Desať rokov ste sa pohybovali v Európskom parlamente ako europoslanec, boli ste v ňom od nášho vstupu do EÚ v roku 2004 až do roku 2014. Ako sa odvtedy zmenila EÚ?
Povedal by som, že nijako. Okrem toho, že prišli nové členské krajiny zo strednej a východnej Európy, ale ten fundament EÚ je postavený na starých členských krajinách. Nezmenilo sa ani to, že silnejší pes má navrch. To je aj moja principiálna výhrada, lebo to, čo si treba ceniť a čo sa nezmenilo, je, že EÚ je stále hospodárske spoločenstvo, je to spoločný trh. Zdôrazňujem – spoločný – lebo od jednotnosti má ešte ďaleko a ani by som si neželal vo viacerých oblastiach jednotný trh.
Prečo si to myslíte?
Pretože tí silní si vedia svoju pozíciu presadiť. Typické je poľnohospodárstvo, kde už dnes vieme, že ešte pred vstupom východoeurópskych krajín do EÚ sa silní rozhodli o tretinu zredukovať poľnohospodársku výrobu a produkciu, na Slovensku to bolo ešte väčšie zredukovanie. Čiže nedostatočne sme si chránili tento priestor a podobné veci sa diali napríklad aj v energetike.
Príkladom v energetike môže byť napríklad aj predčasné odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach?
Výborný príklad! Zasa to bola otázka postoja slovenskej vlády. Pustili sme do gatí, lebo to bola otázka vyjednávačov, pretože napríklad jadrová elektráreň v maďarskom Pakši bola v oveľa horšom stave ako naša v Jaslovských Bohuniciach, do ktorej sa zainvestovalo na obnovu a posilnenie bezpečnosti. Maďari Pakš udržali rovnako ako Bulhari Kozloduj.
Ale vráťme sa k vývoju v EÚ? Aké trendy možno pozorovať?
Za ostatných desať rokov ten vývoj smeroval – osobne verím, že sa to zastaví – k ďalšiemu sťahovaniu obruče okolo Európy, čo je opäť v prospech tých silných. Držia okolo pása tých slabších a diktujú im cez rôzne smernice a nariadenia svoje predstavy. Poviem typický príklad: bola prijatá chemická smernica REACH o chemických prvkoch, kde sú nesmierne komplikované veci na preukázanie bezchybnosti. Napríklad, že môžete začať vyrábať nejaký nový pleťový krém či nejaké hnojivo pre poľnohospodárov – je to také komplikované, že to zvládnu iba veľké a silné firmy. Menšie firmy ako TATRACHEMA či iné družstevné firmičky jednoducho „odstrihnú“.
Čo z toho vyplýva?
To, že my malé krajiny nie sme vôbec pripravené právne normy zvládnuť. Čiže keď prišiel medzi nás europoslancov ministerský úradník zo Slovenska predstaviť smernicu, tak povedal jedinú vetu, že je to smernica o chemických prvkoch. Keď sme mu ukázali asi 20-centimetrovú kopu pozmeňovacích návrhov k tejto smernici, tak zostal v nemom úžase. A toto sa deje pri desiatkach ďalších smerníc, kde hoci sme rovnocenní členovia EÚ, vôbec nemáme kapacitu tieto procesy zvládať.
Čo sa vám osobne ako bývalému europoslancovi podarilo za tých 10 rokov v Európskom parlamente (EP) zmeniť či navrhnúť? Máte nejaký osobný úspech?
Nedá sa dosiahnuť osobný úspech v EP. Jasné, že sme boli radi, keď sa nám podarilo vyriešiť nejakú platbu pri polomoch po veternej katastrofe vo Vysokých Tatrách. Každý zo slovenských europoslancov to v médiách deklaroval aj ako svoj osobný úspech. Aj keď sa podarilo zvýšiť peniaze na odstávku Jaslovských Bohuníc – v tomto prípade to bol danajský dar – ale zdvihli nám aspoň prostriedky na odstávku a elimináciu dôsledkov. Hoci podľa mňa by bolo oveľa lepšie, keby Bohunice naďalej fungovali, lebo nám výrazne obmedzili zisky aj produkciu elektriny.
Ale predsa len, čo sa vám osobne podarilo?
