Kandidát SPD na kancelára Martin Schulz je v našich médiách v ostatných dňoch predstavovaný ako kométa nemeckej politiky. Ako sa jeho nástup interpretuje v Nemecku?
Nemeckí komentátori najčastejšie vyslovujú názor, že ide o prejav únavy voličov z dvanásťročnej éry vládnutia súčasnej kancelárky Angely Merkelovej. Až doteraz platilo, že na nemeckej politickej scéne nebol mainstreamový politik, ktorý by mohol Angelu Merkelovú ohroziť. V CDU eliminovala kancelárka všetkých svojich konkurentov, CSU je regionálna strana, SPD riadil nepopulárny Sigmar Gabriel a ostatné strany sú príliš malé, aby si mohli robiť nádeje na prvé miesto vo voľbách.
Martin Schulz nebol na vnútropolitickej nemeckej scéne nikdy veľmi aktívny. Kedysi bol starostom menšieho mesta, ale potom odišiel ako poslanec Európskeho parlamentu do Bruselu a tam už zostal. Nie je teda spájaný s činnosťou súčasnej vládnej koalície, čo je momentálne výhoda.
Čím Martin Schulz verejnosť najviac oslovuje, ako o sebe dáva vedieť?
Najmä tým, že pôsobí opačne ako Angela Merkelová. Súčasná kancelárka je strohá, chladná, nepredstupuje veľmi pred ľudí. Schulz je žoviálny, optimistický, usporadúva rôzne stretnutia so záujemcami, debatuje osobne, je ochotný odpovedať na otázky z publika.
V súčasnosti si Martin Schulz dáva záležať, aby bol vidieť, ale zároveň veľmi nehovorí o konkrétnom obsahu svojej politiky. Väčšina Nemcov v prieskumoch priznáva, že o jeho politických predstavách a plánoch vlastne vôbec nič nevie.
Toto sa môže stať v predvolebnom boji jeho slabinou. Pri debatách v televízii bude zrejme nútený sa k niektorým témam vyjadriť presnejšie. Napríklad k tomu, ako chce postupovať v opäť sa zostrujúcej gréckej dlhovej kríze. To mu môže naopak nejakých priaznivcov ubrať.
Martin Schulz teraz ťaží zo svojej „novoty“ na scéne, ale do volieb zostáva ešte sedem mesiacov a za ten čas sa tá „novota“ trochu zotrie.
Na úvod svojej kampane sa ako odchádzajúci predseda Európskeho parlamentu ostro vyjadril na adresu svojich odporcov. V reakcii na kroky Donalda Trumpa povedal, že on sa nikdy nevzdá hodnôt slobody a solidarity, do Francúzska odkázal, že aj Nemci mali agresívne nacionálnu stranu ako Marine Le Penová, na adresu Alternatívy pre Nemecko vyslovil, že je hanbou pre Nemecko, a maďarského premiéra Viktora Orbána obvinil, že svojím prístupom k migrácii rozdeľuje Európu. Zabodoval týmito výrokmi v Nemecku a vzbudili jeho vyjadrenia, ktoré citovali médiá v rôznych európskych krajinách, väčšiu pozornosť aj tých nemeckých?
Nemecké médiá prakticky neriešia skutočnosť, že Schulz je s niektorými zahraničnými politikmi na nože. Nemeckí voliči sa zaoberajú hlavne národnými témami. Vplyv zvolenia Martina Schulza na prípadné vzťahy so susedmi ich veľmi nezaujíma.
Schulz je veľký priaznivec kvót na rozdeľovanie migrantov po Európe, s čím väčšina Nemcov – pre nás bohužiaľ – buď súhlasí, alebo je jej to jedno. Z pohľadu Nemcov by rozdeľovanie migrantov do cudziny bolo úľavou pre preťažený nemecký štát. Navyše veľa Nemcov verí, že Európa ako celok – nielen oni Nemci, ale aj všetci Európania – má morálnu povinnosť prijímať utečencov, a nemajú, bohužiaľ, ani problém s myšlienkou, že Nemecko by malo ostatných prinútiť, aby takú povinnosť takisto plnili.
Keby sa Schulz stal kancelárom, pokúsil by sa opäť presadiť plnenie kvót. U Maďarov a Poliakov by narazil na tvrdý odpor. Otázka je, ako by sa zachovala česká vláda. V tom čase budeme mať po voľbách, takže to nebude tá istá vláda ako dnes. Zrejme by to záležalo na premiérovi a na jeho ochote podriadiť sa vôli Berlína.
Ako reaguje Angela Merkelová na rast Schulzovej popularity a na signály, že tentoraz by víťazkou volieb jej CDU v koalícii s CSU byť nemusela?
