Nepovažujem sa za najinteligentnejšieho či najbystrejšieho, hovorí o sebe prvý kandidát na prezidenta a dodáva: Som frustrovaný z diania na Slovensku

25. 12. 2017 15:00

ROZHOVOR Už začiatkom septembra oznámil svoj záujem uchádzať sa o post hlavy štátu v prezidentských voľbách. Mladý, no verejnosti málo známy prezidentský kandidát Radovan Znášik ide do volieb s pokorou, avšak aj s prioritami, ktoré by mohli celkovo posilniť prezidentskú funkciu. „Treba hľadať riešenia, aby deľba moci medzi parlamentom a prezidentom bola vyvážená. Načo z neho robíme druhoradého človeka?“ pýta sa. Nielen o jeho plánoch, víziách, ale aj živote v zahraničí a financovaní kampane nám viac prezradil v rozhovore.

Nepovažujem sa za najinteligentnejšieho či najbystrejšieho, hovorí o sebe prvý kandidát na prezidenta a dodáva: Som frustrovaný z diania na Slovensku
Foto: SITA
Popis: Prezidentský palác (Grasalkovičov palác) na Hodžovom námestí v Bratislave

Do volieb idete ako občiansky kandidát, pričom by ste uvítali opätovnú voľbu prezidenta Národnou radou SR. V programe máte o. i. uvedené: „Uvedeným opatrením dôjde k úsporám vo verejných financiách, avšak dôjde k podstatnému obmedzeniu občianskych kandidátov na tento post.“ Nie je voľba občanov legitímnejšia, ako keď má o budúcej hlave štátu rozhodovať len 150 poslancov? 

Nenazval by som to tak, že by som uvítal opätovnú voľbu prezidenta NR SR, pretože by to jednoznačne znemožnilo možnosť občianskeho kandidáta uchádzať sa o túto ústavnú funkciu.

To, čo v programe hovorím, je jednou z možností, ktorá prichádza do úvahy, ak sa bavíme o voľbe prezidenta v našich podmienkach.

V súčasnosti ústavou dané kompetencie prezidenta sú podľa môjho názoru nedostatočné rozsahom, a teda nezodpovedajúce postaveniu prezidenta ako priamo voleného občanmi.

Otázka potom je, načo urážame ľudí pranierovaním, že neboli voliť, keď vás na konci dňa tento človek (prezident) aj tak nemá ako „ochrániť“?

Uvediem príklad: Na to, aby parlament schválil zákon, teoreticky postačuje 39 hlasov poslancov, aby bol zákon predložený na podpis prezidentovi.

Ak s predloženým zákonom prezident nesúhlasí, t. j. nepodpíše ho, vrátia ho späť do parlamentu na nové hlasovanie. Potom postačuje 76 hlasov poslancov, aby odsúhlasili im vyhovujúce znenie zákona prv odmietnutého prezidentom.

Preto sa pýtam, načo sa predkladá zákon na podpis prezidentovi, ktorý ak s predloženým znením nesúhlasí, je opätovným hlasovaním v parlamente ignorovaný?

Načo z neho robíme, takpovediac, druhoradého človeka?

Tak asi je to z titulu jeho postu skôr reprezentatívna funkcia, nie?

Áno, je to reprezentatívna funkcia. No pokiaľ si svojho favorita v priamej voľbe vyberie takmer 1,5 milióna občanov, tak ako to bolo v prípade úradujúceho prezidenta, mali by mať možnosť, aby zvolená hlava štátu mohla účinne vetovať schválený zákon.

Dnes sa veľa diskutuje o extrémizme. Politický extrémizmus spočíva aj v schvaľovaní im vyhovujúcich zákonov. Kto ich potom zastaví?

Iste, je to určite na odbornú debatu a treba sa zamyslieť nad právomocami slovenského prezidenta. Treba však hľadať riešenia, aby deľba moci medzi parlamentom a prezidentom bola vyvážená. 

V poriadku, spomínate extrémistické strany a ich možný vplyv vo vláde a riadiacich funkciách. Na druhej strane, nevyznieva posilnenie právomocí prezidenta ako uzurpovanie si moci konkrétnej hlavy štátu? Kde je istota, že tento človek sa nepremení na autokrata?

Samozrejme, mohlo by sa to skončiť autokraticky. Preto opakujem, že je mimoriadne dôležité verejne otvoriť diskusiu, o čo sa ako uchádzač za prezidenta zasadzujem, s tým, že si uvedomujem limity parlamentnej demokracie.

V každom prípade od prezidenta očakávam, aby dokázal účinne zasiahnuť vo verejnom záujme.

Ako hodnotíte súčasného prezidenta? Ste nespokojný s vládnutím Andreja Kisku, keď ste sa rozhodli kandidovať?

