Nielen antieurópska politika či tvrdý postoj voči migrantom. Orbánovi vyhrali voľby aj spomienky na Trianon, hovorí analytik

10.4.2018 10:30

ROZHOVOR EÚ si musí jasne zadefinovať svoje priority a správať sa principiálne, aby vrátila dôveru bežných ľudí v to, na čom európsky systém stojí a padá, a to je spolupráca, dôvera a viera pokračovať ďalej. S tým je spojený trochu tvrdší oriešok a to je otázka, kam smeruje EÚ, vraví analytik Martin Reguli v rozhovore pre PL.

Nielen antieurópska politika či tvrdý postoj voči migrantom. Orbánovi vyhrali voľby aj spomienky na Trianon, hovorí analytik
Foto: TASR
Popis: Viktor Orbán
Strana Fidesz Viktora Orbána vyhrala v Maďarsku voľby drvivou väčšinou a má v parlamente ústavnú väčšinu. Vyhrala Orbánovi voľby jeho antiimigračná politika, za ktorú ho kritizujú predstavitelia EÚ aj niektorých členských krajín?
 
Myslím si, že faktorov je tu viacero. Keď čítam analýzy zahraničných médií a maďarských analytikov, tak sa zameriavajú na to, ako roztrieštená bola opozícia v kontexte volebného systému. Na druhej strane treba povedať, že aj témy, ktoré prinášal Viktor Orbán do kampane, zrejme zabrali. Či už je to jeho silne antieurópska politika, v ktorej hrá na maďarskú národnú hrdosť, alebo tiež pozícia krivdy v kontexte trianonskej zmluvy a podobných nálad v spoločnosti. Druhá vec je jeho antiimigračná politika tiež v súvislosti so strašením Georgeom Sorosom a inými podobnými témami, ktorými (Fidesz) dominuje najmä mimo veľkých miest, kde bol Orbán vo voľbách naozaj najsilnejší. Ďalšia vec je, že Orbán mal proti sebe veľmi slabú opozíciu. S výnimkou Jobbiku, ktorý v tomto prípade len ťažko považovať za opozíciu, keďže je ešte viac na pravej strane politického spektra, aj keď sa umierňuje. Najsilnejšia opozičná strana orientovaná viac vľavo získala len 11 percent, čo je pre opozíciu obrovská prehra. Poukazuje to na to, že sa nedokázali spojiť a nemajú sa radi ani medzi sebou, čím znemožnili víziu akejkoľvek alternatívy. Faktorov bolo teda v maďarských parlamentných voľbách viacero, ale jedným z nich bolo aj to, že Fidesz na čele s Viktorom Orbánom mobilizoval voličov, o čom svedčí 75-percentná účasť. 
 
Spomínali ste, že strany na ľavej strane politického spektra neuspeli vo voľbách, pretože sa nedokázali spojiť. Je to znak toho, že v celej EÚ upadá ľavicová politika?
 
Povedal by som, že sa treba reálne pozerať na to, čo sa deje v jednotlivých stranách, lebo tradične ľavicové strany boli ešte v 90. rokoch väčšinou tie konzervatívne istými myšlienkami. Vidieť to bolo aj na Slovensku v podobe HZDS alebo pri prvých rokoch Smeru, keď dominovalo prepojenie konzervatívnych myšlienok a silného sociálneho akcentu sociálnych programov. V Maďarsku a mnohých západných demokraciách sa stalo to, že strany sa oddelili od konzervatívnych názorov väčšiny svojej voličskej základne. Keď si vezmete tradičných voličov ľavice z robotníckych vrstiev, tak oni nemajú silný akcent na EÚ, na migráciu ani na osobné slobody a prípadné progresívne témy. A práve tým, že veľa takýchto strán priamo spojilo ľavicovú politiku s progresívnymi témami, sa podľa mňa uvoľnila cesta pre populistov, ktorí spojili istú formu pravicovo-ľavicových ekonomických nápadov. Veľa návrhov pána premiéra Orbána totiž nie je pravicových a určite nie je ani liberálnych z hľadiska voľného trhu. Spojili to teda so sociálnou konzervatívnou kartou. Podobne sa posunul aj UKIP vo Veľkej Británii. Z libretariánskej strany sa v tomto prípade stala nacionálne sociálna strana, ktorá oslovovala najmä labouristov a podobné skupiny obyvateľstva najmä prostredníctvom migrácie. Podobným štýlom fungoval aj Národný front vo Francúzsku a podobne podľa mňa fungujú aj viaceré kvázi "pravicovo-populisticko-konzervatívne" strany, ktoré skutočne využili prepojenie antieurópskych sociálnych cítení s protekcionistickou politikou, ktorá tiež ide proti EÚ. 
 
