Nikto si nevie predstaviť, čo by sa stalo, keby Francúzsko vystúpilo z EÚ. Nie iba s Európou, ale aj so samotným Francúzskom, varuje Samson

12.5.2017 6:00

ROZHOVOR Francúzsko pozná meno novej hlavy štátu, ale čo bude Emmanuel Macron v Elyzejskom paláci skutočne presadzovať a ako sa postaví k prekážkam, ktorým krajina galského kohúta čelí. O francúzskych prezidentských voľbách, ich výsledkoch a postoji novozvolenej hlavy štátu k brexitu, budúcnosti Európskej únie aj migrácii sme sa rozprávali s bezpečnostným analytikom Ivom Samsonom.

Nikto si nevie predstaviť, čo by sa stalo, keby Francúzsko vystúpilo z EÚ. Nie iba s Európou, ale aj so samotným Francúzskom, varuje Samson
Foto: ReproFoto, Facebook
Popis: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

Prezidentské voľby vo Francúzsku po druhom kole vyhral centrista Emmanuel Macron, ale už pred týmto hlasovaním, kde proti nemu stála len Marine Le Penová, sa hovorilo, že časť voličov mu dá hlas nie preto, že zastávajú jeho politiku, ale preto, aby nevyhrala kandidátka krajnej pravice. Zdieľate tento názor časti Francúzov, že išlo o akúsi „voľbu z rozumu“?

Neviem, či z rozumu, ale v demokratických štátoch ľudia chodia voliť a ak nesúhlasia s ani jedným kandidátom, tak vhodia prázdny (hlasovací) lístok, aby ukázali, že sú politicky aktívni. To, že časť neprišla, lebo nemala voľbu, to už je iná vec, ale myslím si, že účasť bola síce nižšia ako v predchádzajúcich voľbách, ale Francúzi ukázali, že im záleží na svojej krajine a prišli sa priznať k jednému alebo druhému kandidátovi. Iste, že tam bola časť voličov, a to je to, na čo ste sa pýtali, ktorí volili Macrona, hoci ho nemajú radi, lebo je to centrista a koniec koncov Jean-Luc Mélenchon získal v prvom kole okolo 19 % hlasov, takže tí ľudia sa mohli rozhodnúť, či ísť k voľbám, neísť k voľbám, hodiť lístky alebo radšej voliť Macrona, aby nezvíťazili nacionalisti.

Od zatvorenia volebných miestností neprešlo ani 24 hodín a v uliciach protestovali proti novozvolenému prezidentovi tisícky ľudí. Ale napríklad podľa the Times išlo najmä o ľavičiarov a nie priaznivcov krajne pravicového frontu Marine Le Penovej, akoby sa dalo čakať. Je to dôsledok tej „voľby z rozumu“ v druhom kole?

Myslím si, že pravičiari a ľavičiari to sú dve tradičné krídla politickej scény a ich neúspech je vo Francúzsku tak trochu revolučný. To sme v Nemecku nevideli teraz pri nedávnych voľbách v Šlezvicku Holštajnsku, kde sa jednoznačne presadila tradičná strana, ale dokopy tie strany, ktoré tak matne považujeme za pravicové a ľavicové, dostali v prvom kole 26 % a to znamená, že táto predstava, že štáty sú vedené pravicou, teda konzervatívcami, alebo ľavicou, socialistami, vo Francúzsku nevyšla. Koniec koncov Macron sa označuje za centristu. On stranu založil nedlho pred voľbami a odpútal sa od tých tradičných strán, takže v tomto Francúzsko môže byť pre staré členské krajiny EÚ určitým mementom, či už dobrým, alebo zlým. Na Slovensku je to bežné, že vznikajú takéto strany, ale Macronovo hnutie En Marche! (Vpred!) je niečo, čo sa vymyká bežnej rutine pri voľbách v západnej Európe, kde víťazia takzvaní pravičiari alebo takzvaní ľavičiari, lebo je to už smiešne rozlišovať.  

Je oprávnená kritika niektorých politikov a zahraničných médií, že Macron založil svoje hnutie En Marche! (Vpred!), len aby sa ľahšie dostal do politiky alebo tu bol reálny zámer založiť politickú stranu s jasným cieľom a víziou?

Myslím si, že by sa do politiky dostal aj tak, ale túto stranu založil s úmyslom alebo na základe toho, že jeho pravicový protivník Francois Fillon sa dostal pod paľbu kritiky za nekalé praktiky a Macron využil šancu a odobral mu mnohých voličov. Vtedy sa rozžiarila tá jeho hviezda a Macron začal stúpať v prieskumoch verejnej mienky.