Nenazval by som to tak, že súčasný prezident je dôvodom, prečo som sa rozhodol kandidovať. Prezident SR vykonáva svoju funkciu podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, za čo pánovi Kiskovi vystavia vysvedčenie voliči, ja ho nebudem verejne súdiť.

Ja som pána Kisku v roku 2014 nevolil, no nie preto, že by sa mi v tom čase ako kandidát na prezidenta nepáčil.

Dôvod je ten, že i napriek tomu, že som občanom Slovenskej republiky, právo voliť a vybrať si tým svojho prezidenta mi nebolo umožnené, pretože som vtedy študoval v Japonsku.

Ak sa dnes niektorí politici chvália tým, že budujú na Slovensku demokraciu, tak prečo občania nemôžu napríklad aj prostredníctvom našich diplomatických zastupiteľstiev voliť hlavu štátu?

To sa naozaj tak bojíme svojich ľudí, ktorí žijú, študujú alebo pracujú v zahraničí?

Moje rozhodnutie kandidovať nebolo otázkou jedného dňa. Demokracia na Slovensku sa začína a končí voľbami.

Slovenský občan môže ísť voliť, ale ďalej nemá takmer žiadny nástroj na to, aby ovplyvnil to, čo sa v NR SR schvaľuje.

Radovan Znášik sa po niekoľkoročnej zahraničnej anabáze rozhodol pre návrat do vlasti. Zdroj: mr

Je tu obrovská korupcia, mladí ľudia, ale aj matky i otcovia odchádzajú do zahraničia za lepším životom. Áno, aj ja som bol v zahraničí a nemal som dôvod si sťažovať. No napriek tomu som sa vrátil na Slovensko, aby som tu doma mohol žiť, pracovať a vychovávať svoje deti tak ako moji rodičia.

Rozhodol som sa kandidovať, pretože tak ako tisíce ďalších ľudí som frustrovaný z toho, čo sa na Slovensku deje, a i keď sa zhodneme na konkrétnych problémoch, ktoré nás trápia, riešenia stále neprichádzajú.

Moja kampaň nebude len o prezidentskom kandidátovi, ale o prístupe spoločnosti k hodnotám, ktoré nás spájajú a nie rozdeľujú.

Keďže je to príležitosť, ako pozitívne ovplyvniť budúcnosť pre ďalšie generácie, rozhodol som sa kandidovať ako občiansky kandidát. 

Prezidentská kampaň je výnimočná príležitosť, ako dať do povedomia problémy a vyvolať odbornú diskusiu na otázky, ktoré sú často ignorované vládou a médiami. 

Na čo teraz konkrétne narážate?

Situácia je taká, že dôsledkom nedôvery k politikom vzniká apatia k demokratickým princípom, k voľbám.

Volič na Slovensku neverí, že sa po voľbách niečo zmení, a ľudia  sa ich nezúčastňujú.

Napríklad od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 neustále počúvame od vládnych činiteľov vzájomné obviňovanie z korupcie a z neefektívneho nakladania s verejnými financiami.

Či už to boli tzv. pravicové alebo ľavicové vlády, ktoré mali k dispozícii minimálne dve kontinuálne volebné obdobia, ani jedna z nich nedokázala prijať účinné opatrenia na odpolitizovanie justície a nedokázali ani v rámci platnej legislatívy efektívne bojovať proti závažným podozreniam z korupcie na najvyšších miestach.

Mladí na Slovensku organizujú štrajky za boj proti korupcii a tí kompetentní majú možnosť to zmeniť už teraz a nie po voľbách v roku 2020.

Za tých 25 rokov sme dosiahli demokraciu, keď máme slobodu prejavu, ale nikto nás nepočúva, môžeme slobodne voliť, ale nič podstatné sa tým nezmení.

Zakladajú sa tu rôzne bezzubé oddelenia, ako napr. oddelenie boja proti korupcii na úrade vlády.

Ak vláda myslí boj proti korupcii naozaj vážne, prečo sa napríklad neinšpirujeme Rumunskou protikorupčnou agentúrou, ktorá dosahuje pokroky v boji proti korupcii? Mnoho vládnych predstaviteľov bolo odsúdených za korupciu v Rumunsku.

Na rozdiel od Slovenska vstup Rumunska do Európskej únie bol podmienený vytvorením nezávislej protikorupčnej agentúry, ktorá nebude riešiť vreckovú korupciu, ale tú politickú, pri ktorej štát v predražených verejných obstarávaniach prichádza o státisíce až milióny eur.

Ako zásadný problém v boji proti korupcii na Slovensku vidím politickú nevôľu riešiť jadro problému.