Zatiaľ v podstate nereaguje. Ale to je pre ňu typické. Angela Merkelová nemá aktívny prístup k riešeniu problémov. Ona obvykle skôr čaká, kým sa problémy nevyriešia samy.
V tomto prípade jej to nemusí vyjsť, lebo jej vyzývateľ Schulz zo scény nezmizne sám od seba. Je však možné, že súčasnú prevahu, ktorú má Schulz vďaka svojej novosti, za pár mesiacov zase stratí.
V CDU vyvolal raketový rast Schulzových preferencií určitú nespokojnosť, ktorá sa prejavuje hlavne v Severnom Porýní-Vestfálsku. To je spolková krajina s najväčším počtom obyvateľov, čoskoro tam budú krajinské voľby. Navyše je dosť postihnutá problémami s neintegrujúcimi sa komunitami bývalých gastarbeiterov. Ak CDU voľby na jeseň prehrá, nespokojenci budú určite požadovať zmeny vo vedení strany.
Stretol som sa v tejto súvislosti s názorom, že CDU potrebuje stráviť aspoň jedno volebné obdobie v opozícii, aby si ujasnila, čím vlastne je, a prípadne sa vrátila k svojim konzervatívnym koreňom. Za vlády Angely Merkelovej totiž prevzala veľa tém od sociálnych demokratov alebo zelených, a tak si odcudzila časť konzervatívnych voličov.
Na variant „červená-červená-zelená“ sa však veľmi neteším, momentálne je táto koalícia pri moci v Berlíne a jej vzťah k zadlžovaniu a k imigrácii je z môjho pohľadu desivý. Keby rovnakým smerom zamierilo Nemecko ako celok, viedlo by to k ďalšej destabilizácii situácie.
Nový nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vyzval vo svojom prvom prejave Nemcov, aby zjednotenej Európe nenechali vziať slobodu a demokraciu. Ako prijíma verejnosť novú hlavu štátu?
V Nemecku nevolia prezidenta občania, ale zástupcovia politických strán. Hoci väčšina Nemcov by si priala mať možnosť priamej voľby hlavy štátu rovnako, ako ju majú ich susedia vo Francúzsku, Poľsku, Českej republike či Rakúsku, súčasná politická vrstva takú zmenu ústavy neumožní. Aj preto je téma voľby prezidenta v Nemecku oveľa menej diskutovaná ako u nás.
Najväčší záujem tentoraz vzbudila skutočnosť, že hlavné parlamentné strany sa dlho nemohli dohodnúť na jednom kandidátovi. To, že kancelárka nedokázala presadiť žiadneho „svojho človeka“, ale musela sa nakoniec prikloniť ku kompromisnému kandidátovi, ktorého navrhla sociálna demokracia, bolo vnímané ako príznak, že stráca politický vplyv.
Pri samotných voľbách dostal Steinmeier o trochu menej hlasov, ako by zodpovedalo počtu zástupcov koalície vo voliteľskom zbore, zatiaľ čo kandidát AfD o pár hlasov viac. Vysvetľované je to tak, že pravé krídlo CSU chcelo poslať „varovný odkaz“ do Berlína.
V blížiacich sa voľbách prieskum britskej spoločnosti YouGov nielenže mierne favorizuje víťaza SPD pred CDU/CSU, ale navyše uvádza, že pod hranicou vstupu do Spolkového snemu by zostala Alternatíva pre Nemecko. Čím si také čísla pre AfD vysvetľujete, keď až doteraz patrilo strane podľa zverejnených prieskumov spravidla tretie alebo štvrté miesto?
Tomu príliš neverím, AfD si za uplynulé dva roky vybudovala nejakú členskú základňu a pozície, najmä vo východnej časti Nemecka. Že by náhle stratila dve tretiny priaznivcov, to je skoro vylúčené. Nejaké protestné hlasy sa určite preliali k Schulzovi, ale že by ich bolo toľko…
Navyše predstavy voličov AfD o usporiadaní Nemecka sú dosť odlišné ako predstavy sociálnej demokracie. Napríklad vedúca „mladých sociálnych demokratov“ (JuSo) sa nedávno vyjadrila, že by si mládežnícka časť SPD priala uzákoniť globálne právo na migráciu a úplne zrušiť deportácie odmietnutých žiadateľov o azyl. To by znamenalo obrovskú migračnú vlnu.
Späť k Alternatíve pre Nemecko. Aké má v tejto chvíli vyhliadky do septembrových volieb s ohľadom na jej zrejme klesajúcu popularitu?
Pred mesiacom vyzerali preferencie nejako, dnes podstatne inak a do volieb sa môžu ešte niekoľkokrát zmeniť. Najväčšou slabinou AfD je asi necharizma jej predsedníčky, v tomto smere je na tom Martin Schulz oveľa lepšie. Ale tesne pred voľbami už nikoho na svojom čele vystriedať nemôžu.
