Neprijateľný schodok rozpočtu. Vláda bude musieť Bruselu veľmi poklonkovať, varuje Markéta Šichtařová

7.7.2019 17:11

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Pri predpokladanom hospodárskom raste je úplne neprijateľné plánovať schodok štátneho rozpočtu. Odmietavo tak na uvažovaný deficit štyridsať miliárd korún (v prepočte asi 1,5 miliardy eur) na rok 2020 reaguje Markéta Šichtařová. Zároveň upozorňuje, že vláda počíta aj s peniazmi z EÚ, čo má háčik. Nie je si totiž tak úplne istá, aký bude ďalší postup Európskej únie, pokiaľ uvidí „nereakciu“ českých úradov na jej posledný audit. Dá či nedá peniaze? Vláda možno bude musieť Bruselu veľmi poklonkovať, aby sa na tieto peniaze mohla s určitosťou spoľahnúť a neupadla do nemilosti ako napríklad Viktor Orbán.

Neprijateľný schodok rozpočtu. Vláda bude musieť Bruselu veľmi poklonkovať, varuje Markéta Šichtařová
Foto: TASR
Popis: Ekonómka Markéta Šichtařová

Minulý týždeň v pondelok schválila vláda návrh rámca štátneho rozpočtu na budúci rok a strednodobý výhľad hospodárenia štátu na roky 2021 a 2022. Budúci rok aj v ďalších rokoch počíta Ministerstvo financií ČR so schodkom 40 miliárd korún (v prepočte asi 1,5 miliardy eur). Čo na tieto čísla, ale aj na zverejnené zámery a priority hovoríte vrátane evergreenu, že sa od januára počíta s úbytkom desatiny pracovných miest na ministerstvách?

Keby štát počítal s poklesom ekonomiky, ešte by sa tak nejako dal deficit pochopiť. Možno nie súhlasiť s ním, ale chápať áno. Ale len čo vláda predpokladá ďalší hospodársky rast, je deficit neakceptovateľný. A rast vláda skutočne čaká. A dokonca počíta s tým, že údajne bude mať budúci rok príjmy vyššie o 93 miliárd korún (v prepočte asi 3,6 miliardy eur – pozn. red.). To je nemálo.

Lenže vláda na budúci rok počíta do rozpočtu aj s peniazmi z EÚ, z Nórska a spol. v sume 109 miliárd korún (v prepočte asi 4,2 miliardy eur – pozn. red.). A tu je háčik. Nie som si tak úplne istá, aký bude ďalší postup Európskej únie, pokiaľ uvidí „nereakciu“ českých úradov na jej posledný audit. Dá peniaze? Nedá?

Vláda možno bude musieť Bruselu veľmi poklonkovať, aby sa na tieto peniaze mohla s určitosťou spoľahnúť a neupadla do ešte väčšej nemilosti ako napríklad Viktor Orbán. Predsa len výsledky auditu boli... Ako to povedať? No, jednoducho nevyzerali pekne, a išlo o peniaze EÚ.

A že ubudne desatina miest? Znie to dobre, ale je to trochu balamutenie. K tomu A totiž chýba ešte doplniť B. Rozpočet totiž predpokladá, že by vo verejnej správe a službách v budúcom roku malo pribudnúť takmer tisíc nových miest. Čiže malo by sa prijať viac ľudí a obsadiť viac pozícií, než koľko by sa malo zoškrtať! Ako je to možné?

Často sa jednoducho budú škrtať len na papieri neobsadené miesta. Sú to len hry s číslami a verejnou mienkou. Jediné, čo sa nakoniec počíta, je výsledok a ten je stále mínus 40 miliárd korún.

Minulý týždeň v piatok dostávali školáci a študenti vysvedčenia, o deň skôr ustála v skorých ranných hodinách vláda Andreja Babiša pokus o vyslovenie nedôvery, a to presne rok po tom, ako bola vymenovaná. Aké vysvedčenie by ste jej za ten rok vystavili z úloh, ktoré si sama stanovila?

Na to, aby sa mohlo známkovať, treba porovnanie s nejakým štandardom, s nejakou kvantifikáciou, na koľko percent sa úlohu podarilo splniť, čo v prípade programového vyhlásenia je do značnej miery nekvantifikovateľné. Takže to skôr ohodnotím slovne:

Zjednodušenie daňového systému a zníženie administratívnej záťaže: Opak sa stal pravdou. Daňová agenda je pre podnikateľov oveľa náročnejšia ako predtým. Pribudlo súhrnné hlásenie, kontrolné hlásenie, EET... Čiže administratívna záťaž jednoznačne vzrástla.

Rast dôchodkov a platov: Áno, tu k rastu došlo. Ale za cenu zhoršenia vývoja verejných financií najmä v poslednom čase.

Udržanie nízkej úrovne dlhu voči HDP: Tu sa to skôr omylom v predošlých rokoch podarilo, ale nie pre šikovnosť vlády, ale vďaka vysokému rastu ekonomiky, ktorý je dôsledkom predovšetkým dvoch vecí: po prvé politiky Českej národnej banky, ktorá má zase viacero iných negatívnych vedľajších dôsledkov, ako prehriatie cien bývania, a po druhé rastu zahraničia, ktorý sa k nám prenášal.

Navyše sa podarilo udržať nízku úroveň dlhu voči HDP len vďaka rozpusteniu „rezerv na horšie časy“, teda, ľudovo povedané. No a teraz sa už zase začali verejné financie zhoršovať, ako napokon dokazuje aj pripravovaný rozpočet na budúci rok.