V našom demokratickom štáte vládna opozícia nemá obsadené žiadne kontrolné orgány na to, aby dokázala kontrolovať činnosť vlády ako i činnosť jej nominantov na jednotlivých ministerstvách. Na Slovensku máme spolitizovanú justíciu ako i orgány činné v trestnom konaní.   

Generálny prokurátor je najdôležitejším subjektom v boji proti korupcii. Preto, nepochybne, snahou každej vlády je nominovať si „svojho“ prokurátora.

Môžeme my dnes na Slovensku dôverovať generálnej prokuratúre a povedať, že máme nezávislého generálneho prokurátora, keď je navrhovaný prezidentovi na vymenovanie Národnou radou SR? Do voľby nového generálneho prokurátora nám ostávajú dva roky.

Domnievam sa, že ak je to naozaj tak, ako vláda neustále prezentuje, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, tak potom by bolo potrebné prijať riešenie na zmenu voľby generálneho prokurátora tak, aby sa zachovala jeho politická nezávislosť. Veď tu ide o budúcnosť našej krajiny, budúcnosť ďalších generácií.

Áno, občania môžu povedať, že prezident vlastne nemá žiadnu právomoc v tejto otázke.

No z titulu svojej funkcie dokáže prezident ovplyvňovať verejnú mienku a to je nesmierne dôležitý faktor. Navyše prezidentská kampaň je v roku 2019, pričom parlamentné voľby o rok neskôr.

Prečo teda by sme sa nemali baviť o dôležitých otázkach, ktoré sa budú týkať parlamentných volieb, už v roku 2019? Nech sa politické strany jednoznačne prihlásia k tomu, ako chcú riešiť problémy u nás.

Zdroj: Facebook, Radovan Znasik

Pred každými jednými voľbami sa zdá, akoby mali kandidáti na daný post patent na rozum. Kvetnato hovoria o svojich nových, správnych riešeniach, o inovatívnych postupoch... Čím sa odlišujete od svojich možných konkurentov? Prečo by vám občania mali dať svoj hlas?

Samozrejme, je to na občanovi, ako sa pri voľbe rozhodne. Mali sme prezidentov s rôznymi príbehmi – politikov, ktorí sa podieľali na zakladaní Slovenského štátu, ale aj osobu z podnikateľského prostredia.

Ja sa nepovažujem za najinteligentnejšieho či najbystrejšieho a úprimne si nemyslím, že budem najlepším kandidátom. Minimálne z hľadiska profesijného životopisu.

Určite nie som typ, čo sa potrebuje len mediálne zviditeľniť alebo skrátka túži po moci.

Nekandidujem preto, že som si v minulosti odsedel 20 rokov v parlamente a toto beriem ako nejakú bodku za svojou politickou dráhou.

Pritom toho veľa nepotrebujeme – chceme žiť v demokratickom štáte, kde právo a spravodlivosť bude platiť pre všetkých rovnako bez ohľadu na to, kto má koľko peňazí alebo akú funkciu v spoločnosti zastáva.

Kandidujem preto, že chcem zmeniť veci k lepšiemu, no bez aktívnej participácie voličov aj po voľbách sa nič pre bežného občana nezmení. 

Konkrétne ktoré veci by ste chceli zlepšiť?

Ako som už načrtol, považujem diskusiu o postavení prezidenta v našom systéme za veľmi dôležitú, pretože v súčasnosti prezident určite nedokáže obhájiť záujmy občanov. 

Som si vedomý toho, že prezidentovi ústava poskytuje oklieštené právomoci dosahovať ciele, ktoré sa snažím presadiť.

Preto je nevyhnutné získať podporu politických strán, ale hlavne voličov, pretože bez aktívnej podpory občanov sa v tomto štáte nič nezmení, bez ohľadu na to, kto sa v roku 2019 stane prezidentom SR.

Ako príklad si zoberme referendum z októbra 1994. Referendová otázka znela: „Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?“

Bohužiaľ, referendum bolo neplatné, keďže občanov to pravdepodobne nezaujímalo, a tým neprišli hlasovať.

Ďalšie dôležité referendum sa konalo v roku 1998, v ktorom bola otázka, či občania súhlasia, aby bol na Slovensku prijatý ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia strategických podnikov. Opätovne referendum bolo vyhlásené za neplatné z dôvodu účasti.

Vzhľadom na to, že referendum je jeden z mála nástrojov, ktoré nielenže nám občanom SR ústava poskytuje, ale aj môžeme ovplyvniť budúcnosť našej krajiny, v rámci prezidentskej kampane organizujem petíciu za vyhlásenie referenda v troch otázkach.

