Nie, Rusko Skripaľa neotrávilo, trvá na svojom Andor Šándor. A drví západnú verziu ďalšími informáciami

27. 5. 2018 0:00

ROZHOVOR „Predpokladám, že sa z našich výkrikov do tmy Rusko netrasie od strachu. Mali by sme si uvedomiť, v akej situácii sme: Rusko potrebujeme na riešenie mnohých vážnych problémov,“ tvrdí bezpečnostný expert a bývalý náčelník Vojenskej spravodajskej služby Českej republiky Andor Šándor. Zároveň upozorňuje, že Vladimir Putin by nikdy neurobil takú hlúposť, aby nechal po ôsmich rokoch zabiť dvojitého agenta, ktorého niekoľko rokov Rusi držali a potom ho v roku 2010 prepustili. Rusko by tak ohrozilo ďalšie výmeny zadržaných agentov.

Nie, Rusko Skripaľa neotrávilo, trvá na svojom Andor Šándor. A drví západnú verziu ďalšími informáciami
Foto: Hans Štembera
Popis: Generál Andor Šándor

Povedali ste, že dôvod, prečo došlo k otrave bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry, nebol taký, ako tvrdia vo Veľkej Británii. Aké dôvody mohli podľa vás viesť k predčasným záverom Británie, ktorá rovno začala vyhosťovať ruských diplomatov a podobne?

To je, samozrejme, dobrá otázka. Myslím si, že obvinenie Kremľa len na základe formulácie, že nikto iný ako Rusi nedokáže Novičok vyrobiť, a preto to museli byť Rusi, sa ukazuje ako veľmi chabé. Od Britov to nebolo vôbec správne a rozumné, pretože, ako vidíme, aj Česká republika dokáže vyrobiť Novičok. Kto dokáže vyrobiť Novičok 230, dokáže vyrobiť aj Novičok 234. Obviniť niekoho len preto, že nám nikto iný nenapadne, mi príde málo.

Druhá vec je, že ak zostaneme pri Novičoku, tak ak by išlo o Novičok, ako nám všetci hovorili, tak Sergej Skripaľ aj Julija Skripaľová by už museli byť dávno po smrti. Ukazuje sa, že nielenže nie sú mŕtvi alebo veľmi postihnutí, ale že už boli prepustení z nemocnice. Inými slovami im zrejme nič nechýba. Tu ma zaujíma – pretože ešte sme neboli konfrontovaní so žiadnym vyjadrením Sergeja Skripaľa a Julije Skripaľovej (rozhovor pre PL poskytol Andor Šándor pred zverejnením vyjadrenia Julije Skripaľovej agentúrou Reuters, pozn. red.) –, aby sme sa dozvedeli, čo sa im stalo. Nebudem polemizovať, do akej miery má ruská ambasáda právo na styk so svojimi občanmi, ale ich vyjadrenie mi celkom chýba. Ak bolo tak dlho ticho, potom sa ponúka otázka, či sa to celé vlastne nevymklo z nejakého plánu, pretože tí, ktorí mali byť mŕtvi alebo trvale poškodení, nie sú ani poškodení, ani mŕtvi; a my by sme potrebovali počuť ich vyjadrenia.

Tretia vec: Ja chápem, že tí, ktorí ich prijali v nemocnici, mohli mať podozrenie na otravu nejakými organofosfátmi, ale aj tak zaistiť liečbu v nemocnici v meste Salisbury takým spôsobom mi minimálne pre Skripaľovcov príde, že všetky šťastné hviezdy sa zišli nad ich hlavami a pomohli im celý útok prežiť. Ja som, samozrejme, rád, že nezomreli, ale vidím kontradikciu s tým, čo sme počuli. Unáhlenú akciu – zaštítenú Európskou úniou vyhosťovaním ruských diplomatov v kontexte: sú to Briti, naši spojenci, musíme byť solidárni – som kritizoval od samého začiatku a kritizujem stále, pretože konštrukcia, ktorá nám bola prednesená, sa minimálne rúca takým spôsobom, že sme si skôr mali ponechať trochu vlastnej národnej hrdosti a vlastného rozumu a nereagovať len preto, že nám to niekto povedal.

Napadajú mi dve otázky a položím ich zároveň, pretože je možné, že majú súvislosť. Ale, pochopiteľne, nemusia. Povedali ste, že ten útok na Skripaľa mohla byť pomsta. Mňa zaujíma, v akom slova zmysle to mohla byť pomsta a či sa domnievate, že sa niekedy dočkáme vyjadrenia Sergeja Skripaľa a jeho dcéry k celej veci?

