Nemci sa konečne prebudili do zistenia, že Merkelovej politika nemôže viesť k ničomu inému než zániku európskej civilizácie, hovorí publicista Kuras

23.6.2018 17:00

ROZHOVOR „A čože sa v Nemecku deje? Mnohonásobná zločinnosť, útoky na obyvateľov, krach školstva, ako sa počet neeurópskych školákov v hlavných mestách blíži k polovici a v niektorých školách k väčšine, rozklad civilizácie,“ opisuje v rozhovore pre Parlamentné listy publicista Benjamin Kuras. Hlavnú nádej na obrat celoeurópskej politiky vidí v Taliansku. „K rakúskemu šéfovi vlády si Merkelová ešte trúfla správať sa, akoby to bol nejaký nezbedný usmrkaný školák. Na 60-miliónové Taliansko s dvojtretinovou antimigračnou a k EÚ kritickou voličskou väčšinou bude už aj ona krátka. Taliansko je, myslím, tým stavidlom, ktoré obráti tok európskej politiky,“ domnieva sa.

Nemci sa konečne prebudili do zistenia, že Merkelovej politika nemôže viesť k ničomu inému než zániku európskej civilizácie, hovorí publicista Kuras
Foto: Jan Rychetský
Popis: Spisovateľ Benjamin Kuras

V súvislosti s migráciou sa dejú zaujímavé veci v Nemecku. Rozhorel sa spor medzi nemeckým ministrom vnútra Seehoferom, ktorý chce vracať utečencov registrovaných v inej krajine EÚ, Švajčiarsku či Nórsku hneď na nemeckých hraniciach, a kancelárkou Merkelovou, ktorá s tým nesúhlasí a tvrdí, že by tak vznikol dominový efekt. K tomu treba pridať stúpajúce preferencie AfD. Čo sa to deje v Nemecku?

Nemci sa zrejme konečne prebudili do zistenia, že politika, ktorú Merkelová nastavila – a nehodlá zastaviť na žiadnom stanovenom počte –, nemôže viesť k ničomu inému než zániku európskej civilizácie na nemeckom území, anarchii a výmene obyvateľstva. A čo sa deje v Nemecku, má vplyv na celú Európu. Že to došlo aj jednému z hlavných vládnucich politikov, vzbudzuje nádej, že sa to azda dá ešte zastaviť. Lenže ani Seehofer stále nehovorí o úplnom zastavení, ale regulácii na nejakých 100 000 – 200 000 ročne. Ako však bude rozlišovať medzi skutočnými utečencami, ekonomickými migrantmi a džihádistickými okupantmi, na to asi nemá žiadnu metódu ani on. A stále hovorí len o zastavení na nemeckých hraniciach namiesto toho, aby rokoval o spoločnej obrane schengenských hraníc už na talianskych, gréckych a španielskych brehoch.

Napokon najnovšie správy hovoria o kompromise, v ktorom Seehofer Merkelovej opäť ustúpil, takže sa zrejme nič nemení. A čože sa v Nemecku deje? Mnohonásobná zločinnosť, útoky na obyvateľov, krach školstva, ako sa počet neeurópskych školákov v hlavných mestách blíži k polovici a v niektorých školách k väčšine, rozklad civilizácie.

Angela Merkelová a Horst Seehofer

Angela Merkelová a Horst Seehofer  Zdroj: TASR

Taliansko má novú vládu a minister vnútra Salvini sa do toho hneď pustil a neprijal loď Aquarius s utečencami, ktorých „zachránila“ neziskovka pri líbyjských brehoch tesne pri hranici medzinárodných vôd. Je to správny postup a čo si myslíte o týchto takzvaných záchranároch, ktorí evidentne spolupracujú s pašerákmi ľudí?