Mohol by som povedať, čo sa mi osobne podarilo zastaviť. Pôvodný zámer Bruselu a Európskej komisie bol, aby dohľad nad všetkými bankami spadal pod Centrálnu európsku banku (ECB), čo bol nezmysel. V dvojkolovom hlasovaní EP nakoniec rozhodol, že malé banky budú pod kompetenciou národných bánk a len nejakých 150 najväčších prejde pod kontrolu ECB.
Aký je teda pomer síl medzi európskymi inštitúciami?
Treba si uvedomiť, že EP je najslabší článok, lebo napríklad pri európskom rozpočte má jedinú kompetenciu, že môže vetovať rozhodnutie Európskej komisie (EK). Pritom európsky rozpočet znamená z celkových európskych zdrojov jediné percento, hoci aj to sú veľmi slušné peniaze. Ale všade inde je dominancia Európskej rady, čo sú európske vlády, a Európskej komisie. A tu sú práve tie skreslené názory na EP, keď mnohí hovoria: však čo vy tam vlastne robíte? No my nevieme, ja som hlasoval napríklad proti prijatiu spomínanej smernice RITCH, ale môj hlas, to bola práve tá kvapka v tom mori. Až 720 hlasovalo za, nejakí 80 sme hlasovali proti. Bez šance!
Čo naznačuje to, čo ste práve povedali?
No to, že veľké krajiny si v EP strážia hlasovania svojich poslancov a Nemci, Francúzi, Taliani, v minulosti Briti dostávajú od publika podklady, a keď sa niečo zomelie, hneď im donesú nové. Teda nehlasujú podľa frakcií, ale podľa svojich národných záujmov. A to je potom jasné – tie počty hlasov nepustia. Naopak, v Európskej rade, tam môže aj jediná vláda zablokovať akékoľvek hlasovanie, ak „má na to gule“. A veci sa rozhodujú predovšetkým v Rade. To sú zväčša premiéri alebo ministri.
Je správne, ak sa Brusel snaží obmedzovať a regulovať národné štáty rôznymi obmedzeniami či nezmyselnými nariadeniami? Čo z toho vyplýva? Pozitíva, že sme súčasťou spoločného trhu, alebo negatíva v podobe straty identity, suverenity a samostatnosti?
Nechápal by som nejako dramaticky tú stratu suverenity. Lebo keď sa stráca suverenita, tak sa týka aj tých veľkých štátov, teda Nemecka či Francúzska, a tie si to strážia. A tým to strážia aj pre nás. Takže to obmedzovanie má svoj limit. Podľa mňa ale to kyvadlo už prešlo tú správnu hodnotu tolerantnosti. Preto dochádza k protitlaku, aby EK prestala vymýšľať, lebo je tam už priveľa úradníkov a tí musia mať svoju náplň, musia robiť svoje plány práce a vymýšľajú stále nové smernice a to treba zastaviť. Ideálna je redukcia počtu európskych úradníkov a to sa týka aj EP a Európskej rady a EK. Treba si jasne stanoviť, že pokiaľ sa má niečo spoločne organizovať, kde to má byť, čo má byť v kompetencii národných štátov.
To znamená, že prestáva byť dobré mať spoločný trh?
To nie, to vôbec nie, spoločný trh je dobrá vec. Poviem ešte iný príklad. Spoločná poľnohospodárska politika. Na jednej strane je dobré, že je. Nad európskou politikou stojí v tejto oblasti Svetová obchodná organizácia (WTO), kde je nielen EÚ, ale aj Čína, India, Rusko, USA a iné, a jej dosah je oveľa väčší ako iba EÚ. A práve WTO v poľnohospodárstve akceptuje, že existuje nejaký balík prostriedkov, ktorými si vylepšujeme v Európe pozíciu oproti Brazílii, USA či Číne, pretože tam majú svoje dotačné programy a zdroje. To je veľmi dôležité. Druhá vec ale je, či vieme ustrážiť to rozdelenie zdrojov tak, aby to bolo spravodlivé. Tým si zatiaľ nie som istý. Takže samotnú EÚ zrušiť alebo rozpustiť by bol veľký krok späť, najmä teraz, keď máme Schengen, ktorý chráni EÚ pred vplyvmi zvonka, ako je napríklad imigračná vlna.
Napriek tomu Veľká Británia opúšťa EÚ. Bude jej EÚ chýbať? A naopak, bude EÚ bez Británie výrazne slabšia?