Moderné ľavicové strany sa skôr spojili na európskej platfomre. Sú to viac liberálne ľavicové strany, ktoré sú v podstate proeurópske a s tým ide ruka v ruke aj podpora tém, ako je migrácia či osobné slobody, kde (ľavicové strany) vypratali miesto, aby mohli strany ako Fidesz získať takú podporu, akú dnes majú. 
 
Je podľa vás ĽSNS takouto populistickou stranou na Slovensku?  
 
Určite áno. S tým, že prízvukovanie tém záleží už na krajine. Na Slovensku a v Maďarsku išlo o silne protirómsku tematiku či sentiment, čo, samozrejme, absentuje v iných krajinách. Druhá vec je samotná téma migrácie a tretia vec sú historické krivdy, pri ktorých Jobbik, samozrejme, narážal v minulosti aj na Trianonskú zmluvu. Podobne to funguje aj v iných európskych krajinách. Zameranie týchto strán je špecifické pre každú krajinu, ale základné črty sú rovnaké a detaily si už každá strana dopracuje podľa svojho populistického balíčka, na ktorý ľudia bežne reagujú. Je to vidieť aj v rámci ĽSNS a čiastočne aj pri iných stranách, ktoré majú takéto ladenie. Dlhodobo sa v tejto skupine v minulosti pohybovalo HZDS aj SNS. 
 
Viktor Orbán žal už v minulosti kritiku za kroky, ktoré jeho vláda prijala pri regulácii médií a podobne. Bude podľa vás tento trend boja s novinármi pokračovať ešte tvrdšie, keď má teraz Fidesz ústavnú väčšinu? 
 
V tomto prípade je dôležité, do akej miery zapracujú kontrolné mechanizmy. Myslím si, že Fideszu a zrejme aj Orbánovi ako predsedovi strany ide najmä o vlastnú moc. Stále si však myslím, že je to strana, ktorá rešpektuje isté zásady demokracie. Samozrejme, že pokiaľ skutočne cenzurujú médiá, tak na to treba poukázať a mala by sa ozvať aj EÚ. Tá mala podmienky pri vstupe a mala by trvať na tom, aby sa tieto podmienky kontrolovali. Proti takémuto zneužívaniu, ktoré môže negatívne vplývať na kvalitu demokracie, sa musí zároveň mobilizovať aj občianska spoločnosť. Je potrebná dvojitá kontrola. Samozrejme si uvedomujem, že v Maďarsku je podobne ako aj v Poľsku snaha vlády kontrolovať všetky zložky moci. Pokiaľ však ide len o diskusiu o sociálnych slobodách, o migrácii či potratoch a podobných témach, tak sa na to treba pozerať ako na diskusiu o týchto témach, ale pokiaľ to ide do obmedzovania základných ľudských slobôd a práv, tak na to treba poukázať a treba správne argumentovať. Myslím si, že v tom je budúcnosť tejto diskusie kľúčová. 
 
Martin Reguli, analytik z Nadácie F. A. Hayeka (Zdroj: archív M. Reguliho)
 
Maďarsko však nie je jediná krajina, v ktorej rastú krajne pravicové a antiimigračné hnutia. Svedkami toho sme boli v Nemecku pri vstupe AfD do Bundestagu či úspechu Ľudovej strany a Slobodných v Rakúsku. Podobne sa k tejto téme stavia aj zvyšok V4 a ďalšie krajiny. Predseda komisie Jean-Claude Juncker v správe o stave EÚ uviedol, že chránime vonkajšie hranice efektívnejšie, aj keď pred tým kritizoval Orbána za stavbu plota. Juncker dokonca dodal, že ľudia, ktorí nemajú právo ostať v Európe, sa musia vrátiť do krajín pôvodu. Je to všetko náznak zmeny kurzu migračnej politiky EÚ? 
 
Myslím si, že v tomto prípade si musí EÚ jednoznačne zatriediť svoje priority a politiky tak, ako idú ruka v ruke. Keby sa brali politiky, ako boli zamýšľané, tak by kríza európskych politík nebola taká silná. Podľa môjho názoru by nedošlo k istému spochybňovaniu Schengenu alebo výhod, ktoré plynú z členstva v EÚ, pokiaľ by voľný pohyb osôb, služieb a tovaru v rámci Únie bol spojený s ochranou vonkajších hraníc. Pokiaľ by sme sa nebavili o záchrane niektorých krajín pred krachom, tak by aj viera v spoločnú menu a projekt spoločnej hospodárskej politiky vyzeral rozumnejšie. EÚ sa musí stabilizovať na tom, čo je jej prioritou. V témach, ktoré chcela Únia prirodzene riešiť liberálne ako pomoc migrantom alebo Grécku, by sa mala EÚ správať principiálne. Urobila presný opak a správala sa reaktívne. Povedal by som, že až podkopávajúc svoje vlastné hlavné zásady. Keby EÚ v tomto smere dodržiavala Lisabonskú zmluvu, ktorá okrem iného zakazuje ručenie jednej krajiny za druhú, čo sa týka rozpočtu, tak Grécko nedostane pomoc. Bolo to politické rozhodnutie. 
 
