, tvrdí analytik Samson

15.2.2017 6:00

ROZHOVOR Koniec minulého týždňa priniesol meno nového nemeckého prezidenta, ktorým sa stal skúsený a na politickej scéne dlhodobo etablovaný Frank-Walter Steinmeier. Ten čoskoro vystrieda doterajšiu hlavu štátu Joachima Gaucka. Kto je nový nemecký prezident a čo znamená Steinmeier pre Nemecko? O tom porozprával Parlamentným listom bezpečnostný analytik Ivo Samson, ktorý túto krajinu pozná aj z prvej ruky, keďže získal vysokoškolské vzdelanie práve v univerzite v nemeckom Gießene.

Nový nemecký prezident nie je charizmatickou figúrou, hlavné tromfy bude držať v rukách aj tak Merkelová, tvrdí analytik Samson
Foto: TASR
Popis: Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier

Novým prezidentom Nemecka sa stal Frank-Walter Steinmeier. Čo to znamená pre najľudnatejšiu krajinu Európy?

Tak Steinmeier nie je v nemeckej politike nijakým nováčikom. Dokonca kedysi kandidoval proti Merkelovej ako konkurent na pozíciu kancelára. Potom však začali spolupracovať a v dvoch obdobiach bol jej ministrom zahraničných vecí.

Čo to však znamená pre Nemecko? Myslím, že to nie je až také ťažké vysloviť.

Nejde len o najľudnatejšiu krajinu Európy, ale tiež o štát, ktorý dosahuje vynikajúce ekonomické výsledky, a po brexite sa EÚ nutne cíti v určitom ohrození z ďalšieho vývoja. Plus tam nastáva problém aj s imigráciou. Skrátka, čo bude toto znamenať pre krajinu. A Nemecko tu asi bude chcieť hrať úlohu akéhosi európskeho vodcu. 

Steinmeier vystrieda v polovici marca vo funkcii Joachima Gaucka. Akým bol Gauck prezidentom? Aké politické dedičstvo Nemcom Gauck zanechal?

Vieme, ako Joachim Gauck začínal – ako pastor pri Baltskom mori v meste Rostock v bývalej NDR. Pre mnohých bol potom Gauck považovaný za niekoho, kto neurobil dobre, že sa dal zvoliť nemeckou ľavicou Die Linke.

Myslím si však, že dokázal viac zblížiť východných aj západných Nemcov, medzi ktorými boli viditeľné určité tenzie. A to najmä v prvých rokoch (po zjednotení), pričom Gauck ako východonemecký disident tu zapôsobil ako interný symbol,  že obe Nemecká sa spojili, sú jednotné a majú veľa spoločného. Podobne zapôsobila v minulosti aj Angela Merkelová, ktorá je tiež z NDR.

Ja som zažil Gaucka osobne niekoľkokrát na rôznych vystúpeniach a vždy sa hlásil k tomu, že demokracia je svätá a kto to s demokraciou naozaj myslí vážne, chodí k voľbám. Ako Gauck povedal na jednej zo svojich prednášok v Štokholme, ani raz nevynechal voľby, či už komunálne, prezidentské, prípadne voľby do Bundestagu. Čím Nemcom ukázal, že demokracia je jednoducho taká, že sa chodí k voľbám. A nechceme nejakú totalitu, proti ktorej on bojoval.

V čom vidíte Gauckov najväčší prínos počas jeho 5-ročného prezidentovania?

Pre Nemecko, respektíve pre zvyšný svet predstavoval Gauck istú politickú kultiváciu. Nenechal sa zapliesť do nijakého politického škandálu, hovoril veľmi rázne. Niektoré z jeho príhovorov boli skôr kázne... Ale myslím si, že dodal Nemcom dôstojnosť a bol jedným z tých, ktorí zamedzili tomu, aby bolo Nemecko obviňované, že chce ako krajina pozdvihnúť svoju hegemóniu v Európe.

Na tomto mal Gauck podobne ako aj Merkelová dosť značnú zásluhu. 

