Roky statočne trpíte nedžentlmenské správanie časti mužských kolegov, predkladáte veľa poslaneckých návrhov zákonov, v poslaneckej práci ste aktívna. Prečo tá zmena a túžba po europarlamente?
Osem rokov som v politike a snažím sa presadzovať rôzne veci. Väčšinu času som prežila v opozícii a niekedy je to márnosť nad márnosť.
Keď predkladáte apolitické veci, aby štát neexekvoval opatrovateľský príspevok od rodičov ťažko chorých detí, ktoré zomrú.
Tento štát je taká hyena, že exekvuje týchto rodičov po smrti dieťaťa napriek tomu, že nemocnica, v ktorej zomrie, vydá stanovisko, že oni – rodičia opatrovali dieťa aj v nemocnici, lebo tá je v dezolátnom stave a nikto tam na to nie je, aby sa takýmto ťažko zdravotne chorých deťom niekto venoval. Toľkokrát som to predkladala, vždy to zmietli zo stola. Predkladala som aj povinnú predškolskú výchovu, o ktorej teraz oni začínajú blúzniť.
Naozaj mám pocit, že mne zostalo veľmi veľa energie a málo presadených vecí. Dúfam, že keď to budem hovoriť z pozície europoslanca ministerstvu práce alebo iným štátnym orgánom, tak veci sa dajú viac do pohybu.
A navyše ma veľmi oberala o chuť a energiu vojna s istými mužmi, ktorí majú problém sami so sebou, uchyľujú sa k diskreditačným kampaniam, šíria o mne rôzne hoaxy a dehonestujú ma.
A pritom najradšej by som si ich nevšímala, žila vo svojom prostredí, ktoré je očistené od takýchto ľudí.
Naozaj veríte sile postavenia europoslanca v riešení vecí na Slovensku? Pozerám sa na to mierne so skepsou.
Veľa ľudí to tak vidí. V europarlamente nepredkladajú návrhy europoslanci, tie prichádzajú z Komisie, vy ich môžete ovplyvniť, ak ste spravodajca alebo tieňový spravodajca.
Veľmi by som chcela prepájať Brusel so Slovenskom, prinášať z jednotlivých členských štátov, čo tam funguje, a budem sa snažiť, aby sa to aplikovalo u nás.
My Slováci sa budeme tri hodiny presviedčať, ako sa veci nedajú urobiť, namiesto toho, aby sme sa chvíľu zamysleli, ako to ide. Na ministerstve práce, kde som bola štátnou tajomníčkou, mi niekoľkí vlastní úradníci vytvorili najväčšiu opozíciu.
Nešlo o koaličných partnerov, ale o mojich úradníkov, ktorí ma v kancelárii presviedčali, ako sa to nedá. A už mám toho po krk. Boli by sme oveľa ďalej, keby sme z relevantných krajín zobrali to, čo tam funguje.
Napríklad Česi sú ďalej v oblasti financovania sociálnych služieb. Oveľa ďalej. A toto by som rada robila bez ohľadu na to, čo sa mi podarí či nepodarí ovplyvniť pri jednotlivých smerniciach Európskeho parlamentu.
A to je aj moja odpoveď na to, s čím sa stretávam počas kampane pri kontaktoch s občanmi. Ľudia mi hovoria, že ma nebudú voliť, lebo chcú, aby som ostala tu. Ale ja nikam neodchádzam.
Pred vami bol v mojej kancelárii zástupca cyklokoalície, lebo jedna z tém, ktorej sa chcem venovať okrem sociálnej oblasti či korupcii pri eurofondoch, je práve budovanie bezpečných cyklotrás, celej cyklodoprave, lebo je to najekologickejšia doprava.
Čiže časť vašich kolegov, napríklad predseda parlamentu, vám teda nebudú chýbať?
Určite nie. Niektorí mi vyslovene nebudú chýbať. Pán Danko, pán Blaha, pán Číž, pán Jarjabek, bolo ich mnoho, s ktorými som prišla do rôznych stretov.
Ako si vysvetľujete, že niektorí sa vo svojom postavení znížia k osobným útokom?
Napríklad pán Danko sa od začiatku postavil do pozície, že on je môj šéf, on mi bude hovoriť, čo mám robiť.
To bolo aj vtedy, keď som nastúpila do práce po treťom pôrode. Ja som sa nechcela vystavovať pred Slovenskom, vyvolávať nejaké vášne, to nebolo mojím cieľom.
Mali sme vtedy 31. augusta grémium, kde mi pán Danko povedal pred všetkými, „vy nastúpite bezprostredne po pôrode do práce, lebo inak vás nechám odvolať“.
Takému človeku, ako je Danko, nedám príčinu, aby ma dal odvolať. A keď toto je to, čo on odo mňa vyžaduje, pracovať bezprostredne po pôrode, tak OK. Ale ja som si nechcela nič dokazovať, len som nechcela, aby to on využil.
