Po tom, ako sa dostávajú na povrch ďalšie informácie o silvestrovských sexuálnych a násilných útokoch na nemecké ženy, situácia hustne. Nielenže sa potvrdilo, že súčasťou skupín útočníkov arabského a afrického pôvodu boli aj muži zo súčasnej migračnej vlny, ale ukázala sa aj snaha zabrániť publikácii týchto informácií nielen zo strany nemeckých úradov, ale aj niektorých médií. Nakoľko pomôžu takéto opatrenia upokojiť situáciu? Alebo sa to môže naopak všetko len zhoršiť a zradikalizovať, keď sa verejnosť skôr či neskôr o všetkom dozvie?
Udalosti v Kolíne boli pre mnohých Nemcov šokujúce. Nebol to ani tak fakt sexuálnych a lúpežných útokov na nemecké ženy zo strany moslimov, o ktorých sa bez ohľadu na snahy úradov o ich „ututlanie“ už pomerne dlho verejne hovorí, a asi ani masovosť týchto útokov. Oveľa väčším šokom boli jednak snahy úradov na miestnej aj celoštátnej úrovni zakryť tento koordinovaný útok a zabrániť nielen úradným inštitúciám, ale aj médiám informovať o počtoch útočníkov, ich organizovanosti a najmä o počtoch okradnutých, sexuálne napadnutých aj skutočne znásilnených nemeckých žien a dievčat, a potom totálne zlyhanie kolínskej polície tvárou v tvár vyčíňaniu tlúp islamských mladíkov zo Sýrie a ďalších štátov Blízkeho východu, Afriky aj Európy (Kosovo) a jej neschopnosť chrániť bezpečnosť občanov pred organizovanými barbarskými útočníkmi.
Neodpustím si v tejto súvislosti poznámku – kontrast sobotňajšieho zásahu proti demonštrácii hnutia Pegida, keď na rozdiel od silvestrovských zábaviek nadržaných moslimských utečencov „statoční“ nemeckí policajti použili na rozohnanie nemeckých demonštrantov razantne a nekompromisne vodné delá. Túto demonštráciu zvolali práve v reakcii na snahu úradov zamlčať silvestrovské útoky moslimských utečencov voči ženám, ku ktorým (nielen) v Kolíne nad Rýnom došlo počas silvestrovskej noci a pri ktorých už polícia eviduje vyše 500 trestných oznámení. Niektorých z tých migrantov policajti dokonca citovali, ako hovoria, že ich musia pustiť, lebo ich pozvala sama pani Merkelová. Majú, samozrejme, pravdu, presne to urobila. Horšie ako to, je však zakrývanie faktov. Nemecká verejnoprávna televízia sa pokúšala udalosti v Kolíne a inde zamlčovať. Namiesto toho, aby odhaľovala, čo a prečo sa vlastne dialo, rozhodla sa väčšina mainstreamových médií zamiesť všetko pod koberec. Pýtam sa, prečo vlastne?
Aj ja som bol totiž šokovaný. Jednak formou vykonania a koordinácie celej akcie na medzinárodnej úrovni (k tomu sa ešte vrátim), jednak, a to predovšetkým, snahou (nielen) nemeckých orgánov všetko potichu zamiesť pod koberec. Nemecko, ktoré nám dlhé roky dávajú za vzor ako baštu demokracie, poriadku, dodržiavania predpisov, sociálnych vymožeností, slobody tlače – a zrazu toto? Totálna žumpa ako za hlbokej totality? Na jednej strane hromadné sexuálne násilie a lúpeže z nášho pohľadu kultúrnymi barbarmi, pre ktorých sú na niekoľko svetelných rokov vzdialené európske civilizačné štandardy ľudských práv, rovnosti pohlaví alebo ochrany majetku. Na druhej strane barbarský zásah polície voči ľuďom, ktorí jednoducho len majú čím ďalej, tým väčší strach o seba, svojich blízkych a svoj ťažko vybojovaný a vydretý životný štandard, a to nie na základe nejakých iracionálnych pohnútok, ale vďaka osobnej skúsenosti a rozporu medzi tým, čo sami zažili, a pseudorealitou prezentovanou štátnymi orgánmi.