Odchádzajúci prezident Joachim Gauck so svojou partnerkou. Zdroj: TASR

Steinmeier je dvojnásobným ministrom zahraničia (2005 – 09 a 2013 – 17). Aký rukopis nesie jeho zahraničná  politika?

Tak Nemecko je v situácii, v ktorej sa neocitla Veľká Británia ani Francúzsko, čo sú teda tri najväčšie a aj najdôležitejšie krajiny EÚ a NATO – a to tým, že Nemecko sa nesnažilo veľmi presadzovať svoju zahraničnú politiku v rámci priestoru EÚ a ani z hľadiska ekonomických vecí príliš nie. Skôr zohrávali úlohu moderátora.

Za Steinmeiera sa nejakým spôsobom podarilo zjemniť vzájomné vzťahy medzi Nemeckom a Spojenými štátmi. Ten vzťah Američanov bol po roku 2003 vlastne naštrbený, podobne ako s Francúzskom, Luxemburskom a Belgickom,  keď sa tieto štáty odmietli podieľať na invázii USA do Iraku.

To znamená, že Steinmeier presadzoval ako minister umiernenú politiku, pretože z dejín Nemecka vie, že zahraničná politika krajiny by mohla byť ľahko obvinená z toho, že sa opäť derie do popredia. Takže v tomto prípade sa dá považovať, ako som už povedal, za umierneného politika, ktorý veľa škody nenarobil. Jeho prínos je skôr pozitívny.

Keď už spomínate Spojené štáty – v minulosti Steinmeier pomerne ostro kritizoval Donalda Trumpa za jeho názory a rétoriku. Teraz je však s americkou hlavou štátu ochotný rokovať. Zlepšia sa v najbližšom období vzájomné vzťahy alebo ide len o zdvorilostné vyhlásenie pre médiá?

Toto je dosť nešťastné a vždy je to, najmä pre európskych politikov, veľké riziko, keď sa zástupca nejakej väčšej krajiny vyjadrí v tom zmysle, že sa vyhradí voči jednému prezidentskému kandidátovi. Steinmeierovou chybou bolo, že sa k tomuto nechal zviesť.

Aj keď koniec koncov je pravda, že v tom čase skoro každý predpokladal, vrátane mňa, že zrejme vyhrá Hillary Clintonová. Takže on už si pripravoval pôdu pre platformu spolupráce s prezidentkou, ktorá nakoniec nebola zvolená.

Teraz to bude musieť, samozrejme, urovnať s Donaldom Trumpom. Neviem, do akej miery bude Trump toto brať ako niečo, čo zaťažilo americko-európske vzťahy. V Trumpovom prípade je ťažké veriť v nejakú kontinuitu zahraničnej politiky USA, keďže je tam veľa výrokov, ktoré on postupne mení.

Či už je to smerom k Izraelu, alebo smerom k NATO, ktoré označil za zastarané, respektíve nefunkčné zoskupenie. To Európu vyburcovalo a trochu aj vydesilo, predovšetkým práve Nemecko. Avšak domnievam sa, že Trump ako biznismen je v takýchto situáciách celkom zbehlý i zorientovaný a že vzájomné vzťahy medzi USA a Nemeckom to nenaruší.

Amerika bude chcieť ekonomicky silné a výkonné Nemecko, a preto si myslím, že nejaké osobné preferencie pred voľbami smerom ku konkrétnemu prezidentskému kandidátovi si už Trump teraz nebude všímať.

Bezpečnostný analytik Ivo Samson. Zdroj: Facebook, Fľuska

Aký je vlastne vzájomný mocenský vzťah medzi oboma veľmocami v súčasnosti? Skôr sa to podobá nejakému nútenému vzájomnému tolerovaniu sa alebo je to o spolupráci?