Ktorá z tých osobných invektív sa vás najviac dotkla?
Ani neviem. Od hysterických ženských…
Bolo toho veľa. Ale tá, ktorá celému Slovensku ukázala, aký človek je Andrej Danko, bolo, keď ma v priamom prenose nazval cigánkou zo sasky, ktorá na neho nebude vyskakovať, tak vtedy ma to neprekvapilo, lebo on to robil aj predtým mimo kamier, ale bola som rada, že sa demaskoval.
Tri roky som vedela, že on je takýto človek, tri toky ma nazýval všeličím a som rada, že to povedal pred všetkými. Keby som sa na neho sťažovala, vždy by to bolo tvrdenie proti tvrdeniu, nemala by som dôkaz.
A ešte si pri tom myslel, aký je frajer, že ma pred všetkými takto ponížil. Ale on v prvom rade ponížil sám seba.
Vášho manžela niekedy už nemykalo, že by si to s ním išiel vysvetliť?
Môj manžel je veľmi inteligentný človek. Jeho skôr mykalo celý čas, čo som chodila domov a dochádzalo v tom čase k stretom s Dankom mimo kamier. To boli oveľa nepríjemnejšie veci.
Poďme k eurovoľbám. Nie je pre podpredsedníčku parlamentu tretia pozícia na kandidátke strany málo?
Som s tým spokojná. Má to niekoľko rovín. Nemám prehnané ambície. Po druhé v čase, keď som Richardovi Sulíkovi povedala áno, idem do toho, bol už známy líder aj dvojka na kandidátke.
A to sú moji kolegovia, ktorých si veľmi vážim, pán Jurzyca a pán Baránik, čiže ani na chvíľu som nemala pocit, že by ma to degradovalo alebo niečo podobné. Som na takom mieste, na aké patrím.
Pýtam sa len z pohľadu preferenčného výtlaku, potenciálu pritiahnuť voličov.
Práve teraz, v čase, keď v rámci kampane chodíme po Slovensku, mám pocit, že oni nie sú polarizujúci.
Nie sú k nim negatívne postoje, sú veľmi dôveryhodní, skúsení. Mám z toho dobrý pocit.
Čo sa týka politického výtlaku, je pravda, že ja som mala asi najviac preferenčných hlasov, ale to ešte neznamená, že by som mala byť líderkou kandidátky.
Budem vďačná každému voličovi, ktorý mi dá preferenčný hlas. Nikam neodídem, chcem prepájať tie svety, Brusel je dve hodiny lietadlom, čo je kratšie ako cesta autom do Košíc.
Ako matka to budete všetko stíhať?
Najstarší syn má dvadsať rokov, ten sa hlási na vysokú školu, chce na Slovensku ostať, miluje Slovensko a je mimo týchto rozhodnutí.
Dcéra bude mať 11 a Jakubko bude mať tri roky. Tam by sme to museli zosúladiť tak ako doteraz.
Ešte chvíľu pred vami tu bol v kancelárii Jakubko, lebo je chorý a takto sme to robili od začiatku, manžel má ´home office´, robí konzultanta, tak robil z kancelárie odtiaľto. Manžel ma vo všetkom podporuje, vie si to predstaviť.
Ale detaily sme ešte nepreberali, lebo to nechcem zakríknuť, budeme sa o tom baviť po voľbách.
Koľko poslancov získa SaS v týchto eurovoľbách?
Urobím všetko pre to, aby to boli tri mandáty.
To je zisk 15 percent.
Zhruba, možno to vychádza ešte viac. Ale aj s kolegami sme nastavení tak, aby to vyšlo.
Slovensko má tragickú účasť na voľbách do EP. Čo chcete urobiť, aby to tak nebolo?
Osobným kontaktom. Ukazuje sa, že bilbordy a podobné veci sú len povinné jazdy, ale je veľmi dôležitý kontakt, chodiť do regiónov.
Od druhého apríla sme stále na cestách, chodíme o štvrtej v noci domov.
Od dvanástej sme na námestiach a rozdávame brožúry, diskutujeme, lákame ľudí národnými jedlami štátov Únie. Vysvetľujeme, čo chceme urobiť, ako to vidíme po brexite, čo ďalej s Úniou, že niektoré veci by sa dali zmeniť.
Som vďačná za to, že ľudia sa zastavia, chcú sa porozprávať. Je dôležité ľuďom vysvetliť, aký je Brusel dôležitý, že 30 až 50 percent legislatívy, ktorá ovplyvňuje ich život, pochádza z Bruselu, a pre nás je povinná.
S akými reakciami ľudí počas kampane sa stretávate? Na FB som si všimol akciu v Ružomberku, ktorú ste komentovali ako milé stretnutie, je to také všade?
