Mládež po vzore Grety protestuje za ochranu klímy, mestá vyhlasujú stav klimatickej núdze. Je to naozaj také vážne? A zachránia Európania sami celú planétu?
Má to niekoľko rovín. Zdá sa, že je to módna téma a kto ju vytiahne, je IN. Má to takú typickú vlnu – explozívny príchod, udržiavanie témy a potom nenápadný koniec. Pripomína mi to situáciu, keď jeden rok bola správou číslo jeden choroba šialených kráv, o ktorej sa hovorilo úplne všade. Nasledujúci rok táto téma úplne zmizla a objavila sa vtáčia chrípka.
Vybíjali sa vtáky v okruhu desiatok kilometrov štvorcových od nakazenej labute, aby nasledujúci rok po tom neštekol ani pes. Vždy mi také situácie pripomenú zapojiť zdravý sedliacky rozum.
A rovnaké je to s ochranou klímy. Pamätám si, že niekedy okolo roku 2007 sa hovorilo o globálnom ochladzovaní. Teraz tu máme globálne otepľovanie. Treba sa pozrieť, aký vplyv na životné prostredie má človek a aký je prirodzený vývoj. V koľkých percentách sa človek podieľa na tvorbe skleníkových plynov a na koľkých z tých percent sa podieľa samotná Európa.
Či my tu veľmi nenaskakujeme na túto mediálnu módnu vlnu, zatiaľ čo najväčší znečisťovatelia – Čína a USA – sa k tomu veľmi nehlásia.
Tým nechcem povedať, že to nemáme riešiť. Len nabádam na návrat k zdravému sedliackemu rozumu, k normálnosti. To, že k tejto problematike vystupuje na odborných konferenciách šestnásťročná študentka, potom z vážnej témy robí čistý marketing. Keby týmto spôsobom vystupovali študenti a deti k niečomu inému, viem si predstaviť, že sa potom bude oprávnene písať, že ich niekto zneužíva, aby popularizoval určitú tému alebo nejaký postoj.
Zrazu – keď je to tá módna vlna – sa to nepíše.
Na druhej strane som rád, keď sa mladí ľudia angažujú, teší ma, že nie sú ignoranti a na niečom im záleží. Ale druhá strana tej istej mince je tá, že sa to môže trochu prepáliť a mladí ľudia sú zneužívaní na ideologicko-politický boj. Snažím sa skrátka nepozerať na vec čierno-bielo.
Na rozdiel od nedôverčivých kritikov za každú cenu či naopak nekritických obhajcov ochrany klímy naskakujúcich na čokoľvek v tejto veci.
Očakával by som tu odborníkov, ktorí prídu s nejakými dátami, štatistikou, detailnou analýzou. Politické glosy šestnásťročnej študentky sú a zostanú len tými politickými glosami. Tým sa z toho stáva trochu fraška, akokoľvek uznávam, že to upúta viac pozornosti.
Greta Thunbergová Zdroj: TASR
Máte elektromobil, ako som sa dozvedel na vašom facebooku. Napriek tomu sa divíte nápadu českého exministra životného prostredia Martina Bursíka, ktorý by rád presadil, aby z Prahy úplne zmizli autá so spaľovacími motormi. Podobne to vidia aj mnohí iní na západ od Česka, takže ak túto myšlienku vztiahneme napríklad na celú Európu – je toto tá správna cesta k ochrane životného prostredia?
Myslím, že nie. Je to presne to naskakovanie na mediálne módnu vlnu a popieranie prirodzeného behu vecí. Vo výsledku sa môže stať pravý opak a ľudia budú takí nahnevaní, že nebudú ochotní pristúpiť vôbec na nič. Je asi dobre, že Európa v tomto udáva trend, o to nejde. Mám však pocit, že niekedy sme v tom až príliš veľkí „flagelanti“.
V momente, keď v tom riešení nepôjde celý svet a zvlášť potom najväčší znečisťovatelia, vyjdú snahy Európy navnivoč. Ak sa na znečisťovaní podieľa Európa 10 percentami, ovplyvníme to len v rámci tejto jednej desatiny.
Preto to považujem za taký výkrik, ako na seba upútať pozornosť. Martin Bursík tým vlastne hovorí: Som späť.
Odjakživa som zástancom pozitívnych motivácií. Nie tých trestajúcich, pokutujúcich, zakazujúcich a prikazujúcich. Pozitívne znamená zamyslieť sa, čo urobiť pre majiteľov áut s alternatívnymi pohonmi, ako sú plyn, elektro, vodík, hybrid, ako im pomôcť, v čom ich zvýhodniť. Napríklad sa mi páči, že v Prahe má elektroauto parkovanie zadarmo.
Vám elektromobil vyhovuje?
Áno. Je tichý, prevádzka je menej finančne náročná. Po Prahe, všeobecne po metropole, je to ideálne, pretože sa auto nabíja rekuperáciou (brzdením). Aj keď môžem, a ja dodávam, že úplne správne, na čitateľov pôsobiť ako skeptik a kritik radikálnej zelenej politiky, sám sa snažím v mnohých aspektoch správať ekologicky.