Snaha o zamlčovanie skutočného rozsahu a charakteru útokov, ich aktérov a počtu obetí vlastne len dokresľuje realitu súčasného Nemecka, de facto protektora Európskej únie, ktorá je sama jeho verným odrazom. Rovnako, ako sa vedenie EÚ úplne odvrátilo od záujmov a problémov krajín, ktoré ju tvoria, odvrátili sa aj vládnuce vrstvy (nielen) Nemecka od záujmov a problémov svojich občanov. Problém je v tom, že nejde o ojedinelý jav. V pôvodne kresťanských európskych aj mimoeurópskych krajinách sú pod vplyvom pokriveného chápania multikulturalizmu a politickej korektnosti zamlčované zásadné problémy s moslimskými komunitami niekoľko desaťročí. Dôsledkom sú moslimské no-go zóny, zamlčovanie sexuálneho násilia páchaného partiami pakistanských moslimov na maloletých priamo v kolíske demokracie, Veľkej Británii, politicky korektné zamlčovanie údajov o prudko rastúcom počte znásilnení a lúpeží vo Švédsku, Belgicku alebo Holandsku. Problém je v tom, že k podobným krokom sa historicky uchyľujú predovšetkým režimy, ktoré si veľmi nelámu hlavu s demokraciou, právnym štátom a podobnými obskúrnymi záležitosťami. Nemci by mali byť na tieto javy obzvlášť citliví. Naposledy u nich vyplávali na povrch pod osvietenou vládou nejakého Adolfa Schicklgrubera.
V demokratickej spoločnosti by mala byť zákonnosť a sloboda slova samozrejmosťou. Otázka znie, nakoľko sú súčasné Nemecko alebo napríklad aj Česko ešte demokratickými a právnymi štátmi? V ČR tomu nedávno uniknuté e-maily samotného premiéra príliš nenasvedčujú, rovnako ako vyhrážanie sa postihmi za slobodné vyjadrovanie názorov ministrom spravodlivosti alebo zamlčovanie reálnych problémov s rómskou menšinou. Podobný postup vedie spravidla skôr k radikalizácii čím ďalej, tým väčších skupín obyvateľov než k upokojeniu situácie.
Najprv sa hovorilo o zhruba stovke napadnutých žien v Kolíne nad Rýnom, o týždeň neskôr sa ukázalo, že útok nahlásili skoro štyri stovky nemeckých žien. Teraz sa už hovorí o piatich stovkách. Potom aj ďalšie štáty priznali, že mali rovnaký problém – Fínsko, Švédsko, Švajčiarsko, Rakúsko. Podľa Petra Robejšeka sme videli správanie agresorov v praxi. Iní zase hovoria, že to zbytočne nafukujeme. Ako to máme vnímať? Videli sme správanie zanedbateľného percenta kriminálne zmýšľajúcich alebo je namieste obava z väčšiny migrantov a ich údajnej neochoty asimilovať sa a viesť európsky spôsob života?
Problém je na prvý pohľad jednoduchý: keď pustíte do svojej krajiny státisíce mladých mužských migrantov, ktorí pochádzajú z kultúr, kde sa o ženách uvažuje inak a inak sa s nimi zaobchádza, tak čo vlastne čakáte?
Skúste sa ale zamyslieť, čo sa vlastne počas tohtoročnej novoročnej noci skutočne stalo. Podľa postupne sa skladajúcich informácií – najprv zúfalo utajovaných a neskôr aspoň trápne bagatelizovaných vládami príslušných krajín – sa konal koordinovaný útok moslimských kománd proti bielym ženám vo veľkých mestách vlastne všetkých európskych štátov so silnými moslimskými komunitami a dostatočným počtom radikálnych migrantov. Zatiaľ som nikde nezaznamenal, že by sa niekto zamyslel nad jeho posolstvom nám, bielym Európanom, inovercom a neveriacim pred tvárou Alaha. Jeho dôsledky sú, bohužiaľ, desivé, aj keď si to zatiaľ väčšina ľudí neuvedomuje.