EÚ si musí jasne zadefinovať svoje priority a správať sa principiálne, aby vrátila dôveru bežných ľudí v to, na čom európsky systém stojí a padá, a to je spolupráca, dôvera a viera pokračovať ďalej. S tým je spojený trochu tvrdší oriešok a tým je otázka, kam smeruje EÚ? Ak budeme mať bývalého predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza za koaličného partnera Angely Merkelovej, ktorý hovorí, že do roku 2025 bude z EÚ federácia, tak otázka, či chceme byť jej súčasťou, bude daná. Odpoveď bude iba áno alebo nie. V tomto momente už treba začať pracovať na tom, aby bolo jasne zadefinované, čo to bude, aby sa nestalo, že sa to v EÚ rozpadne len preto, že sa pohla príliš rýchlo a príliš ďaleko od svojich princípov. 
 
Sú kroky niektorých krajín týkajúce sa migrácie tichým dôkazom, že vlastne súhlasia s Orbánovou tvrdou antiimigračnou politikou, ale obávajú sa to nahlas povedať v rámci EÚ? 
 
Treba rozlišovať isté veci. Orbána treba kritizovať za to, čo robí s politickým systémom, so zneužívaním moci a ďalšími opatreniami, ktoré posunuli Maďarsko zlým smerom. Na druhej strane sú však spoločenské nálady. Tu treba uznať, či chceme alebo nechceme, tak európska spoločnosť je istým spôsobom nastavená a to treba rešpektovať. Ak to rešpektovať nebudeme, tak dôsledkom bude práve popularita strán, ako je Fidesz alebo ako je Jobbik. Čím viac budeme dusiť diskusiu o tom, čo má s Európou byť ďalej, tým viac posunieme ľudí do extrému a do opozície voči systému. Keď ĽSNS na Slovensku spomínala vypísanie referenda o členstve v EÚ, tak podľa mňa to väčšina ľudí brala ako zlý vtip, ktorý by, dúfajme, nemal šancu uspieť. Čím viac sa budeme baviť, či byť súčasťou federácie európskeho superštátu, alebo ostať mimo neho, tým viac sa verejná diskusia nebezpečne posunie na úroveň, že by nápad s referendom mohol prejsť. Je to aj o tom, aby si aj Európska únia uvedomila, že demokratický mandát neobíde a musí zistiť, aká je vôľa bežných obyvateľov aj v krajinách, ako sú Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, ktoré sú úplne rozdielne v ich ochote sa integrovať. Česi, Poliaci ani Maďari nemajú spoločnú európsku menu. Slovensko euro má, preto si uvedomuje ekonomické benefity spolupráce, ale politické a sociálne transformácie podľa mňa stále odmieta. V tomto smere bude potrebné definovať, kde je schopnosť politikov vrátane Martina Schulza počúvať, čo si myslia ľudia, a nielen hovoriť svoje vízie, ktoré nemusia reflektovať realitu v európskych krajinách. Čoraz viac sa to ukazuje aj v západných krajinách. Rakúsko, do istej miery Francúzsko, podobne aj Nemecko a Veľká Británia sa vyjadrili relatívne jasne. Treba dúfať, aby tieto postoje kritické voči EÚ nereprezentovali iba populisticko-extrémistické strany, ale aby tieto myšlienky zastupovali aj konzervatívne alebo ľavicové strany, ktoré by jasne povedali, že s EÚ súhlasia, ale za istých podmienok. 
 
Takže hovoríte, že treba diskusiu o budúcnosti EÚ niekam posunúť. 
 
Áno, aby interná diskusia nebola o tom, že je toto EÚ, a vyjadrite sa, či s tým súhlasíte, alebo nesúhlasíte, ale o tom, že EÚ je dobrý projekt, ktorý má isté výhody, ale treba diskutovať aj o tom, že existujú aj isté limity. 
 
Orbán tvrdí, že pozícia jeho strany voči migrácii sa stáva väčšinovým názorom v celej Európe. Vnímate to tak aj vy? 
 