Salvini len dal najavo, že zastavenie prílevu migrantov myslí vážne a nebola to len predvolebná udica. Ďalšie vlny migrantov si to možno rozmyslia, kým sa vydajú do Talianska. To isté by mali urobiť Gréci a Španieli. Španielskym pohraničníkom v dvoch afrických enklávach, kde migranti atakujú hraničné ploty, po stovkách ich preliezajú a potom sa s pohraničníkmi bijú, pričom niekoľko desiatok už zranili, by sa malo dovoliť násiliu brániť sa násilím. Toto predsa nie je migrácia, toto je invázia.

O pašerákoch a neziskovkách, ktoré s nimi kolaborujú, sa už toho píše veľa niekoľko rokov. Zatiaľ sú chránení zákonom EÚ, že nemôže byť trestaný ten, kto zachraňuje životy, aj keď pašovaním ilegálov porušuje zákony krajín, kam ich priváža. Ja už asi štyri roky píšem, aby sa zriadili prijímacie centrá na okrajoch EÚ, napríklad gréckych ostrovoch, kde by bolo o migrantov postarané a zároveň by sa kádrovali, kto je kto, a podľa toho prijímali alebo vracali.

V pokoji by sa im tam poskytovali základné potreby vrátane napríklad vzdelania a pracovných príležitostí, poskytlo by to prácu nezamestnaným Grékom. Už niekoľko rokov existujú prepočty, že peniaze, ktoré Európania venujú na prijímanie utečencov na svoje územia, by mali desaťnásobný prospech v miestach alebo v blízkosti miest, odkiaľ odchádzajú. Ktosi mi raz na jednej debate uštipačne povedal: „Takže navrhujete koncentračné tábory.“ Odpovedal som na to: „Nie koncentračné, pionierske.“

V tejto oblasti sa výrazne prejavuje rakúsky kancelár Sebastian Kurz, ktorý nachádza spoločnú reč s maďarským premiérom Orbánom či už spomínaným Seehoferom z bavorskej CSU. Mení Európa kurz v postoji k migračnej politike smerom k tomu, čo už dlhšie presadzujú štáty V4?

Po Orbánovi bol Kurz druhým štátnikom, ktorý politiku otočil smerom k obrane civilizácie. Hlavnú nádej na obrat celoeurópskej politiky však vidím v Taliansku. K rakúskemu šéfovi vlády si Merkelová ešte trúfla správať sa, akoby to bol nejaký nezbedný usmrkaný školák – a on ju, myslím, dal patrične do laty. Na 60-miliónové Taliansko s dvojtretinovou antimigračnou a k EÚ kritickou voličskou väčšinou bude už aj ona krátka. Taliansko je, myslím, tým stavidlom, ktoré obráti tok európskej politiky. Dá sa však, samozrejme, povedať, že nebyť prvotného odporu V4, tieto zvraty by možno nenastali alebo by prišli oveľa neskôr. Orbán ešte možno vojde do dejín ako európsky hrdina churchillovskej krvi.

Aký je vlastne záujem moslimov žijúcich v štátoch Európskej únie či Británii, ktorí majú občianstvo niektorej z týchto krajín, na migrácii ľudí prichádzajúcich z oblastí, odkiaľ pochádzajú oni či ich rodičia? Podporujú túto migráciu?

Donedávna existovala znateľná časť moslimov, ktorí sa stotožňovali s britskou či európskou demokraciou a od radikálneho islamu sa dištancovali. Toto percento sa však scvrkáva pod tlakom tých radikálnejších, pretože ich naše vlády pred nimi nechránia. Pripomeňme si, že liberálny moslim je pre radikálneho moslima odpadlík, na ktorého sa podľa zákonov Koránu vzťahuje trest smrti.

V ohrození života je teda každý moslimský demokrat. Preto ich ubúda a tých radikálnych pribúda. Aj tí, ktorí by inak proti ďalšej moslimskej imigrácii namietali, sú radšej ticho. Mnohí si hovoria, že keď Európa nedokáže sama brániť svoje hodnoty a svoj systém, s ktorým možno aj sympatizujú, je to dôkaz, že história sa vyvíja v prospech islamu a k zániku Západu. A my vytvárame málo udalostí, ktoré by im to vyvracali.

Nakoľko moslimskí voliči ovplyvňujú politiku v niektorých západných krajinách? Aký veľký je ich vplyv?

