Novozvolenú prezidentku Zuzanu Čaputovú čaká do inaugurácie dva a polmesačná príprava. Čo to bude znamenať v oblasti protokolu?
Obdobie od zvolenia do zloženia sľubu predstavuje pre ňu veľkú výhodu. V čase, keď bola voľba hlavy štátu nepriama, konala sa v parlamente, noví prezidenti takýto čas na prípravu nemali. Krátko po zvolení nastupovali rovno do úradu. Teraz tu tento priestor je. A ako ho využiť pre potreby protokolu? Ide hlavne o prípravu na prvý, symbolický obrad – inauguráciu. Prvá časť tejto udalosti je rigídna, stanovuje ju Ústava SR a ide o to, za akých okolností sa občan Slovenskej republiky môže stať prezidentom. Druhú časť bude môcť pani Čaputová ovplyvniť. Nielen tým, že prvým oficiálnym prejavom vo funkcii môže osloviť národ, ale aj tým, čo bude nasledovať po tom. Spomeňte si na inauguračný prejav Andreja Kisku, respektíve happening v Prezidentskom paláci. Môže ísť o čokoľvek, čím ona symbolicky začne svoju prácu. Týchto symbolických gest môže byť veľa, ale najväčšiu pozornosť by som venoval jej prejavu. V ňom môže občanom predstaviť svoj názor na výkon mandátu. Tento čas podľa mňa tím okolo nej využije práve na tento moment inauguračného prejavu.
Bývajú tieto „školenia“ pravidlom? Sú aj prezidenti, ktorí to odmietajú, prípadne nepotrebujú?
Príprava môže byť veľmi rozdielna. Pokiaľ sa prezidentom stane niekto, kto má skúsenosť s verejnou, štátnickou, ústavnou funkciou, niekto, kto v tomto prostredí “vyrástol”, tak má jasnejší obraz, čo výkon tohto postu obsahuje. Ale aj tak tento jeho obraz odráža realitu len do určitej miery. Tú presnú predstavu mantinelov, ktoré sprevádzajú takúto funkciu, všetky tie drobnosti však spozná až ten, kto sa do nej dostane. Keďže pani Čaputová na takýchto postoch nebola, jej príprava bude zložitejšia, bude sa zoznamovať s veľkým množstvom noviniek, ktoré treba splniť.
Zaujalo vás už niečo v súvislosti so Zuzanou Čaputovou a protokolom?
Zachytil som jeden moment, ktorý prešiel médiami. A to bolo jej vyhlásenie, že sa nebude sťahovať do Prezidentského paláca. To je presne vec, pri ktorej sa človek poznajúci zákulisie pozastaví. Žiaden z vašich prezidentov nebýval v Prezidentskom paláci. Bývalý Grasalkovičov palác ani nemá byt pre prezidenta republiky.
Svojho času tam býval bývalý prezident Rudolf Schuster aj s jeho legendárnou dvojplatničkou…
Je to ale malý byt na veľkosť toho paláca. Pani Čaputová má dve dcéry a takýto byt tam nie je. Ona sa tam presťahovať ani nemôže. Chápem, že ona tým chcela deklarovať svoj postoj, že nechce byť ďaleko od ľudí, nechce sa izolovať.
Čiže to bola len veta pre médiá?
Áno a zaujalo ma, že sa nad tým nikto nepozastavil. Pán Schuster tam býval časť týždňa, jeho domovom boli Košice, ten byt má dve miestnosti. Áno, trošku prázdna fráza.
Čo je teraz dôležité naučiť v protokole novú hlavu štátu? Určite je to kompletná príprava.