Úmyselne používam termín posolstvo, lebo presne to ten útok bol. Zamlčovanie tohto kontextu je ešte horší „hriech“ štátnych orgánov a médií než samotná snaha o bagatelizáciu jeho následkov. Spôsob vykonania, koordinácia a hlavne masovosť boli obrovským šokom nielen pre väčšinu európskych vlád, ale aj tajných služieb. Išlo totiž, a nie je to žiadna konšpiračná teória, o hromadný „mäkký“ teroristický útok, tentoraz síce s minimom mŕtvych, ale s množstvom traumatizovaných obetí, ktoré budú už natrvalo cítiť a ďalej šíriť strach z moslimov, a z ich hromadných akcií na pozadí bezmocnosti polície svojich krajín. Jeho cieľom bolo nielen ukázať silu a organizačné schopnosti moslimskej komunity, ale predovšetkým hlboko uraziť mužov bielej rasy hromadným hanobením ich žien. Zo strany moslimov ide o ťažkú urážku, ktorá sa týka nielen Nemecka a ostatných dotknutých krajín, ale aj celej Európy. A nezáleží na tom, či si ju ako bieli Európania budeme alebo nebudeme uvedomovať a pripúšťať. V očiach moslimov sme len potvrdili, čo oni už dávno vedia – sme len slabosi, neschopní udržať si ani svoje ženy, ktorých úlohou je im slúžiť.
Som si vedomý, že ma za toto tvrdenie bude veľa ľudí pranierovať, ale je to skrátka fakt. Podľa môjho názoru bol tento útok len skúškou oveľa zásadnejších akcií. Ak sa z neho nepoučíme, bude nás to stáť veľa obetí. Veď namiesto prakticky do tisícky kráčajúcich z pohľadu moslimov zhanobených, traumatizovaných žien mohol ráno 1. 1. 2016 ležať na dlažbách európskych miest rovnaký počet bezhlavých tiel. Stojíme na križovatke. Ako krajina aj ako kontinent. Premýšľajme. Ale hlavne – konajme! Rýchlo.
Americký prestížny denník The New York Times priniesol komentár Rossa Douthata, ktorý varuje Európanov pred bezhlavým humanitarizmom. Podľa neho je súčasná migračná vlna nezvládnuteľná nie pre počet, ale preto, že väčšinou ide o mladých mužov. Komentátor súčasný prístup Európy a hlavne Angely Merkelovej považuje za bláznovstvo, ktorým si koledujeme o obrovské problémy. Dá sa povedať, že „sa lámu ľady“ a na možné riziká sa začína čím ďalej, tým viac upozorňovať. Alebo ide o strašenie? Čo všetko sa musí stať, aby európski lídri zmenili kurz a výsledkom rokovaní nebola dohoda, že za pol roka sa asi postaví ochrana schengenských hraníc?
Obávam sa, že všetko, čo sa ako varovanie európskym lídrom mohlo stať, sa už stalo. Nedávno počas novoročnej noci na uliciach mnohých európskych miest. V princípe bol tento útok oveľa horší než oba parížske masakre dohromady. A nič. Len zahmlievanie, snaha upokojovať verejnosť, bagatelizácia príčin aj následkov. Titanic ide ku dnu, ale orchester hrá a v podpalubí sa tancuje.