Ja som označil buď bývalých, alebo niektorých príslušníkov predovšetkým ruskej vojenskej služby GRU ako možných vinníkov útoku s tým, že títo ľudia sa pomstili Skripaľovi, ale nie so schválením šéfa GRU, nieto ešte Kremľa. Ako jeden z variantov sa mi to zdalo celkom možné, čím nevylučujem, že to mohlo byť aj inak. Či sa dočkáme vyjadrenia Sergeja Skripaľa? Ja by som bol rád, keby sme sa dočkali, pretože išlo predsa len o trochu monsterakciu, ktorá veľmi ovplyvnila vnímanie Ruska – o ktorého zahraničnej politike si nerobím žiadne ilúzie – zo strany mnohých krajín, a to nielen Európskej únie, ale aj ďalších štátov, ktoré sa k sankčným opatreniam dobrovoľne pridali. Bolo by dobré, keby sme počuli vysvetlenie, ja osobne veľký optimista nie som.

Ako hodnotíte v celej tejto kauze správanie českého prezidenta Zemana? Objavila sa kritika na jeho osobu za to, čo prezradil z informácií tajných služieb, ale aj na ďalšie výroky.

Ja by som v prvom rade chcel povedať, že prezident má ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl tejto krajiny, ako hlava štátu – a zákon mu to umožňuje –, právo úkolovať tajné služby. Má to robiť s vedomím vlády, ako hovorí zákon, musia o tom ministri vedieť. Či o tom vedeli alebo nie, už nie je môj problém. To, že služby úkoloval, je v poriadku. Ja osobne by som to nerobil verejne, nemusel to robiť, rovnako ako nemusel verejne oznamovať výsledok ich zistení, pretože došlo k takej nepríjemnej minimálne dezinterpretácii, keď sa nejaké vyjadrenia pravdepodobne poplietli. V každom prípade sa prezident vyjadril v tom duchu, že Novičok sa u nás vyrábal a malo to konotáciu vo väčšom množstve. Ale hlavne to bolo nepríjemne spojené s tým, že Rusi nás pomerne od samého začiatku dávali do spojitosti len ako krajinu, ktorá dokáže Novičok vyrobiť, o čom nie je dôvod pochybovať, že dokáže. Ale že ten Novičok, ktorým bol vykonaný pokus o vraždu Skripaľovcov, bol použitý v Salisbury, bolo tvrdenie veľmi silné a tým si Rusi veľmi nepomohli. Inými slovami si myslím, že prezident svoje zistenia nemusel ventilovať verejne.

Takzvané nebezpečné Rusko, téma českej diskusie od roku 2013. Ako sa do reťazca dejov týkajúcich sa Ruska premietla práve táto kauza pokusu o zabitie agenta Skripaľa?

V mojich očiach sa postoj Ruska nezhoršil, pretože som presvedčený, že by Putin nikdy neurobil takú hlúposť, aby nechal po ôsmich rokoch zabiť dvojitého agenta, ktorého niekoľko rokov držali a potom ho v roku 2010 prepustili. Tu sa mi nutne vždy bude vynárať otázka: Cui bono? V čí prospech? A z toho by podľa mňa Putin žiadny prospech mať nemohol. Nehovoriac o tom, že týmto krokom by si do budúcna Rusko obmedzilo možnosť ďalšej výmeny takto zadržaných agentov na oboch alebo na viacerých stranách. Pretože keď toho, koho pustíte výmenou, potom zabijete, tak už s vami krajiny takéto výmeny budú robiť asi ťažko. Ja som zástanca toho, že Rusko nepredstavuje hrozbu bezpečnosti Severoatlantickej aliancie z viacerých dôvodov. Nemá na to vojensky, nemá ekonomický záujem, to by bola samovražda, ale je to zložitý hráč, ktorý bude so Západom spolupracovať vždy, keď sa mu to bude javiť výhodné, a vždy bude presadzovať svoje záujmy na úkor Západu, keď to pre neho bude životne dôležité.

Ak budeme vnímať to, čo hovorí Rusko, že od roku 2008 si neželá rozširovanie Aliancie o krajiny, ako sú Gruzínsko či Ukrajina, a ak bude dlhodobo do svojich strategických dokumentov zahŕňať, že NATO je jeho najväčší nepriateľ, tak sa nemôžeme čudovať tomu, že robí, čo robí. Nesmieme sa tváriť ako chlapci, ktorých prichytia so stiahnutými nohavicami. Jednoducho to tak hovorí a to aj robí. Ak chcete, a ja som to hovoril už niekoľkokrát, meniť geopolitické usporiadanie v Európe na úkor záujmu tých, ktorí si ho presadzovali skôr, musíte na to mať dve veci: silu a odvahu ju použiť.