Asi z mojich slov budú šťastní priaznivci genderovej politiky, ale je rozdiel, keď funkciu prvého občana v republike zastáva žena alebo je to muž. Pozornosť médií a verejnosti sa sústredí na všetko, či je to účes, mejkap, šperky, módne doplnky, strih šiat, topánky, farebná kombinácia… Politických komentátorov a radcov nahradia kaderníci, návrhári, vizážisti a tí budú hodnotiť, čo tým chcela pani prezidentka povedať. Niektoré médiá sa z nej budú snažiť urobiť ikonu módneho štýlu, ale len silné osobnosti si dokážu nejakým spôsobom zachovať, niekedy napriek nevôli módnych časopisov, svoju cestu. Je dôležité obrniť sa pevnou vôľou, nepodliehať tomu, čo chce niekto iný. Čo sa týka protokolárnych vecí diplomacie, tie vychádzajú z pravidiel, ktoré poznáme všetci. Ona sa bude musieť sústrediť ale aj na iné veci. Pri oficiálnych príležitostiach to bude ona, kto bude veci robiť prvá, všetci budú na ňu čakať. Dosiaľ, keď bola v spoločnosti, nemusela byť prvou, ktorá iniciovala debatu, jej koniec, kedy sa postavia ľudia od stola a tak ďalej. Teraz bude v slovenskom prostredí túto úlohu hrať prezidentka. A byť stredobodom pozornosti v istých príležitostiach je veľmi ťažké, komplikované.
Ako bude protokol vplývať na postavenie jej rodiny?
Nerád používam výraz „prvá rodina“. Ale keď si tento výraz požičiame, tak je práve otázne, čo bude s jej „prvou rodinou“. Dcérami, partnerom. A to si musia stanoviť oni, čo budú ochotní akceptovať, ale nemôžu sa tváriť, že neexistujú. Do toho vstupuje nielen protokol, ale aj ochrana, organizácia, komunikácia. To všetko ovplyvňuje prezidentský úrad.
Je takáto predpríprava iná pri mladších a iná pri starších dámach? Spomínali ste farebné kombinácie v oblečení. Zuzana Čaputová bude najmladšou prezidentkou na svete.
Pri prezidentoch nehrá niekedy až takú úlohu vek, ale dátum, keď sa „zapíše“ do úradu. Akonáhle sa stane hlavou štátu, zapíše sa do protokolárnej listiny hláv štátov a tam bude po celý čas svojho mandátu zapísaný a postupne bude stúpať hore, pretože v OSN je 193 štátov a ich hlavy sú zapísané podľa seniority svojho mandátu. Čiže aj pani Čaputová začne dole a postupne bude stúpať. A toto poradie je dôležité pri summitoch, pri stretnutiach hláv štátov na medzinárodnej úrovni.
Zuzana Čaputová je rozvedená, žije s priateľom. Do akej miery je tento fakt v najvyššej diplomacii problémom?
V súčasnosti už nie je v spoločnosti až taký problém, keď partneri nie sú zosobášení. Pri protokole je jednoduchšie, keď sú manželmi. Ale zvýraznil by som prípad nemeckého spolkového prezidenta Joachima Gaucka, ktorý spôsobil v tejto oblasti prelom. On ako evanjelický duchovný nebol so svojou manželkou rozvedený, ale žil so svojou dlhoročnou partnerkou. A tú nemeckej verejnosti prezentoval ako ženu po svojom boku a dal tým najavo, aby bola prijímaná ako partnerka prezidenta s protokolárnymi povinnosťami manželky. A po celý čas jeho mandátu to tak aj bolo. Na medzinárodnej scéne to posvätila britská kráľovná, ktorá so svojim manželom prišla na štátnu návštevu Nemecka a pri vítaní hostí stála po prezidentovom boku jeho partnerka, bývalá novinárka Daniela Schadtová. To bol dovtedy naozaj prelom. Na nemanžela budú kladené iné nároky, menšia záťaž, ale ide o to, ako si to definujú. Často sa stáva, že členovia rodiny, samozrejme, podporujú kandidáta, ale po jeho zvolení sa necítia byť „tým“ kandidátom. A túto cestu si oni nevybrali. A potom môže nastať konflikt, keď môžu začať bojovať akoby o svoju slobodu.
Aké by mal teda partner Zuzany Čaputovej postavenie pri oficiálnych príležitostiach?