Možno by som nebol taký pesimista, keby som vďaka hekerom nečítal manipulatívny a z absolútne chybných predpokladov vychádzajúci materiál premiérovho poradcu Ota Novotného nazvaný Zodpovedný európsky prístup k riešeniu problému utečencov. Celý dokument stojí na chybnom tvrdení, že EÚ má stratégiu na zastavenie migrácie. Bohužiaľ, vedenie EÚ takú stratégiu nemá. Dôkaz je jednoznačný – ak by ju malo, k žiadnej kríze by nedošlo. Naopak, faktickým zrútením schengenského systému, ktorý sa ukázal ako absolútna chiméra, a de facto aj zneplatnením dublinských dohôd padol jeden zo základných pilierov, na ktorých EÚ ako inštitúcia stála – schopnosť udržať si, čo je európske, a ochrániť to pred vonkajšími nepriateľmi.
Zrútila sa definitívne aj chiméra súdržnosti a obrannej funkcie NATO. Európa na zastavenie migračnej krízy a elimináciu rizík, plynúcich z ilegálneho pohybu miliónov neidentifikovateľných ľudí po jej teritóriu, životne potrebuje konkrétne schopnosti a kapacity vojenských štruktúr NATO. Ich využitie pre potreby zvládnutia európskej migračnej krízy však zablokovali USA a Turecko s pomocou niekoľkých ďalších „zaviazaných“ krajín. A to aj napriek skutočnosti, že USA na základe administratívne vykonštruovaného útoku na území USA (WTC 11. 9. 2001) aktivovali celé NATO a v podstate si vynútili účasť vojakov jeho členských krajín vo vojne v Afganistane aj ďalších krajinách. Podobne by sa dnes dali považovať za ozbrojené útoky proti krajine NATO oba francúzske masakre. Aj napriek tomu však Francúzsko prekvapivo nevyužilo recipročne voči vtedajšiemu americkému postupu článok 5 Washingtonskej zmluvy.
Keby sa totiž NATO aktivovalo, Turecko by bolo nútené použiť svoje vojenské sily na zablokovanie prúdu migrantov, likvidáciu ich základní a vybavenia. NATO ako organizácia by mohla poskytnúť hliadkové lode, informácie aj kapacity na ubytovanie a stráženie tisícov utečencov v Turecku, na gréckych ostrovoch, v Španielsku aj na hraniciach severných krajín EÚ. To všetko je k dispozícii, ale nestalo sa nič. Otázkou však je, nakoľko a či vôbec velenie NATO verí Turecku, najmä vo svetle udalostí okolo zostrelenia ruského Su-24, obchodovania s ropou z Islamského štátu, útokov proti Kurdom alebo obsadenia časti irackého územia. Ak nie, má to logiku. Ak áno, je to podraz velenia NATO voči EÚ.
Hrozí dnes štátom strednej Európy podobné riziko islamského terorizmu, s akým sa muselo nedávno vyrovnať Rusko, USA a Izrael, ktorý s ním ešte stále bojuje?
Bohužiaľ, musím konštatovať, že táto hrozba reálne existuje z mnohých rôznych dôvodov, z ktorých nie celkom zanedbateľným faktorom paradoxne môže byť ich „odboj“ proti snahám EÚ za každú cenu na jej (a teda aj naše) územie umelo exportovať „nadbytočných“ migrantov na základe nejakých kvót. Pokiaľ k nám migranti jednoducho nebudú chcieť prísť, nie je dôvod vykonať na území ČR, Poľska, Maďarska alebo Slovenska niekoľko teroristických útokov, čím by sa zásadne zvýšil odpor obyvateľov proti príchodu migrantov a zabránilo by sa vlastne ich presídľovaniu. Je to len hypotetická možnosť, ale, samozrejme, existuje.
Našťastie sa nám vyhla „zábavka“ novoročnej noci, lebo moslimské komunity v našich krajinách sú slabé a predovšetkým tu zatiaľ chýbajú radikálni migranti. To sa však pod tlakom EÚ a s prístupom, ktorý nám prezentuje česká vláda, môže veľmi rýchlo zmeniť. Stále častejšie sa hovorí o možnosti „izraelizácie“ Európy. To by znamenalo život v neustálom strachu pred teroristickými útokmi a pripravenosti sa okamžite brániť. Mám pocit, že k tejto „méte“ veselo smerujeme.