V niekoľkých krajinách už existujú islamské strany, ktoré jedného dňa bude voliť väčšina moslimov, či už z presvedčenia, alebo z donútenia. Za existujúce, prevažne ľavicové, strany už tiež sedia moslimovia v parlamentoch a niekde aj vo vládach. Británia má desať či už viac moslimských starostov veľkých miest vrátane Londýna, Sheffieldu a Oldhamu. Ten londýnsky zaviedol špeciálnu policajnú jednotku pre stíhanie internetovej islamofóbie. Oldhamský otvára zasadanie mestskej rady islamskými modlitbami. Sheffieldský sa vyslovil pohŕdavo o kráľovskej inštitúcii.

Niekoľko vplyvných moslimov má Konzervatívna strana. Niekdajšia ministerka v Cameronovej vláde, neskôr barónka Warsiová sa z niekdajšej peknej, vysoko vzdelanej a dokonale integrovanej dievčiny so šarmantným yorkshirským akcentom premenila na odhaľovateľku „islamofóbov“ vo vlastnej strane. Ministrom vnútra sa nedávno stal moslim Sajid Javid. Na neho sa teraz, mimochodom, kladie zodpovednosť za to, že nechal Tommyho Robinsona premiestniť z bezpečného väzenia do väzenia plného zradikalizovaných moslimov, ktorí mu už prisahali smrť. Teda niežeby to bolo priamo na ministrov rozkaz, ale určite s jeho vedomím, pretože sú toho plné médiá a precedens, keď už bol raz Robinson skoro zabitý vo väzení, by mal byť dôvodom na jeho ochranu.

Sajid Javid

Sajid Javid  Zdroj: TASR

Samostatnou kapitolou je Turecko a jeho prezident Erdogan. Po oznámení, že Rakúsko uzavrie sedem mešít platených zo zahraničia, sa rozčúlil a volil ostré slová: „Rozhodnutie Rakúska môže spustiť vojnu križiakov a polmesiaca,“ povedal s tým, že Kurz je ešte mladý a neskúsený a že najmä Nemecko by si ho malo skrotiť, inak sa situácia môže vymknúť kontrole... Aká je rola Turecka? A čo turecké menšiny v Európe? Nie sú akousi piatou kolónou?

To je rečnícka otázka, ktorá už obsahuje odpoveď. Turci s občianstvom európskych štátov vzývajú Erdogana a zúčastňujú sa tureckej politiky. A Erdogan im káže de facto rozvrat krajín, v ktorých žijú, a lojalitu k Turecku. No a že Erdogan prikazuje a vyhráža sa európskym politikom, to už tu máme niekoľko rokov. Pridajme si k tomu, že Turecko na jednej strane zostáva v NATO, na druhej paktuje s Iránom a Ruskom, hlavnými nepriateľmi Západu.

A ešte si k tomu pridajme, že Turecko má v NATO druhú najväčšiu armádu po USA a početnejšiu než celá Európa dohromady (niekde som videl číslo 800 000, čo je pri 80 miliónoch obyvateľov pravdepodobné). Niet divu, že rastie počet vojenských analytikov uvádzajúcich Turecko ako blízku hrozbu pre Európu. A to, že Erdogan pomaly preberá rolu osmanských sultánov ako vodcov svetového islamu, by nás malo viesť k podrobnejšiemu štúdiu historickej roly Turecka v ohrození západnej civilizácie a prehodnoteniu nášho spojenectva s ním. A, samozrejme, k posilneniu sebaobrany.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Oldřich Szaban
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Akonáhle ratifikujeme Istanbulský dohovor, rodičia už nebudú môcť namietať kontroverzný obsah vyučovania, hovorí Záborská

0:01 Akonáhle ratifikujeme Istanbulský dohovor, rodičia už nebudú môcť namietať kontroverzný obsah vyučovania, hovorí Záborská

ROZHOVOR Termín „rod“, po anglicky „gender“, sa používa na označenie súborov rolí, ktorých plnenie s…