Je Macron skutočne takou výhrou pre EÚ, za akú ho vo viacerých zahraničných médiách spočiatku označili?

Macron to deklaruje, ale deklarácie a deklamácie sú často v rozpore s praktickou politikou. Pred voľbami sa deklaruje, deklamuje, ale po voľbách to už vyzerá inak. V Európe však všeobecne zavládol pokoj, lebo Francúzsko formálne zostalo neotrasiteľným členom EÚ, nehrozí rozpad eurozóny, čo poteší všetkých aj na Slovensku, tých, ktorí majú podielové fondy v bankách naviazané na celoeurópsky trh či eurozónu. Takže z tohto hľadiska je Macron vnímaný ako niekto, kto zachránil Francúzsko v prospech Európskej únie.

V rokovaniach o brexite chce byť nový francúzsky prezident nekompromisný. Má sa Londýn teraz obávať tvrdšieho prístupu zo strany Paríža?

Tu musíme brať do úvahy históriu vzniku EÚ, keď sa Veľká Británia snažila dostať do Únie a vždy narážala na veto Francúzska ešte za De Gaulla. Myslím si, že Francúzi a je to čitateľné medzi riadkami, nie sú nešťastní z toho, že Británia odišla z EÚ. Jean-Claude Juncker (predseda EK) s obrovskou radosťou a za potlesku publika oznámil, že angličtina stratí v Európskej únii svoje výsadné postavenie alebo toto postavenie oslabí a zožal takmer ovácie. Francúzi sú v tomto racionalisti. Oni dobre vedia, že ich jazyk bol po prvej svetovej vojne potlačený. Síce nenásilne, ale angličtina všetkých zahltila a všetko prevalcovala, aj našu stredovýchodnú Európu. Toto je jeden z momentov, ktorý pôsobí na city ľudí, na ich mienku a názory. Francúz je nacionalista a povedzme, že v dobrom.

Macronovo víťazstvo oslavovali v uliciach aj migranti, ktorí sa tešili, že ich nezačne nikto posielať domov tak, ako to sľubovala v kampani Le Penová. Myslíte si, že sa dá čakať ešte otvorenejší prístup k migrantom ako doposiaľ?

Myslím si, že áno. Macron to bude musieť urobiť, lebo koniec koncov to sľuboval, takže mu nič iné nezostáva, ale je to ako s prezidentom Trumpom v USA, ktorý mal pred voľbami tak, ako viacerí americkí prezidenti plno takýchto deklarácií, ale potom narazil na tvrdú politickú realitu. Čo sa týka Francúzska a prisťahovalectva, stačí sa pozrieť na mapu, kde zvíťazil Macron a kde Le Penová. Prakticky celý západ Francúzska volil v prvom kole Macrona a východ volil Le Penovú. Všeobecne je to tak a natíska sa otázka, prečo práve východ volil Le Penovú a moja odpoveď je, že drvivá väčšina utečencov smeruje práve do Nemecka, aj keď cez tretie krajiny a tým pádom ohrozujú východ Francúzska. To je jedno z možných vysvetlení, prečo tu nastala taká konštelácia, že zhruba polovica Francúzska najmä na západe a druhá polovička najmä na východe, aj keď aj tam sú „ostrovčeky“, ktoré volili Macrona. Francúzsko je rozdelené, rozpoltené a myslím si, že okrem iného k tomu prispela aj migračná politika.

Nový šéf Elyzejského paláca hlása užšiu integráciu a spoluprácu krajín EÚ v rámci finančnej, environmentálnej a sociálnej regulácie. Macron navyše vyhlásil, že bude hľadať cestu k „hlbokým“ reformám v rámci EÚ. Čo môžeme od neho vo funkcii očakávať?

Toto je taký paušálny názor., že budeme robiť reformy. On nemohol nastúpiť do úradu alebo kandidovať s tým, že všetko ostane pri starom. Voliči sú dynamickí, krajina sa mení a to znamená, že on musí dať občanom víziu. Hlboké reformy nešpecifikoval, hoci sa dosť nešetrne otrel o krajiny strednej a východnej Európy, ako by ich chcel poučovať. Konkrétne o Maďarsko a Poľsko. Francúzsko sa trošku postavilo na nohy a z geopolitického a kultúrneho hľadiska po brexite očakáva, že si polepší, a možno sa dostane na úroveň, keď bolo v Európe hegemónom a to už bolo dávno.  


