Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti už s vami údajne nepočíta na kandidátke pre budúce voľby – priznal to aj Igor Matovič. Ten povedal, že sú dve kritériá pri zostavovaní, cez ktoré neprejdete. Ako to hodnotíte a aké kritériá sú to podľa vás?
Obyčajní ľudia so mnou nie údajne, ale reálne počítajú v budúcich voľbách. Veľmi často mi hovoria, aby som v politike ostal a vydržal. Ja sa rovnako považujem za obyčajného človeka. Neviem, akými dvoma kritériami som neprešiel, ale ak sú iba dve, tak to som potom príjemne prekvapený.
Čo sa týka vyjadrenia Igora Matoviča – asi máte na mysli jeho slová o mne, keď tvrdil, že sa, „neviem správať slobodne a zodpovedne”. „Sloboda bez zodpovednosti neexistuje,“ to je zasa moje vyjadrenie z Národnej rady. Človek, ktorý sa nevie správať slobodne, zákonite sa správa neslobodne. A potom je iba otrok, zredukovaný na poskoka, bez názoru a ľudskej dôstojnosti. Takýmto človekom potom môžete veľmi ľahko manipulovať. To ja nie som. Ak by som bol neslobodný a nezodpovedný, ak už ma Matovič takto nazval, tak by som asi nemohol viac ako jedenásť rokov viesť hospic, kde denne musíte prijať veľmi vážne rozhodnutia. Práve od tých sú závislí nevyliečiteľne ťažko chorí, v drvivej väčšine zomierajúci – ante finem pacienti a tí, ktorí ich na tejto ceste sprevádzajú. Veľmi často sú to rozhodnutia, ktoré nie je možné zmeniť ani opraviť. V hospici slovo „potom“ veľakrát neexistuje. Čas, ktorý plynie nekompromisne dopredu, sa nedá vrátiť späť. Každý jeden deň preto musím stáť pevne nohami na zemi. V tvrdej realite som denne konfrontovaný s ľudským utrpením, bolesťou neraz tela, duše i ducha.
Jednoducho, smrť je veľkým tajomstvom, pred ktorou raz všetci budeme stáť s veľkou bázňou. Ani moc, ani peniaze, ani bohatstvo, ani sláva, ani svaly nepomôžu, ak človek umiera. K zodpovednosti uvediem ako príklad dve hlasovania o ústave. Jedno sa týkalo manželstva. Priamo do ústavy sme vtedy zakotvili text o tom, že manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Ja som hlasoval slobodne a zodpovedne za návrh zmeny v ústave, ktorý aj prešiel. Igor Matovič sa pri tak závažnom ústavnom zákone pri hlasovaní zdržal. Natíska sa tu teda závažná otázka – či hlasoval slobodne a pokiaľ áno, tak potom či aj zodpovedne. Toto sú prelomové chvíle, keď poslanec, spoluzodpovedný za túto krajinu, sa dokáže preniesť ponad politikárčenie a politické škrupule, lebo ide o veľmi vážnu vec. Ide o budúcnosť našej krajiny a tých, ktorí raz prídu po nás. Nech obyčajní ľudia – občania posúdia sami, kto sa správal zodpovedne a kto povrchne. Pri hlasovaní o ústavnom zákone o vode zase Igor hlasoval za návrh, pričom po hlasovaní na internete bol označený za vlastizradcu. Ja som hlasoval proti a zároveň som mal veľmi vážne výhrady proti návrhu zákona, ktoré som povedal aj nahlas a verejne. Ak Igor Matovič verejne priznáva, že s niekým počíta alebo nepočíta na kandidátke skôr, ako by s ním o tom hovoril, tak potom robí chybu a koná neuvážene, nepremyslene a nezodpovedne. Najprv sa má predsa opýtať ľudí, či vôbec na jeho kandidátke chcú byť, a či o ňu stoja.
Oslovilo vás na svoju kandidátku KDH, aspoň tak to navrhla začiatkom septembra okresná organizácia KDH v Novom Meste nad Váhom. Aká bola reakcia samotného vedenia KDH? Chcete kandidovať za figeľovcov?
Skôr ma prekvapilo, keď po vyjadreniach a medializácii o tom, že strana OĽaNO, resp. jej predseda so mnou na kandidátke nepočíta, ma okresná organizácia KDH oslovila, že ma navrhuje na svoju kandidátku do Národnej rady SR. Aj keď mnohé veci vyzerajú v politike veľmi dramaticky, nie vždy je to tak.
Ak nakoniec nebudete kandidovať, čo sa chystáte po odchode z parlamentu robiť?