Prvá otázka sa týka voľby generálneho prokurátora, druhá otázka je vo veci hmotnej zodpovednosti vo verejnej správe a posledná tretia otázka sa týka tzv. ľudového veta.

Treba podotknúť, že napriek mladému veku máte za sebou už poriadne zaujímavú kariéru. Okrem „krajiny vychádzajúceho slnka“ ste pôsobili v Londýne. Od roku 2015 ste pracovali pre Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na vysunutom pracovisku v Turkmenistane. Čo vám utkvelo v pamäti z týchto destinácií a kde sú rozdiely oproti životu na Slovensku?

Nepochybne. Ten život v zahraničí vám jednoznačne dá veľmi veľa.

Japonsko bolo pre mňa takým šokom. Prídete tam a veci stopercentne fungujú. Krajina je technologický gigant a obrovskou devízou je bezpečnosť. Takisto medziľudský prístup, ako tam ľudia pristupujú jeden k druhému. Mám na mysli vzájomnú úctu.

Od Japoncov sa máme ešte veľa čo učiť. Taktiež sa tam prakticky nekradne. Ak ste si niečo zabudli v reštaurácii alebo na lavičke, našli ste to tam. Cudzincov v Japonsku až toľko nežije, lebo si držia prísnu migračnú politiku.

Čo sa týka Turkmenistanu, tak to je pre našinca dosť exotická a musím povedať, že aj zaujímavá krajina. So všetkými plusmi aj mínusmi.

Krajina má obrovské zásoby plynu, no nemá vytvorenú takú infraštruktúru pre export. Samozrejme, pre Slovensko, ako aj EÚ, ktorej sme členom, by bolo potrebné prehĺbiť ekonomickú spoluprácu. 

Ja osobne som tam mal zaujímavú prácu, no pracovali sme vo veľmi „krehkom“ prostredí.

Tým, že sa pohybujete v oblasti bezpečnosti, navyše v krajine ako Turkmenistan, musíte konať veľmi opatrne a zvažovať všetky kroky, ktoré podniknete.

Podľa vlastných slov pracoval Znášik v Turkmenistane v „krehkom“ prostredí. Zdroj: Facebook, Türkmenistan

Po vašom oznámení prezidentskej kandidatúry sa rozbehla aj diskusia medzi bežnými občanmi. V internetových diskusiách dokonca zazneli aj reakcie typu, že ste len „dosadenou figúrkou, ktorá má za cieľ odobrať hlasy favoritom“. Čo vravíte na takéto komentáre? 

Dosadenou figúrkou? Pozrite sa, mojím cieľom je, aby sme vybudovali morálny a demokraticko-právny štát, kde základom úspechu je aktívny občan/volič, pretože bez občianskej iniciatívy sa v tejto spoločnosti nič nezmení.

Naozaj si myslíte, že tí, ktorí sa obohacovali na tomto štáte, budú chcieť, aby sa odpolitizovala a imunizovala justícia, aby právo a spravodlivosť platilo pre všetkých rovnako, aby sa na Slovensku vytvorila protikorupčná agentúra, ktorá nebude pod kontrolou polície alebo ministerstva vnútra?

Naozaj si myslíte, že vláda bude podporovať ľudové veto? Bodaj by to tak bolo.

Vašich potenciálnych voličov istotne zaujíma, koľko vás bude stáť kampaň a z akých zdrojov si ju budete financovať.

Ako občiansky kandidát nemám peniaze na akúkoľvek megalomanskú kampaň. Čo sa týka mojej kampane, nad rámec každodenných povinností bežného občana budem vo voľnom čase ako i cez víkend zbierať podpisy.

Niektorí si dovolia na svoju propagáciu použiť aj milión eur, aby sa zviditeľnili.

Nemôžem si dovoliť nákladnú kampaň a ani nepoznám nijakého podnikateľa, ktorý by ma finančne podporoval.

Osobne si myslím, že kandidatúra by nemala byť len o tých, ktorí si to môžu finančne dovoliť.

Na účely financovania mojej kampane si plánujem zriadiť transparentný účet, na ktorý môžu darcovia prispieť, a tým podporiť moju kandidatúru.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Bohaté konzumné spoločnosti hlúpnu, a to od hlavy. Nie nadarmo je ich idolom nedospelá dievčina, ktorá sa v OSN rozkrikuje na diplomatov, myslí si Petr Robejšek

10:14 Bohaté konzumné spoločnosti hlúpnu, a to od hlavy. Nie nadarmo je ich idolom nedospelá dievčina, ktorá sa v OSN rozkrikuje na diplomatov, myslí si Petr Robejšek

ROZHOVOR „Už dlho mám dojem, že bohaté konzumné spoločnosti hlúpnu, a to od hlavy,“ myslí si český p…