Je evidentné, že Západu sa nechce ísť do vojny – a mňa to neprekvapuje – s Ruskom kvôli Gruzínsku ani kvôli Ukrajine. A že Rusko sa bude snažiť narúšať integračné procesy Európskej únie, je celkom pochopiteľné. To, že sa bude snažiť narušovať súdržnosť Severoatlantickej aliancie, je takisto logické. To, že na to bude využívať spravodajské informácie, rôzne dezinformačné kampane a podobne, hoci by som ich význam úplne nepreháňal, je taktiež logické. Ide len o to, aby sme si uvedomili, že keď povedali áno, NATO je náš najväčší nepriateľ, tak bude robiť aj všetko pre to, aby sa z jeho pohľadu tá hrozba maximálne minimalizovala. Na druhej strane by sme my ako západné krajiny mali byť čitateľní. Ak hovoríme, že Rusko, a ja k tým ľuďom nepatrím, je priamou hrozbou Západu, tak by sme si mali položiť otázku, prečo len päť krajín Severoatlantickej aliancie vydáva na zbrojenie dve percentá HDP a Česká republika, v ktorej je silný diškurz, aké veľké nebezpečenstvo Rusko znamená, dáva len okolo jedného percenta. Tým Kremľu ukazujeme nekompatibilitu toho, čo hovoríme a čo robíme. V Kremli celkom iste nesedia hlupáci, ktorí túto disproporciu nevidia.

Inými slovami, ak máme tendenciu, a netvrdím, že je ideálna, vytvoriť jednotnú hrádzu proti Rusku, tak by mala byť viac než len verbálna. Z tých našich výkrikov do tmy predpokladám, že sa Rusko netrasie od strachu. Mali by sme si uvedomiť, v akej situácii sme: Rusko potrebujeme na riešenie mnohých vážnych problémov. Skutočnosť, že Rusko bude hájiť svoje záujmy, o tom vlastne celý svet je – skôr o záujmoch krajín než o proklamácii, s kým a ktovie akí veľkí sme spojenci a priatelia.

Spomenuli ste, že Západu sa do tej vojny s Ruskom ísť nechce. Niekto tvrdí, že Sýria je akýmsi bojiskom medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Čo na to hovoríte?

Nevidel by som to tak silno. Nemyslím si, že ide úplne o bojisko tak, ako sme vídavali za studenej vojny. Spojené štáty skôr svojou nepríliš dobrou a šťastnou politikou v Sýrii umožnili Rusku triumfálny návrat na medzinárodnú scénu po tom, ako bolo akosi zahanbené anexiou Krymu, keď sa pomerne triumfálne vrátilo na stranu Bašára al-Asada. Ich (USA) trvanie na odchode Asada bez toho, aby ponúkli niekoho iného, kto by krajinu zjednotil a nie rozvrátil, bolo nezmyselné a „vyznamenali“ sa tým, že vyvolali takzvané prosýrske bojové skupiny, ktoré po vycvičení a vyzbrojení aj tak zbehli k islamistom. Veľa múdreho toho neurobili.

Zľava sýrsky prezident Bašár Asad, ruský prezident Vladimir Putin a ruský minister obrany Sergej Šojgu

Zľava sýrsky prezident Bašár Asad, ruský prezident Vladimir Putin a ruský minister obrany Sergej Šojgu. Zdroj: TASR

Ako väčší problém než súperenie Ruska a Spojených štátov v Sýrii vidím nebezpečne eskalujúci konflikt medzi Iránom a Izraelom, ktorý si tu regulárne meria sily, hoci, chvalabohu, len nepriamo a, samozrejme, za značnej podpory Spojených štátov. Rusko sa jednoducho etablovalo v Sýrii. Okrem toho, že si zachránilo jednu z dvoch mimoruských základní, čo sú námorná základňa Tartus a letecká základňa Latakia, si RF zaistila aj dobrú prezentáciu svojich nových zbraní, vyskúšali si ich a podobne. To je nespochybniteľný fakt. A že sa zúčastnia rozhovorov o povojnovom usporiadaní a povojnovej obnove Sýrie, je tiež pravda.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Zuzana Koulová
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Remišová nech mlčí! Kiskove pozemky musia zaujímať NAKA, hoci nikto nechce zhadzovať bývalého prezidenta. Tvrdí Jaroslav Paška

9:19 Remišová nech mlčí! Kiskove pozemky musia zaujímať NAKA, hoci nikto nechce zhadzovať bývalého prezidenta. Tvrdí Jaroslav Paška

O čom tá dáma rozpráva? Veronika Remišová zavádza pri prezentovaní neviny svojho straníckeho šéfa, b…