Presne to isté, čo robím aj doposiaľ. Teda slúžiť zomierajúcim a nevyliečiteľne chorým ľuďom. Sprevádzať ich v najťažšej etape života a byť oporou im a ich príbuzným vo chvíľach, ktoré sú oveľa vzácnejšie a dramatickejšie, ako ktorýkoľvek deň prežitý v politike. Tí, ktorým zomrela blízka, milujúca osoba vedia, o čom hovorím.
V parlamente ste ako evanjelizátori začínali traja – vy spolu s Branislavom Škripekom a Richardom Vašečkom. S nimi – na rozdiel od vás – OĽaNO ráta aj ďalej. V čom je podľa vás rozdiel medzi vašou prácou v parlamente a ich výsledkami?
To znie krásne. Evanjelizátori. Evanjelium nestačí hlásať, no predovšetkým usilovať sa ho žiť. Začali, ale ja som zatiaľ stále neskončil. Do volieb 2016, ale aj po nich by som ním rád ostal, a to nie iba slovom, ale s Božou pomocou predovšetkým skutkom. Len vtedy, ak hlásaš to, čo aj žiješ, vtedy ti aj ľudia uveria. I ja som iba človek, ktorý sa na tej svojej ceste potkýňa. Skutky napĺňané láskou a obetou sú hodné nasledovania skôr ako tisíce krásnych slov. Kto s kým ráta, nepotrebujem komentovať, lebo ja mám istotu, že so mnou ráta Boh a to ma napĺňa pokojom a šťastím. Myslím si, že za svoju prácu sa hanbiť nemusím a ostávam konzervatívnym politikom. Keď už sme pri evanjelizácii, kresťanstvo prežilo viac ako 2000 rokov jednoducho preto, lebo sa pevne držalo svojich mravných zásad, viery v pravého Boha, hodnôt opierajúcich sa o Mojžišov zákon a prikázanie lásky hlásané Ježišom Kristom, verifikované vlastnou skúsenosťou a tradíciou. Nemám nič proti liberálom a politickým pragmatikom, ale ak dovolíme ubrať trošku tu, trošku tam, tak potom sa nestačíme čudovať, že sa základ štátu a každej ľudskej spoločnosti – rodina, stratí.
Ochrana rodiny a života nie je len dôležitý morálny imperatív, ale predovšetkým pilier, ktorý si musíme strážiť ako vzácny poklad uložený v hlinenej nádobe. Vidím to denne, keď mi pred očami odchádzajú ľudia do večnosti. Čo vtedy najviac potrebujú, je odpustenie a prijatie, t.j. naplnené prikázanie lásky, a to bez rozdielu vierovyznania. Kresťanstvo dokáže aj v týchto zložitých a najzávažnejších okamihoch života ponúknuť pokoj, zmierenie, akceptáciu, no predovšetkým lásku, odpustenie a priatie. Takýto postoj k životu a jeho hodnotám si treba pestovať už počas života. No a my ho musíme chrániť a kultivovať.
Škripek po dvoch rokoch pôsobenia v národnom parlamente uspel v európskych voľbách a Vašečka končí funkčné obdobie tohto parlamentu ako predseda poslaneckého klubu Obyčajných ľudí. Podľa jedného z komentátorov je rozdiel medzi vami a nimi v tom, že oni dvaja pôsobili v mnohých veciach racionálne. Váš názor na takúto interpretáciu?
Ak sa za slovíčkom racionálny skrýva, že zohli hlavy aj chrbty tam, kde nemali, tak taký ja nie som. Nie všetky racionálne rozhodnutia a konania musia byť správne. Manažér sa rozhoduje iba čisto pragmaticky a racionálne, avšak nikdy sa z neho nestane vodca. Dobrý vodca má okrem rácia aj srdce, intuíciu a dokáže vidieť to, čo je iným skryté. Vidí aj za horizont. Aj keby sa na prvý pohľad mohlo zdať, že dobro je naivné a správa sa iracionálne, nie je to tak. Za funkciami sa pyšne pachtiť nebudem, ale ani ich pokrytecky a z neúprimnej pokory odmietať. Uvidíme. Všetko a všetci sme v Božích rukách, aj tí, ktorí si myslia, že tam nie sú alebo nechcú byť…
Čo ste za tri a pol roka v parlamente stihli spraviť a čo naopak nie?