Pozícia kancelárky Merkelovej je čím ďalej, tým horšia. Hlas kritiky tzv. willkommenskultur silnie práve s poukázaním na nedávne incidenty a hnev ľudí rastie. Nakoľko sa EÚ alebo jednotlivé štáty zaoberajú relevantnými bezpečnostnými analýzami z hľadiska možnej ďalšej hrozby terorizmu, organizovaného násilia napríklad práve voči ženám atď.? Ako máme v tomto zmysle vnímať návrh Belgicka zaviesť pre azylantov kurzy správania k ženám?
Bolo veľmi poučné sledovať správanie Henriette Rekerovej, starostky Kolína nad Rýnom, mimochodom jednej z popredných nemeckých „slniečkových“ osôb, ktoré vítajú migrantov, a jej reakcie na novoročné útoky stoviek moslimov na ženy a dievčatá v tomto meste. Táto dáma paradoxne najprv odsúdila nie migrantov, ale ich obete. A ženám v Kolíne odporučila chodiť v skupinkách, držať sa pri sebe a čo viac – udržiavať si od moslimských mužov dištanc na vzdialenosť natiahnutej paže! Aké inšpiratívne! Verím, že najmä pre voličky pani starostky. To, že sa neskôr ospravedlnila, svedčí skôr o práci jej PR tímu než o zmene názoru.
Aj Angela Merkelová zrejme na radu svojich poradcov spustila v médiách síce nevýrazné, ale predsa len bububu. Kolínske udalosti jej dávajú slušnú šancu opustiť so cťou doterajšiu proimigračnú politiku a stať sa realistickým politikom. Je otázkou, ako s ňou naloží. Jej ďalšie kroky veľa nádejí nedávajú. Pri hľadaní odpovede na otázku, či sa EÚ zaoberá bezpečnostnými analýzami, sa dostávam k problému, kto dnes vlastne EÚ riadi. Vyzerá to, že o všetkom rozhoduje ani nie Európska komisia, ale Angela Merkelová – počnúc osudom eurozóny a vzťahom EÚ k Ukrajine a migrantom až po hrozby sankciami „neposlušným“ krajinám Únie (v ostatnom čase Poľsku a Maďarsku). Z krokov Merkelovej však zatiaľ rozhodne nevyplýva, že by sa riadila nejakými analýzami, prípadne, že by ona sama Európsku komisiu inšpirovala alebo nabádala na podobnú činnosť. Zatiaľ podľa všetkého sa neuskutočňuje podobná činnosť koordinovane ani v jednotlivých európskych krajinách. Podľa dostupných informácií tajné služby síce vyhodnocujú riziká teroristických akcií, ale je úplne jasné, že im nedokážu zabrániť. V každom prípade aj v tejto oblasti chýba koordinácia činností a opatrení, ktoré by mohla priniesť aktivácia NATO a pôsobenie jeho spoločných síl a prostriedkov v prospech európskych krajín a podotýkam – na ich území. Rád by som veril, že k tomu v tomto roku dôjde.
Keď som prvýkrát čítal o belgickom (a tiež o holandskom) pláne učiť migrantov dobré mravy, okamžite sa mi vybavil pôvabný český film Světáci s Oldřichom Novým v úlohe učiteľa spoločenského správania márne „okresávajúceho“ skvele hrajúce „balvany“ Libíčka, Sováka a Brodského do rolí svetaznalých mužov. Nakoniec sa ukáže, že človek sa svojej prirodzenosti skrátka nie je schopný zbaviť. Zaujímalo by ma, ako učitelia v Belgicku alebo Holandsku hodlajú zlomiť storočiami zažitý stereotyp ženy – otrokyne a slúžky – hlboko zakorenený v mysliach migrantov a podporovaný ich vierou. Je však jasné, že na podobné bohumilé plány bude treba vyčleniť veľa prostriedkov z vreciek daňových poplatníkov. Neziskové organizácie sa na to už určite trasú.