Tuším, že to ide týmto smerom, ale hovorím to veľmi opatrne, pretože reálne čísla k dispozícii nemáme. Treba sa však pozrieť na to, že téma začína dominovať a dominovala aj diskusii o brexite. Je možné, že brexit vyhrala britským euroskeptikom práve diskusia o migrácii, lebo je to niečo, čo sa dotýka obyvateľstva, ktoré vec nevníma objektívne, ale práve naopak veľmi subjektívne z vlastnej skúsenosti. Zároveň táto téma spája dva opačné tábory. Téma migrácie spája tradičné robotnícke vrstvy, ktoré sa boja prílevu lacnejšej pracovnej sily a ohrozenia životných podmienok, s  konzervatívne zmýšľajúcou časťou obyvateľstva, ktorá sa zase obáva sociálnych zmien spôsobených možno z časti vstupom moslimskej populácie. Tým vzniká širšia koalícia ľudí, ktorí sa spájajú proti tejto téme. Migrácia nie je téma, ktorá by delila spoločnosť na ľavicu a pravicu. Skôr je to téma, ktorá proti sebe stavia konzervatívne a liberálne zmýšľajúcu časť verejnosti. Ani v tomto smere to však nie je jednoznačné delenie a proimigračná verejnosť začína strácať argumenty oproti väčšine, ktorú nedokáže presvedčiť. Či už je migrácia dobrá, alebo zlá, to je na dlhú diskusiu, ale musí tu byť systém, ktorý bude nejakým spôsobom fungovať. Absencia takéhoto systému oslabuje aj podporu samotnej idey migrácie, ktorá môže byť dobrá. Myslím, že si to veľa ľudí uvedomilo práve počas migračnej krízy v roku 2015, keď sa táto kríza naplno prejavila a od kedy sa bavíme o tomto trende. 
 
Je podľa vás budúcnosť Európy v otvorenejšom prístupe alebo v zatváraní hraníc po vzore Orbána, keď vieme, že starý kontinent starne stále viac a viac a demografický vývoj nevyzerá vo väčšine krajín priaznivo?
 
To nie je jednoduché povedať. Je potrebné, aby bol prístup dvojaký. Po prvé je potrebné, aby si štáty uvedomili, že sociálne systémy a potreby zamestnávateľov, ako sú nastavené, si vyžadujú rýchle riešenie, ktoré zrejme prinesie istá forma kontrolovanej migrácie. Už teraz sa bavíme, že firmy sa zúfalo snažia zamestnávať Srbov, Ukrajincov a ľudí z nám príbuzných slovanských krajín, kde je bariéra asi najmenšia. Na druhej strane sa nedá očakávať, že títo ľudia sa na Slovensku aj etablujú a zostanú u nás aj dlhodobo fungovať ako prínos pre náš sociálny systém. Práve v tomto smere je potrebná snaha o koordinovaný posun v politike podpory pôrodnosti alebo zakladania rodín. To sa deje a myslím si, že najhorší demografický vývoj, čo sa týka pôrodnosti, je už za nami, ale dôsledky nás môžu dostihnúť práve v čase, keď ľudia z populačne najpočetnejšej generácie pôjdu do dôchodku a bude to obrovská záťaž pre sociálny systém. Treba sa pozerať na to, čo potrebuje trh práce a ten potrebuje kopu skúsených a schopných ľudí, ktorých skutočne prinesie len istá forma regulovanej migrácie. Treba však podporiť aj pronatalitnú politiku alebo minimálne smerovať diskusiu na to, že musí ísť o kombinované riešenie, ktoré by bolo prijateľné spoločnosťou a bolo by zároveň aj dlhodobo udržateľné. Veľa ľudí migruje cyklicky. To znamená, že odídu za prácou, ale chcú sa vrátiť väčšinou domov a to slovenské problémy (s nedostatkom pracovnej sily a demografiou) nevyrieši, pretože Slovensko nie je typicky vyhľadávanou destináciou cudzincov, ktorý by sa u nás chceli usadiť. Preto treba kombinovať a zvýšiť atraktivitu pracovných ponúk aj pre ľudí, ktorí tu chcú pracovať a majú tu na to aj príležitosti.
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Tomáš Pilz
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Občianska vojna vo Francúzsku? Nekladiem si otázku či, ale kedy. Ale je možné, že mocní kapitulujú a vydajú krajinu bez boja moslimským dobyvateľom, hovorí Žid z Paríža

10:30 Občianska vojna vo Francúzsku? Nekladiem si otázku či, ale kedy. Ale je možné, že mocní kapitulujú a vydajú krajinu bez boja moslimským dobyvateľom, hovorí Žid z Paríža

ROZHOVOR „Vrah Arnauda Beltrama, Maročan Radouane Lakdim, už pred rokmi dostal francúzske občianstvo…