Tak prezident Trump, súdiac podľa  jeho výrokov, má k Európe celkom prezieravý postoj. Považuje ju naozaj za starý kontinent, hoci musí rešpektovať ekonomickú silu EÚ. Jeho vyjadrenia ale smerovali k tomu, že Európskej únii až tak veľmi nefandí. Podporil brexit, čo EÚ tak trochu prekvapilo, keďže sa rátalo s tým, že Briti odmietnu brexit.

Takže je možné, že Trump bude presadzovať Britániu ako určitý model a nebude sa trápiť, keď sa EÚ, ktorá je vlastne ekonomickým konkurentom USA, bude dostávať do väčších problémov. Tu sa ale môže Trump oprieť o Nemecko a prostredníctvom Nemecka budú môcť Američania monitorovať európsku zahraničnú politiku, no a pomocou Veľkej Británie zase budú môcť monitorovať a tu aj reálne ovplyvňovať európsku bezpečnostnú politiku, lebo bez toho amerického ochranného dáždnika“ je európska obrana v dosť zúfalej situácii, pretože si na ten dáždnik“ zvykla. 

Ak by sme zablúdili až na Slovensko, tak fakt je, že Steinmeier z pozície ministra zahraničia v minulosti kritizoval aj našu krajinu pre neochotu podriadiť sa bruselským kvótam. Môže to mať do budúcna vplyv na naše vzájomné vzťahy alebo sa na to už aj zabudlo?

Táto, v úvodzovkách, „aféra“ alebo trecie plochy so Slovenskom a ostatnými krajinami stredovýchodnej Európy sa za posledné obdobie už nejakým spôsobom obrúsili. Únia urobila medzitým veľké kroky. Angela Merkelová upadla do nemilosti a Európa je skôr naladená proti prijímaniu utečencov, ale Steinmeier v tomto prípade obhajoval kroky Spolkovej republiky Nemecko. Z tohto dôvodu sa kriticky vyjadril voči krajinám, ktoré odmietli prijímať migrantov.

Ale vzhľadom na to, že ten konfliktný potenciál už je trochu pritlmený, tak sa domnievam, že toto nebude hrať žiadnu významnú úlohu a Steinmeier bude opäť pôsobiť ako tá morálna figúra. Ako niekto, kto je morálnym svedomím Nemecka, no do exekutívy nebude môcť priveľmi zasahovať. Tu bude mať hlavné tromfy v rukách kancelárka Merkelová, ak teda bude v tomto roku opäť zvolená.

Angela Merkelová. Zdroj: TASR

Na rozdiel práve od spomínanej kancelárskej funkcie nie je nemecký prezident tak na očiach verejnosti. Čo môže vlastne Steinmeier reálne politicky ovplyvniť?

Nemecký prezident má zhruba tie isté právomoci ako prezidenti v strednej Európe. S výnimkou Poľska, samozrejme... Tento človek má svoje právomoci a môže usmerňovať parlament. Tiež môže apelovať na verejnosť, čo je dosť dôležité. No musíme si pripustiť, že Steinmeier nie je práve charizmatická figúra.

Nemci ho možno aj berú ako také nutné zlo, že nepatrí ani tam, ani tam. Preto ho aj zvolili v Bundestagu, lebo slúžil CDU a slúžil aj Merkelovej, pritom patrí do SPD a začínal ako Junge Sozialist. Takže vidíme, že je celkom flexibilný a v tomto asi bude pokračovať. Takže podobne ako u Gaucka tu bude asi silná tendencia urovnávať domáce roztržky, pretože v Nemecku badať, že vznikajú nové politické prúdy, ako napr. AfD alebo aj Zelení, ktorým sa tiež nejako nedarí vyšvihnúť, no pritom dokážu byť dosť radikálni vo svojich deklamáciách.

A práve Steinmeier by mal tieto hrany obrusovať.  

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Alibizmus, ježkovia a veveričky... Chmelár tvrdo nielen o Kiskovej strane

7:00 Alibizmus, ježkovia a veveričky... Chmelár tvrdo nielen o Kiskovej strane

ROZHOVOR Sme alternatívou voči neokonzervatívnej i neoliberálnej politike, hovorí o pripravovanej st…