Hovorila som to aj Richardovi Sulíkovi, že zo žiadnej kampane, ktorú sme doteraz robili, som nemala taký dobrý pocit ako z tejto.
Asi už žijem vo fejsbúkovej bubline, mala som pocit, že ľudia ma nemajú radi, že keď prídem na ulicu, že ma napadnú. Pre tie hejty, ktoré dostávam.
Prečo to čítate? Veď na to máte asistentov, prečo si kazíte deň?
Neviem. Viete, čo sa stane s politikom, ktorý to nerobí? Ostane žiť v slonovinovej veži. To sa stalo toľkým politikom, ktorých som stretla. Napríklad Dzurindovi. Teraz som šťastnejšia, vidím, že tie reakcie v teréne sú fantastické.
Som prekvapená, že ľudia prichádzajú s tým, že ma poznajú, že čítajú moje blogy, že aj keď nesúhlasia v niektorých veciach, dokážu so mnou diskutovať. A preto je dôležité neblokovať si hejterov. Nemôžeme dopustiť, že budeme mať pocit, že nás majú všetci radi. To bude zase opačný extrém. A práve z kampane mám dobrý pocit, nie je to ten fejsbúkový svet, ale ten skutočný.
Nie je ten pocit z mítingov zapríčinený aj eufóriou v časti spoločnosti z prezidentských volieb?
Možno máte čiastočne pravdu. Často počujem, že teraz to dokážeme. Prezidentské voľby prekvapili. Nepovedala by som, že Slovensko sa až takým číslom postaví za ženu a za to, že chce slušnosť.
Na druhej strane som očakávala, že ľudia budú presýtení politikou, že im budeme liezť na nervy, ale nie je to tak. Za štyri týždne sme boli v takmer dvadsiatke miest a zažila som troch konkrétnych hejterov.
Jeden pán vybehol z kostola v Spišskej Novej Vsi, bol taký nahnevaný, že som to cítila počas jeho behu ku mne. Vykričal mi, že som nevzdelaná. Ale nikto sa ma v tom čase nespýtal, prečo som nemala vysokú školu.
V našej rodine nebola situácia, že by som si to vtedy mohla dovoliť. A potom som mala deti a žila som reálny život. Druhá bola pani vo Zvolene, tá utekala za mnou, aby ma prekliala, aby som sa nedostala do europarlamentu.
Nešťastná žena, toto mi potrebovala povedať. Potom mi povedala, že ju prepustili ako učiteľku zo školy. A tretí bol pán v Liptovskom Mikuláši, ktorý ma presviedčal, že som špinavá Židovka.
To boli extrémy nešťastných ľudí, traja ľudia z tisícov, s ktorými sa stretneme.
S dlhoročnou europoslankyňou Monikou Beňovou ste si v minulosti vymenili pár názorov, vyhlásení, viete si predstaviť teraz spoluprácu v Bruseli?
Na jednej strane nás, v prípade úspechu, rozdelia podľa oblasti záujmu. Druhá vec je, že obe by sme hájili záujmy Slovenska, určite by sme sa stretávali a konzultovali veci. S pani Beňovou sa poznám dlho.
Ešte keď som pre mimovládne organizácie organizovala nejaké konferencie, pozývala som europoslancov a pani Beňová vždy prišla. Mám s ňou veľa pozitívnych skúseností.
To, čo som jej vyčítala, bolo, že kritizuje Smer až po tom, keď to bolo pre Smer neudržateľné, to bolo po Bašternákovi. Vtedy som napísala status, že sa mi to zdá pokrytecké.
Muselo sa o tom vedieť a začať kritizovať veci, až keď sa prevalia, čo som považovala za dvojtvárosť.
Na druhej strane, keď mi Danko povedal to o tej cigánočke zo sasky, tak mi pani Beňová napísala SMS, že mi drží palce a aj som sa jej poďakovala. Myslím, že to bolo veľmi pekné a úprimné gesto.
Ak by ste sa do Bruselu dostali, stratili by ste časť zo seba, veci, na ktorých vám záleží. Pobyt na chate, cyklistika v Štiavnických horách, iste by to bola aj skúška pre rodinu, zrejme by ste tam všetci nešli. Ste aj na tieto negatívne okolnosti pripravená?
Nebudem sa meniť, ja to ani neviem. Toľkokrát mi vyčítali, že robím veci tak, ako ich robím, že sa češem, ako sa češem, a ten bicykel – mala by som byť za dámu, ale nikomu sa ma nepodarilo zoštelovať, zmeniť a vtesnať do mantinelov, ktoré by mi neboli pohodlné.
Mám skvelé deti, mám medzi nimi pomaly desaťročné rozdiely, od každého dostávam inú spätnú väzbu, mám výborného muža.