V parlamente mi prekáža to delenie na pravicu a ľavicu, na koalíciu (vládu) a opozíciu. To predsa od nás ľudia neočakávajú. Do parlamentu nás poslali preto, aby sme spolupracovali, aby sme ich život robili lepším. Preto som často za návrhy zákonov, ktoré boli dobré a zmysluplné, hlasoval spolu s vládnym Smerom. Ako opozičný poslanec nemáte veľa priestoru na presadzovanie vlastných zákonov, čo akceptujem. Aj o tom je demokracia. Ak chcete veci meniť a posúvať krajinu dopredu, musíte vyhrať voľby. V pozícii poslanca som zlu stál v ceste a – naopak – dobro a spravodlivosť som stále podporoval, a to či už cez predkladané návrhy zákonov, alebo samotným hlasovaním o nich. To dobré a spravodlivé nie je iba naľavo alebo napravo, ale musíte sa to naučiť hľadať medzi riadkami. Bez pokory to nejde, lebo potom nespoznáte, že aj váš opozičný kolega môže mať dobrý návrh zákona, nápad či úmysel. A to je chyba. Všetci poslanci i ja sám sa máme ešte čo učiť.
Čo hovoríte na spojenie OĽaNO a NOVA? Môže to hnutiu Igora Matoviča priniesť relevantné hlasy?
Zatiaľ to neprináša, aj keď posledným prieskumom celkom neverím. Nebol som proti, ale na možné riziká som upozornil už na júnovej schôdzi. Myslím si, že môže nastať až problém zvoliteľnosti. V politike nefunguje matematika takým štýlom, že tri a tri je šesť. Pokojne to môže byť štyri aj menej. Najhoršie, čo sa môže stať je, ak človek už klame seba samého. Práve to je v politike už hotová katastrofa, v podstate koniec. Myslím si, že Igor Matovič by nemal vystupovať agresívne a nekorektne. Zbytočne sa exponuje tam, kde by nemusel, a tam, kde by mal zabrať, mlčí. Zviditeľňovať sa za každú cenu, podľa mňa to nie je cesta. Jednoducho, presolil to. Ak sa vo vás vytratí férovosť, po voľbách si každý poriadne premyslí, či pôjde s vami do koalície, či vlády. OĽaNO malo a dúfam, že ešte aj má, svoju bázu elektorátu, ktorej bola myšlienka obyčajných ľudí sympatická. Z toho, čo počúvam, je to práve Igor, kto spoločnosť polarizuje a to sa mnohým ľuďom nepáči. Mal by sa vrátiť ku konceptu nezávislých osobností a byť ich mladým a sympatickým lídrom, ktorý by mal spájať, nie rozdeľovať, osočovať a znervózňovať. Ešte stále nie je neskoro.
Ako vnímate zostavovanie kandidátky OĽaNO? Viete o neprimeraných alebo prehnaných tlakoch od záujemcov, prípadne od Matoviča?
Nijako. Nepoznám ju.
Registrované partnerstvá dnes v parlamente nikto nerieši, dokonca aj SaS si dala s týmto programom pauzu, lebo nevidí žiadnu podporu ostatných parlamentných strán. Čo si myslíte o tomto vývoji?
Je to dobrý a zároveň jasný signál, no zároveň treba stále bdieť, lebo nepriateľ rodiny a tradičného manželstva nikdy nespí, iba drieme. Aj občania, voliči, nech sú stále bdelí, a o to viac, o čo viac sa budú blížiť parlamentné voľby. Buďme bdelí, aby sme si nezvolili zástupcov ľudu, ktorí budú hlasovať za registrované partnerstvá a proti rodine. Rodina a manželstvo uzatvorené medzi mužom a ženou je to, čo si zaslúži podporu aj ochranu zo strany štátu. Nie náhodou sa v tomto volebnom období v Čl. 41, Ústavy Slovenskej republiky zvýraznila ochrana inštitútu manželstva a rodiny.
Po Pochode za život nastalo ticho, žiaden ťah na bránu, ambícia niečo zmeniť. Nie je to príliš pasívny postoj?
Je. Cítim, že ten ťah tu chýba. A nielen teraz. Neraz som na bránu ťahal sám. Chýba dobrá partia, spoluhráči. Potom to vyzerá tak, že ťaháme naraz na dve brány. Žiaľ, aj na tú svoju. Sú takí, ktorí tomu nerozumejú, ale aj takí, ktorí vás budú prekrúcať. S úsmevom na tvári a cielene. Neraz som to zažil za ten krátky čas. Uvidíme, možno na ňu ešte vystrelím od polovice ihriska. Prečo? Lebo je už tesne pred koncom zápasu. Boh nech žehná našej krajine a ľudu, ktorý v nej žije.