Už som naznačil, že beží nejaký globalizačný trend a nad EÚ stojí niečo oveľa silnejšie. A to je už spomínaná WTO, o ktorej sa dosť málo hovorí, ale dôsledky jej rozhodnutí má v každodennom živote aj EÚ. Ako sme mali s Českom spoločný trh až do vstupu do EÚ, potom sme ho museli zrušiť, lebo v EÚ nás nadradil väčší trh, tak podobne si myslím, že v EÚ dôjde cez WTO k postupnému zjednocovaniu pravidiel a naraz sa ocitneme v jednej posteli s Brazíliou či USA. Je to len otázka vývoja, s USA sme sa zatiaľ nedohodli na spoločných pravidlách, s Kanadou sme k tomu bližšie, ale tento proces je neodvratný. To sa bude týkať nielen obchodných, ale časom aj finančných trhov a možno aj obchodovania s menami a s komoditami. Takže podľa mňa aj s Britániou nájdeme časom po tých počiatočných tenziách spoločnú reč a vytvorí sa niečo ako spoločný trh EÚ a Británie, prečo nie. Ale je otázkou času, kedy to celé spadne pod oveľa väčšiu strechu.
Nakoľko má význam jednota krajín V4? Je to trh, ktorý má spolu okolo 65 miliónov obyvateľov, čo nie je zanedbateľná sila…
Je to už možno pätina obyvateľov EÚ, na druhej strane, skôr je to vplyv v čiastkových oblastiach. Momentálne taký najsilnejší je vplyv v oblasti migračnej politiky, kde došlo, chvalabohu, k zjednoteniu názorov, lebo ja som zástanca tvrdej línie v oblasti imigrácie, ako aj v oblasti islamizácie Európy. Tu sa musíme navzájom podporovať, pretože tlak na rozdeľovanie migrantov podľa kvót by jedna krajina ťažko ustála. Tá nemecká pozícia je tu taká, že oni si mysleli, že z toho milióna utečencov si nejakých 100-tisíc najlepších nechajú a 900-tisíc tých podradnejších rozdelia po Európe. To je neprijateľné, hoci sa to tak v novinách nepíše. Je to ale tak a je to politika nemeckých priemyselných zväzov, ktoré majú nedostatok pracovnej sily a mysleli si, že vytiahnu z tej utečeneckej vlny zopár schopných jednotlivcov a zvyšok niekam odlifrujú. Tak to teda nie a tu je potrebné to zjednotenie pozície V4.
Čiže z tohto pohľadu je jasné, že význam V4 skôr narastá, no iba v prípade jednoty?
Určite. Druhá vec je, že to pomáha aj tým silám, ktoré tvrdia, že nie je možné posúvať migrantov takým tempom ďalej ako doteraz a že treba jednoducho urobiť tvrdé opatrenia na hraniciach EÚ a hľadať riešenia v krajinách, odkiaľ prichádzajú.
Niektorí radikáli u nás dokonca chcú, aby sme vystúpili z EÚ. Čo by ste im odkázali?
Ťažko lámať palicu nad týmito ľuďmi. Je to všetko otázka informácií a nemôžeme chcieť, aby každý občan u nás mal toľko informácií, ako som mal napríklad ja v EP. Podľa mňa je to skôr pocitová záležitosť a určite je to aj na vládach, aj na politických špičkách a treba korektne tieto veci vysvetľovať, hoci nemusí to byť vždy z hľadiska počtu voličov prijateľné. Ale na to majú odborníkov, nemusia to predsa vysvetľovať ministri či predseda vlády, ale odborníci, ktorí sa vezú na politickej vlne. No a médiá na to majú dať priestor, čiže osveta tu musí byť, najmä verejnoprávna televízia či rozhlas by to mali robiť povinne. Tam sa doteraz nezmenilo, že sa tam chodia hádať ministri a poslanci namiesto toho, aby tam chodili diskutovať odborníci. To už u nás trvá roky a malo by sa to konečne zmeniť! Nech idú raz do mesiaca politici, ale tri razy do mesiaca by tam mali diskutovať odborníci. Tým by sa oslabili často zbytočné emócie.
Čiže kľúčovú úlohu v otázke osvety by podľa vás mali zohrávať verejnoprávne médiá?
Nielen, podobne aj súkromné médiá by tu mohli pomôcť, keby našli „šťavnatých“ odborníkov, čím by mohli dosiahnuť aj vyššiu sledovanosť.