Záväzok neusilovať sa o prijatie eura: Áno, tu sa vláda skutočne drží svojho sľubu. Možno sa tu často sťažujem na politiku ČNB, ale na druhej strane politika ČNB je stále záchranným lanom v porovnaní s tým, čo predvádza ECB. Vďaka Bohu, že nemáme euro a s ním aj nulové úrokové sadzby, ktoré nastolila ECB – ak dnes ľudia nadávajú, že je drahé bývanie, tak by ešte len videli, aké by to bolo, keby boli vystavení pôsobeniu politiky Európskej centrálnej banky! Vďaka Bohu za – aj možno nedokonalú – ČNB.

Expertná správa, ktorú má každých päť rokov vypracovať ministerstvo práce, uvádza, že štyridsiatnici by mali ísť do dôchodku o rok a dvadsaťpäťroční ľudia dokonca až o dva roky neskôr, než je dnes zastropovaný vek 65 rokov, aby bolo na penzie budúcich dôchodcov. Odporučiť posun dôchodkového veku by musela šéfka rezortu Jana Maláčová, keď bude správu na najbližšie rokovanie predkladať vláde. Ministerka však vyhlásila, že zvýšenie dôchodkového veku nepripustí, navyše správa podľa nej neukazuje komplexný obraz o udržateľnosti dôchodkového systému. Čo hovoríte na jej vyjadrenie vo svetle toho, že by zvýšenie veku ušetrilo štátnemu rozpočtu 2,3 bilióna korún (v prepočte asi 90,3 miliardy eur)? Je ten vekový posun až taký dramatický?

Parametre dôchodkového systému sa budú musieť meniť, posun veku odchodu do dôchodku k nim bude patriť. To je neoddiskutovateľné. Jednoducho demografické zloženie obyvateľstva sa mení tak, že hoci môžeme špekulovať, či vek odchodu do dôchodku zvýšiť za dva alebo tri roky, či o pol roka, alebo o rok, tak je matematicky nesporné, že k nemu dôjde.

A pokiaľ k nemu nebude dochádzať postupne, budeme jedného dňa donútení zvýšiť ho skokovo, čo bude pre pracujúcich oveľa väčší psychologický šok. Pani ministerka jednoducho popiera fakty.

Prevádzkovateľ najväčšej sociálnej siete sveta Facebook hodlá spustiť v prvej polovici budúceho roka projekt Libra, svoju vlastnú digitálnu menu. Francúzsky minister financií Bruno Le Maire uviedol, že sa táto libra „nesmie stať samostatnou menou“, a vyzval bankových regulátorov krajín G7, aby tento mesiac vydali k projektu Facebooku svoje stanovisko. K budúcej možnej kryptomene sa väčšinou varovne vyjadrujú politici aj bankári, podľa jedných môže slúžiť na financovanie terorizmu, podľa druhých predstavuje ohrozenie globálneho bankovníctva. Ako sa na jej možný vznik pozeráte vy?

Kryptomeny prechádzajú vskutku búrlivým vývojom a zlepšujú sa. Už dlho sa objavovali špekulácie, že by mohli mať svoju menu aj Facebook a WhatsApp, až sa špekulácie materializovali v podobe libry. Zmyslom je, že by si ľudia cez tieto sociálne siete posielali peniaze, keď by si napríklad vracali drobné dlhy. Jednoducho idete napríklad spoločne do krčmy, platí jeden a následne sa s ním všetci vyrovnávajú.

To by mohla byť pre kryptomeny nová šanca. Zatiaľ neboli v Európe a USA kryptomeny vydávané takou významnou inštitúciou či službou, ktorú používajú masy. Aj keď v Číne už je niečo také v behu.

To dáva čisto hypoteticky novej mene potenciál dokonca nahradiť dolár ako globálnu menu číslo jeden – ale práve len hypoteticky. Facebook má už skoro tri miliardy používateľov po celom svete. Transakcia s jeho menou by bola rýchla, lacná a fungovala by po celej planéte. Aj v tých najtvrdších režimoch sa k nemu dá nejakým, aj keď zložitejším spôsobom dostať.

Klasický systém medzinárodných platieb cez loro a nostro účty veľkých bánk je tým ohrozený. Svetová banka aj Banka pre medzinárodné platby (BIS) sa tým môžu cítiť ohrozené.

Lenže otázkou je, či libru vôbec možno považovať za kryptomenu. Dnes za bežnou kryptomenou „nikto“ nestojí, za librou bude stáť jedna z najväčších firiem sveta, ktorej majiteľa pozná každý. Za bitcoinom napríklad stojí neznámy pán Satoshi. Alebo je to partia ajťákov s pseudonymom? Nikto nevie.

A napriek tomu bitcoinu ľudia veria a bitcoin uspel. Keby sa objavila nová kryptomena, za ktorou by stála firma s takmer tromi miliardami klientov, čo Facebook je, ľahko by mohla bitcoin rozdrviť. Ale práve táto výhoda je súčasne aj nevýhodou. Nejde totiž o kryptomenu v pravom slova zmysle.

Na rozdiel od kryptomien jej chýba aj decentralizácia. Takže je otázka, či je pre bitcoin konkurenciou, alebo skôr doplnkom. Možno sa nakoniec bude libra správať úplne inak, pre klasické kryptomeny menej konkurenčne, než sa dnes zdá. Potom by mohli libra aj iné kryptomeny bez problémov koexistovať.

Celý rozhovor si môžete prečítať TU.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Alibizmus, ježkovia a veveričky... Chmelár tvrdo nielen o Kiskovej strane

7:00 Alibizmus, ježkovia a veveričky... Chmelár tvrdo nielen o Kiskovej strane

ROZHOVOR Sme alternatívou voči neokonzervatívnej i neoliberálnej politike, hovorí o pripravovanej st…