V Európe, hlavne vo Francúzsku alebo Nemecku, už prisťahovalci z arabských kultúr žijú desaťročia. Ako sa títo ľudia obývajúci Európu mnoho rokov odlišujú od tých, ktorí teraz prichádzajú? Do akej miery si zámerne starostlivo uchovávajú špecifiká svojej kultúry a spôsobu života?
Ospravedlňujem sa, ale to je skôr otázka pre kovaného sociológa alebo politológa. Snáď by pán Pehe mohol…
Únia sa nedávno dohodla, že zhruba do šiestich mesiacov by mohlo dôjsť ku kontrolovanej systematickej ochrane hraníc schengenského priestoru. Zvládne sa to? A prečo sa to vôbec nedá urobiť rýchlejšie? Prezident ČR Zeman, ale nielen on, varoval, že dovtedy príde ďalších minimálne pol milióna migrantov…
Za celý rok 2015 európske orgány nedosiahli pri riešení migračnej krízy absolútne nič, čo by sa dalo považovať aspoň za čiastkové riešenie alebo pokrok. Nedosiahli dokonca ani zhodu v pomenovaní príčin tejto krízy, o definícii nejakého úspešného riešenia ani nehovoriac. Neverím, že sa v roku 2016 niečo zmení. Dúfam však, že zdravý rozum nakoniec zvíťazí a migráciu do EÚ sa podarí zastaviť. Tomu, že by sa do pol roka zorganizovali pohraničné jednotky EÚ, však veľmi neverím. Je to naozaj zložitý projekt, ktorý vyžaduje veľa ľudí, techniky, logistického zabezpečenia, výcviku. Ale nevidím žiadne štruktúry ani v armádach, ani v polícii, ktoré by boli schopné a ochotné ich vycvičiť a vyčleniť na nich ľudí.
V Nemecku už došlo nielen k útokom zo strany prisťahovalcov, ale aj k opačnej situácii – došlo k napadnutiu Sýrčana a Pakistanca, na území bývalej NDR dochádza k útokom na ubytovne. Aká existuje hrozba „odplaty“? Dá sa tomu ešte vyhnúť? A do akej miery hrozí, keď nie občianska vojna, tak vážne strety medzi imigrantmi a pôvodnými Európanmi?
K tým útokom nedochádza len na území bývalej NDR, ale aj v iných krajinách, konkrétne aj vo Švédsku. Ako som už uviedol, po novoročnom útoku sa situácia radikálne zmenila. Európa sa môže fakticky kedykoľvek a kdekoľvek stať miestom chaosu bez toho, aby boli štátne orgány schopné s tým čokoľvek urobiť. Ukázalo sa, že sa dá koordinovať činnosť malých aj veľkých skupín islamských bojovníkov, organizovaných na rovnakých princípoch ako Islamský štát a fungujúcich súčasne na mnohých územiach Európy. Jediná možnosť, ako sa tomu ubrániť, je zabrániť organizovaniu týchto skupín. A to bude možné len pod dvomi podmienkami – okamžite zastaviť prílev migrantov do jednotlivých krajín, interných migrantov striktne rozptýliť, izolovať v zberných táboroch a reťazovo deportovať späť do Turecka (odkiaľ ich prichádza väčšina) a do Afriky alebo počkať na akúkoľvek zámienku a likvidovať tieto skupiny vojensky bez akéhokoľvek ohľadu na politickú korektnosť. Len takéto vnímanie sveta nám umožní prežiť. Naši politici (a ani naše polície a armády) na to však, bohužiaľ, (zatiaľ) nie sú nastavení.