V rámci nášho, českého protokolu je súčasťou účasť na bohoslužbe, ktorá je v prvý deň roka. Tam je to viac viditeľné ako pri manželoch. Nečakal by som kritiku, ale ten význam partnerstva akoby nebol naplnený. Myslím si však, že tých problémov nemusí byť toľko, pretože medzinárodný protokol takéto situácie už pozná.
Očakáva sa ako pri ženských partnerkách prezidentov, že sa mužský partner bude venovať charite?
Samozrejme, musíme rozlišovať rozdiely medzi monarchiou a republikou. Vo všeobecnosti pri istých príležitostiach vyzerá divne, až je nevhodné, keď prezidentka stojí sama. Partner jej dáva spoločenskú istotu, je jej oporou. Princ Philip si našiel svoju cestu, ten ale vedel, že to nemá na päť rokov, ale na celý život. Pri manželoch prezidentov býva často účasť na oficialitách len vtedy, keď je to nevyhnutné. Ale napríklad pri medzištátnych prijatiach manželského páru na tejto úrovni, keby pani prezidentka hostila takúto návštevu, to by naozaj nebolo vhodné. Vtedy, ak žije s priateľom v jednej rodine, je to akoby povolené. Manželov premiérky Mayovej či spolkovej kancelárky Merkelovej vidíte ešte menej. V týchto veciach neexistuje žiadna šablóna, žiadna definícia, čo musí priateľ pani prezidentky robiť. Ale môj protokolárny cit hovorí, že pri oslavách štátnych sviatkov Slovenskej republiky by priateľ pani Čaputovej mal byť.
Ako by mal byť partner oslovovaný?
Občianskym oslovením pán a priezviskom.
Aký by mal byť budúci dress code pani prezidentky? Môže napríklad nosiť nohavice alebo nohavicové kostýmy? Čo sa vyžaduje?
To je tá dvojnásobná záťaž pre ženy, čím sme začínali. Od šperku, jeho farby, všetko sa rieši. Keď pôjde do arabského sveta a bude tam navštevovať svätyne, tak bude mať na hlave šatku, musí mať dlhý nohavicový kostým. V tomto smere čaká Slovensko zaujímavá etapa, pretože o týchto veciach sa bude veľa diskutovať. Často sa tieto príležitosti využívajú na vzdanie úcty partnerovi alebo vďaky. Napríklad Madeleine Albrightová bola známa svojimi brožami. Tým dávala najavo veľmi veľa emócií. Farbou, tvarmi. A to sa v týchto kruhov veľmi cení, všetci si to všimnú. Poviem iný príklad. Vo všeobecnosti sa vníma ako farba smútku čierna. Ale tradičnou farbou bola biela. A kráľovská farba smútku je výsostne biela. Pri pohrebe pápeža sme mohli vidieť panovníčky, a to teda katolícke panovníčky, ktoré na sebe mali bielu farbu, ostatné dámy museli mať čiernu. Tieto veci musíte poznať a pracovať s nimi.
Posledná otázka možno s nadsázkou. Nemali by takéto školenia absolvovať povinne všetci ústavní činitelia? Neprispelo by to ku kultivácii spoločnosti?
V istých oblastiach, napríklad pri oblečení, určite áno. Treba si však zobrať do úvahy aj ľudskú povahu, nie dobre padne všetkým, keď im niečo prikazujú, zakazujú, ľudia potom k týmto zákazom získavajú odpor. Je to taká obrana, ale v momente, keď to potrebujem, takúto vedomosť spoločenského styku, tá absencia môže byť na škodu. A ústavní činitelia môžu takýmito vedomosťami získať akúsi istotu v spoločenskom styku. Vedieť, ako prijať africkú delegáciu, ako prezentovať darček v Ázii, že je to úplne iný štýl ako v Európe. Existujú čísla, ktoré sú použiteľné a iné, ktoré môžu spôsobiť hrôzu. A povinnosťou človeka, zodpovedného za protokol, je to všetko vedieť.
Autor: Ľudovít Kusal
