Čo považujete za najdôležitejší bod stretnutia Vladimira Putina s Donaldom Trumpom, ak odhliadneme od toho, že už samotné stretnutie prezidentov svetových mocností je obrovský prielom nielen v bilaterálnych vzťahoch medzi USA a Ruskom?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že stretnutie nič zásadné neprinieslo. Fakt, že sa na ňom prezidenti stretli medzi „štyrmi očami“, a teda netušíme, čo presne na ňom odznelo a tiež to, čo mu predchádzalo, ale možno označiť za úplný prelom v rámci pozície USA pod vedením prezidenta Trumpa. Uraziť spojencov, podryť základy fungovania NATO či označiť Európu za nepriateľa, to sú akty, ktoré znamenajú zásadný problém pre budúce fungovanie partnerských a spojeneckých vzťahov.
Naopak, neviem si predstaviť, čo lepšie si mohli priať v Kremli, ktorého strategickým záujmom je oslabiť atlantické spojenectvo a jednotu EÚ. Nehovoriac o tom, že na samotnom stretnutí americký prezident spochybní svoju vlastnú krajinu. Na to už treba veľmi silný žalúdok aj v samotných USA. Nečudo, že v tejto súvislosti padli dokonca výrazy ako vlastizradca.
Trump hovoril v úvode stretnutia o tom, že USA a Rusko sú dve najväčšie jadrové veľmoci na svete, ale dodal, že to nie je nič pozitívne a treba s tým niečo robiť. Je to prvý krok k zakopaniu pomyselnej vojenskej sekery medzi Moskvou a Washingtonom?
Jadrová sila krajín je v dnešnej dobe hybridných vojen už len dymovou clonou. A prezident Trump si toho musí byť vedomý. A to zvlásť v čase, keď pribúdajú dôkazy, že vážne udalosti roku 2016, ako boli brexit alebo zvolenie samotného Trumpa, sa udiali s výdatnou ruskou pomocou. Domnievam sa, že jadrovú silu mal prezident Trump za potrebu spomenúť najmä v súvislosti s jeho nedávnym stretnutím s Kim Čong-unom a snahou denuklearizovať Kórejský polostrov.
O znižovaní počtu jadrových zbraní sa v USA aj Rusku hovorí už dlhšie. Myslíte si, že by sa teraz obe strany mohli začať vo veľkom zbavovať jadrového arzenálu?
Jedna vec je zbavovať sa zastaralého jadrového arzenálu, ktorého zabezpečenie stojí obrovské prostriedky, iná vývoj nových zbraňových systémov. Ak by to obe krajiny mysleli s odzbrojením skutočne vážne, išli by na to celkom inak.
Potvrdilo stretnutie prezidentov v Helsinkách tvrdenia, že sa Spojené štáty odvracajú od Európy?
Bohužiaľ, áno.
Mohlo by skutočne dôjsť k tomu, že sa Trump s Putinom dohodnú medzi sebou a najhoršie z toho celého vyjde Európa, ak ju z riešenia globálnych geopolitických problémov vynechajú?
To sa už reálne deje. Pozrime sa len na vývoj v Sýrii, ktorý má pre Európu podstatne dôležitejší význam ako pre USA. Jednou z možností je, že sa táto epizóda skončí spolu s mandátom Donalda Trumpa, možno už o dva roky. Inou, že Európa bude nútená prejsť na podstatne samostatnejší model ochrany svojich záujmov.
Trump sa v Helsinkách nevyhol otázke o ovplyvňovaní prezidentských volieb v USA zo strany Ruska, ale zamietol to akosi pod koberec a vlastne sa postavil na stranu Putina, ktorí ho vraj ubezpečil, že nešlo o prácu Ruska?
Hádam by nešiel sám proti sebe. Trump veľmi dobre vie, kto a za akých okolností sa spolupodieľal na jeho volebnom úspechu. Keď sme si vtedy kládli otázku, čo za to jeho “pomocníci” budú chcieť, dnes dostávame prvý balík odpovedí, ktoré som spomínal.