S Tomom, s ktorým som žila, mám výborné priateľské vzťahy, v lete pôjdeme všetci do Vancouveru aj s manželom, kamarátim sa s jeho manželkou. Žijem šťastným životom a to je hlavné.
Váš predseda považuje aktuálne preferencie strany Progresívne Slovensko za “len ošiaľ z nového“. Pre vás bola diskusia Richarda Sulíka s novým predsedom PS Michalom Trubanom rozhovorom medzi skúseným tatkom a nadaným synom. Ako sa na dvojkoalíciu PS-Spolu, ktorá v posledných prieskumoch už predbehla aj SaS, pozeráte? Do akej miery je to ohrozenie pre SaS?
Je to určite aj dôsledok prezidentských volieb. Je to ale dvojsečná zbraň. Ľudia majú obrovské očakávania od novej prezidentky, ktoré nemôžu byť naplnené, lebo ona nemá také kompetencie.
Tieto očakávania podporovali aj novinárske otázky, keď sa jej novinári pýtali na rôzne veci, o ktorých sami vedeli, že ich nebude môcť ovplyvniť. Cítim to aj v uliciach, ľudia si myslia teraz nám už bude dobre, ale čo je to dobre? To je svetový mier.
To je vyšší dôchodok a ďalšie veci, ktoré ona nemôže ovplyvniť a príde sklamanie. Ale nie preto, že ona by zlyhala, ale očakávania, ktoré ju sprevádzali, neboli reálne.
Ale k tomuto nedôjde do eurovolieb, takže predpokladám, že tie čísla ostanú ako v prieskumoch.
PS vnímam určite ako konkurenciu, zároveň sú však oveľa viac ľavicovo orientovaní ako my, chcú väčší podiel štátu a myslím si, že im by prospelo, keby sa nehanbili nálepky ´sme ľavica´.
Smer potrebuje konkurenciu a zbytočne sa všetci tlačíme do toho istého priestoru. Rovnaký vzťah mám k novovznikajúcej strane pána Kisku. Mali by sa pobiť o nerozhodnutých voličov, tých je 40 percent.
Ak sa im to nepodarí, tak sa pobijú o toho istého voliča. A ten súčet bude taký istý.
Viete si po voľbách predstaviť aj takú širokú koalíciu, kde by boli programovo odlišné strany ako SaS a PS-Spolu?
Povolebnú áno, nič iné by nám neostalo. Ideálne by bolo, keby to bola koalícia štyroch strán. Aj s PS by sme sa vedeli hodnotovo a programovo preťať. Aj so stranou Andreja Kisku. Uvidíme, čo bude. To nikto nevie.
U pána Kisku vnímam skôr klesajúci trend.
Niekedy sa s tým stretávam aj pri stretnutiach s občanmi, že to ľudia zvláštne prijímajú. Pýtajú sa – je on ešte prezident? Je už predsedom strany?
Odišli vaši kolegovia Mihál, Poliačik, dávnejšie celá skupina okolo Miškova, Juraja Drobu zamestnáva post župana, z výrazných tvári SaS ste mi tam ostali len vy a pán Galko. Nebude váš odchod do Bruselu pre stranu oslabenie, najmä v čase stúpajúceho trendu PS-Spolu či prichádzajúcej strany Andreja Kisku?
Chcem ísť aj do parlamentných volieb 2020. To bola súčasť rozhodnutia o europarlamente, Richard chcel odo mňa takýto záväzok.
A ak v parlamentných voľbách získam silnejší mandát, ako som získala v roku 2016, o čo len jeden hlas ako tých 85-tisíc, čo som získala, tak sa vrátim na Slovensko. Lebo to tak bude, volič to tak bude chcieť.
Sú pani Blahová či pani Cigániková v tomto smere dobrou náhradou? Podarí sa im udržať latku mediálnej akceptácie?
Neviem vám na toto odpovedať. Každá má svoju agendu, nemyslím si, že by ma museli nahrádzať.
Ale v tomto čase nových strán bude táto kontinuita potrebná.
Určite áno. Pri týchto nových stranách je ešte ten efekt, ktorý sme poznali my v roku 2010. Je to taká vlna nádeje, že toto sú tí praví. SaS to tiež vynieslo z nuly do vlády. A najlepšie je, keď zrejete v opozícii, učíte sa.
SaS sa dnes môže pochváliť tým, že je stabilná, rozpoznateľná, ľudia vedia, čo môžu od nás očakávať.
Ako ste spokojná s prácou europoslanca Richarda Sulíka?
Veľmi. Podarilo sa mu veľmi dobre prepájať prácu europoslanca a šéfa strany.
Ktoré konkrétne veci za svoj mandát vybavil, ovplyvnil?
Ide o 2,5-percentný odvod, smernica o zbraniach a práca smerom k Európskemu úradu pre boj proti podvodom OLAF.
Autor: Ľudovít Kusal