Vráťme sa trochu k Marine Le Penovej, ktorá v druhom kole prehrala súboj s Macronom. Objavili sa z časti varovné komentáre, že táto prehra je len zdanlivá a líderke krajne pravicového Národného frontu v budúcnosti pomôže. Čo vy na to?

Tým, že voľby vyhral Macron, tak to býva, to je taký archetyp víťazov. Európa je v kríze, to každý vie. Európa je v kríze pre brexit, pre Grécko, pre imigráciu a Francúzsku má so všetkými týmito aspektmi problémy. To znamená, že je celkom predstaviteľné očakávať, že situácia sa nezmení, no a z toho Marine Le Penová určite bude ťažiť. Bude poukazovať na to, že Národný front mal podľa nej lepší projekt. Hoci Marine Le Penová má dosť demagogické výstupy podobné ako Trump.

Nie sú niektoré Le Penovej vyjadrenia, napríklad o vystúpení z EÚ či zatváraní hraníc pred migrantmi populistické?

To všetko apeluje na emocionálne ladených francúzskych voličov, ktorí nie sú spokojní a nikdy nebudú spokojní, aj keby bol blahobyt. Ona vlastne sugeruje týmto voličom, že problémy prichádzajú s tým, že Francúzsko je členom eurozóny a Európskej únie. Toto má vplyv na určité vrstvy obyvateľstva. Nechcem nikoho urážať, sú to obyvatelia s nižším vzdelaním, ktorí žijú skôr na vidieku ako v mestách. Na nich to zaberá a sú náchylní, aby reflektovali takéto populistické reči, ktoré sú ťažko splniteľné. Nikto si nevie predstaviť, čo by sa stalo, keby Francúzsko vystúpilo z EÚ. Nie iba s Európou, ale aj so samotným Francúzskom.

V kampani Macron sľúbil aj väčšie investície do bezpečnosti. Na obranu majú isť 2 % rozpočtu a pribudnúť má 10 000 policajtov a hlavným cieľom má byť zničenie IS. Dá sa preto očakávať väčšia angažovanosť Paríža v Sýrii?

Francúzsko sa nebude angažovať v Sýrii, ak sa nebude angažovať USA. Nemyslím iba letecké útoky, ale prípadnú pozemnú operáciu. To si žiadna z európskych krajín nedovolí bez súhlasu a účasti Spojených štátov. Povedal by som, že aj toto je od Macrona určitý ťah, lebo Francúzsko žije v tieni teroristických útokov, ktoré boli masívne a najhoršie od druhej svetovej vojny a ľudia chcú bezpečnosť. Dokonca by ju možno menili, čo je u Francúzov dosť vzácne, za určité oklieštenie demokracie. Francúzi potrebujú bezpečnosť, cítia sa neistí a, samozrejme, že podporia toho, kto im sľúbi viac policajtov, viac vojakov a vyššie výdavky na obranu. Mimochodom, Francúzsko má v Európe jedny z najvyšších výdavkov na obranu už teraz. Je však otázne, do akej miery bude Francúzsko ochotné a schopné intervencií v krízových oblastiach západnej Afriky, čo je bývalé územie francúzskych kolónií. Zatiaľ Paríž urobil v predchádzajúcej vláde celkom dobrú prácu v Stredoafrickej republike a Čade, kde Francúzsko intervenovalo a zabránilo masakrom. To sa nepodarilo v Rwande v polovičke 90. rokov. Nikto však nevie, či výdavky na zbrojenie (armádu a políciu), ktoré sú sľubované, majú slúžiť intervenciám v nestabilných krajinách sveta alebo majú slúžiť na obranu francúzskeho územia, pretože to nie je nikým ohrozené.

Hekerské útoky a únik komunikácie zo štábu Emmanuela Macrona pohol médiami pred druhým kolom voľby prezidenta. Čo si o nich myslíte, šlo o skutočnú hrozbu alebo to médiá, ako sa hovorí, „nafúkli“?

Podľa môjho názoru to malo, podobne ako u prezidenta Trumpa, skôr zvýšiť pocit, že favorit volieb alebo možný favorit volieb je ohrozovaný a z toho dôvodu si myslím, že ste to povedali celkom pekne, že to bolo nafúknuté, že to tak asi úplne nebolo.


 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Tomáš Pilz
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Alibizmus, ježkovia a veveričky... Chmelár tvrdo nielen o Kiskovej strane

7:00 Alibizmus, ježkovia a veveričky... Chmelár tvrdo nielen o Kiskovej strane

ROZHOVOR Sme alternatívou voči neokonzervatívnej i neoliberálnej politike, hovorí o pripravovanej st…