Trump sa na Twitteri deň pred stretnutím s Putinom vyjadril, že „vzťahy USA a Ruska neboli nikdy horšie vďaka rokom amerického bláznovstva a zmanipulovanému honu na čarodejnice“. Myslíte si, že po stretnutí s Putinom nastal zlom a vzťahy dvoch veľmocí sa budú zlepšovať?
Neviem, čo presne americký prezident myslí americkým bláznovstvom a honom na čarodejnice. V časoch, keď tu iná mocnosť anektuje územie susedného štátu, ovplyvňuje voľby a referendá po celom svete, vedome vytvára obrazy „alternatívnej reality“, ktorých cieľom je podporovať odporcov fungujúcich spojeneckých zoskupení a slobodný obchod medzi krajinami, tak mi nad týmito tweetmi zostáva rozum stáť. Ale ako som už spomínal, evidentne treba splatiť to, čo bolo požičané.
Čo si myslíte o predĺžení sankcií EÚ voči Rusku, ktoré bolo prijaté na nedávnom summite EÚ?
Nevšimol som si, že by sa Rusko stiahlo z anektovaného Krymu, respektíve prestalo podporovať separatistov a vrahov civilných obetí letu MH17 na východe Ukrajiny. Preto nerozumiem, prečo sa nad zrušením sankcií vôbec uvažuje.
Nebolo zbytočné predlžovať sankcie, keď sa teraz zdá, že Moskva s Washingtonom začínajú pracovať na zbližovaní vzťahov?
Ak by súčasťou zbližovania bolo riešenie viacerých problémov, ktoré som už spomenul, tak nemáme prečo viac o sankciách hovoriť. Dobré vzťahy s priateľským a spojeneckým Ruskom sú v strategickom záujme aj Slovenska. Na dobré vzťahy a priateľstvá však treba dvoch.
Zúčastnili ste sa na podujatiach počas summitu NATO v prvej polovici júla. Aké postrehy ste si odtiaľ odniesli ako analytik zaoberajúci sa globálnou politikou?
Pre mňa dôležitou a povzbudivou správou je, že napriek nepredvídateľnému a kontraproduktívnemu správaniu amerického prezidenta, si spojenci veľmi silne a jasne uvedomujú, že iná alternatíva ako fungovať v režime jeden za všetkých, všetci za jedného dnes nie je.
Boli Trumpove výzvy adresované Európe na sumite NATO jasným signálom, že USA chcú ponechať starý kontinent, aby sa viac staral o svoju vlastnú bezpečnosť a nespoliehal sa na Severoatlantickú alianciu?
Toto je jedna z mála vecí, v ktorej s americkým prezidentom súhlasím. Európa sa nemôže ďalej tváriť ako čierny pasažier a musí sa aktívnejšie spolupodielať na vlastnej bezpečnosti a ochrane.
Potrebuje NATO reformu alebo reštrukturalizáciu, alebo stačí, aby krajiny začali pumpovať viac financií do obrany?
Iste, NATO potrebuje, aby si krajiny plnili svoje finančné záväzky. Ešte viac ale potrebuje lídrov, ktorí nebudú podkopávať jeho podstatu, ale naopak budú zdôrazňovať, že akýkoľvek útok na jedného, znamená útok na všetkých. Ak v niečom potrebuje reštrukturalizáciu, tak je to rozšírenie tohto záväzku aj na hybridné spôsoby boja.
Nie sú štyri percentá z rozpočtu na obranu, požadované na summite NATO Trumpom, až príliš, keď ani dnes väčšina krajín nedodržiava Alianciou stanovené dve percentá investícií do obrany?
Štyri percentá dnes nedosahujú ani USA, takže tento výrok prezidenta Trumpa chápem len ako ďalší z radu, keď rýchlejšie rozprával, ako rozmýšľal. Respektíve si nechal poradiť tými, ktorí téme skutočne rozumejú.
- Reklama -