Bola by česká armáda a polícia schopná chrániť hranicu ČR proti „nájazdom“ vypovedaných emigrantov či tých, ktorí utiekli z krajín, kde ich najprv prijali s otvorenou náručou a následne vyhostili? A domnievate sa, že už v tomto roku dôjde k viditeľnému posilneniu obranyschopnosti ČR, keď český minister financií zásadným spôsobom navýšil rozpočty Ministerstvu obrany ČR, ale aj Ministerstvu vnútra ČR?
ČR, bohužiaľ, v súčasnosti nedisponuje vojenskými ani policajnými jednotkami, ktoré by boli schopné a pripravené brániť územie štátu pred pokusmi veľkých organizovaných skupín migrantov preniknúť do Európy. Respektíve naša armáda, aj keď je relatívne dobre pripravená na zahraničné misie, je príliš malá na riešenie podobných úloh. Nebola by ani schopná postaviť sa menším ozbrojeným teroristickým skupinám útočiacim dostatočne razantne a bezohľadne na obyvateľstvo a civilné alebo dokonca vojenské objekty na území štátu. Ukázalo sa tiež, že tento problém je až na výnimky vlastný všetkým európskym krajinám NATO a omieľanie téz o vzájomnej pomoci na základe článku 5 Washingtonskej zmluvy je len hra politikov na upokojenie, ktorou sebe a „ľudu“ ospravedlňujú likvidáciu vojenských schopností a neustále znižovanie výdavkov na obranu vlastných krajín.
Posilnenie obranyschopnosti krajiny je dlhodobý proces, ktorého prvé výsledky nebudú zrejmé skôr ako za 3 až 5 rokov. Pokiaľ nebude k dispozícii nová strategická koncepcia AČR, reagujúca na nové hrozby, nemá cenu sa vôbec baviť o nejakých efektoch navyšovania rozpočtu. Nemá cenu sa o tom baviť ani v situácii, keď je v podstate nefunkčný aj akvizičný systém rezortu obrany. Nie je preto jasné, čo sa bude za vyššie peniaze vlastne kupovať, ani mechanizmus zabezpečenia dodávok do armády včas a v potrebnej kvalite. Podľa mňa je kľúčové v prvom rade vyriešiť výbavu vojakov, aby nemuseli nakupovať uniformy v armyshopoch.
Ako sa v rámci Európskej únie javí vystupovanie Českej republiky? Slovensko, Poľsko a Maďarsko sú zrejme pripravené ísť až na hranicu zákonov, aby sa pred migračnou vlnou ochránili. Ovplyvní to spoluprácu v rámci V4, v ktorej je momentálne Česko najmiernejšie? Podľa niektorých analytikov sa česká vláda drží značne na uzde.
Česká zahraničná politika voči EÚ sa v ostatnom čase výrazne „skrotila“. Od obdobia, keď sme sa tvárili takmer tak výbojne ako Slovensko a kritizovali Poliakov za ich hlasovanie v Európskom parlamente, sa veľa zmenilo. Z kritikov poľskej „zrady“ sa v rámci V4 stala, bohužiaľ, ČR tou krajinou, ktorá odmieta byť solidárna a nepripojila sa k žalobe proti kvótam presadzovaným EK. Dôvody tak trochu vyplývajú aj z e-mailovej korešpondencie pána premiéra. Škoda. Možno sa niečo zmení po odkrytí skutočných príčin a dôsledkov novoročných útokov.
Osobne ma naozaj potešila ostrá odpoveď Poliakov na tvrdé vyhrážky krajinám strednej Európy, ktoré v ostatnom čase zaznievali nielen zo strany vedenia EÚ, ale aj od nemeckých politikov. Myslím si, že v Európskej únii nepočítali s tým, že niekto na Východe vôbec nájde odvahu na ich arogantné vyjadrenia odpovedať. Určite by stálo za úvahu využiť súčasnú priaznivú situáciu a výrazne zlepšiť koordináciu zahraničnej politiky V4. Pretože naša vláda sa na uzde naozaj drží. Ide však aj o to, kto ju tam zahnal.
autor: Jan Štěpán