Len to ostatným netlačím, nevytrubujem to na všetky strany a nerobím z toho záväzné pravidlá pre všetkých.
Mám elektroauto na operatívny lízing, triedim odpad, snažím sa zbierať dažďovú vodu a tak ďalej. Opakujem, že by som išiel cestou pozitívnych motivácií, a nie trestaním, zákazmi a pokutami, teda výchovávaním ľudí.
Vo svojom komentári píšete, ako sa zo športového idolu väčšiny Čechov Jaromíra Jágra stáva u (ako ich opisujete) „kvázi elít majúcich však neuveriteľný mediálny priestor“ pomaly nepriateľ štátu len za to, že si dovolil ísť do Číny spolu s prezidentom Zemanom. Podobné je to u Karla Gotta, ktorého väčšina národa uznáva, ale táto uvedená skupinka mu nemôže odpustiť, že si dovolil spievať za normalizácie… Čím to je, že je taký rozpor medzi väčšinou národa a touto časťou spoločnosti?
Je to pohľad tých kvázi elít, ľudí, ktorí svoj názor považujú za všeobecne správny a sami seba za nositeľov jedinej pravdy, svoje postoje zovšeobecňujú a pritom moralizujú, hodnotia a nálepkujú všetkých ostatných. Vôbec sa nesnažia o diskusiu. Doteraz sa to týkalo prevažne politikov, teraz vidieť, že tieto elity získavajú silu a neprekáža im pustiť sa do kohokoľvek.
Keď však budem férový, tak je to vlastne dobre. V štýle padni komu padni sa pustia do nepopulárnych politikov, ale aj populárnych osobností, akými sú napríklad Jágr či Gott.
Osobne tomu však nerozumiem. Do Číny chodia slávni športovci ako Gretzky, slávne kluby ako Barcelona. Popularizujú tam športy rozšírené v západnej Európe. S Čínou obchodujú všetci. Čínsky prezident je honosne prijatý vo Francúzsku, v Británii, stretáva sa s americkým prezidentom. Len u nás sa z toho robí kovbojka.
Myslím, že práve tieto kvázi elity rozdeľujú spoločnosť svojím povrchným čierno-bielym videním sveta. Uvediem aktuálny príklad – zatiaľ čo Boris Johnson je opisovaný ako negatívna postava na čele krajiny, slovenská prezidentka Čaputová naopak ako pozitívna.
Toto čierno-biele videnie datujem od Majdanu, keď ten, kto podporoval demonštrantov, a to vrátane tých agresívnych z radov fanúšikov tvrdého jadra Dynama Kyjev, bol proeurópsky demokrat, ale kto nie, ten bol proruský trol vystupujúci proti záujmom Európskej únie.
Obávam sa, že k rozdeľovaniu spoločnosti prispievajú kvázi elity, ktoré vystrelia vo svojom čierno-bielom videní nejaké hodnotenie, posudok či dokonca rozsudok nad niekým, kto si dovolil mať iný názor alebo sa zúčastnil cesty raz do Číny, inokedy do Ruska, nebol dostatočne kritický voči Trumpovi alebo Zemanovi, súhlasil s brexitom a podobne.
Okamžite ho odsúdia bez ohľadu na celkový kontext, bez ohľadu na to, čo v živote dosiahol. Ľudia sa potom tejto osoby prirodzene zastanú a tým dochádza k rozdeľovaniu spoločnosti.
Donald Trump Zdroj: TASR
Česko zažíva hospodársky rast, nezamestnanosť je nízka. Napriek tomu v spoločnosti vidieť nepokoj, ľudia sú rozvadení. Majú sa však Česi naozaj tak dobre? Nie sú to pre časť ľudí len iluzórne čísla a nežije sa im dobre pre vysoké ceny za bývanie, jedlo, hrozia im exekúcie? A keď porovnáme Česko so západnou Európou, ako sa vlastne Česi majú?
Máme sa dobre. Samozrejme, nie všetci. Pozrime sa na makroekonomické čísla, ktoré zaiste nezohľadňujú individuálne osudy všetkých ľudí. Nezamestnanosť patrí medzi najnižšie na svete, dokonca máme viac voľných pracovných miest, ako je nezamestnaných, rastú mzdy, dôchodky aj ekonomika.
Za mňa je to neopakovateľné, trvalo je taký vývoj neudržateľný. A z toho potom paradoxne vychádza, že veľa ľudí svrbí dobré bydlo, vymýšľajú smiešne pseudoproblémy, riešia sa hostesky na Tour de France, MeToo, genderová ideológia, prehnaná politická korektnosť, toalety pre tretie pohlavie… Zatiaľ čo stovky miliónov ľudí na našej planéte nemajú čo jesť, čo piť, kde spať.
Vymýšľajú sa nové nezmyselné pravidlá, aby niekto mohol zdôvodniť, prečo čerpá dotácie, prostriedky daňovníkov. Utrácajú sa peniaze za hlúpe analýzy, zbytočné projekty, je to medvedia služba pre neziskový sektor.
Mám spätnú väzbu od neziskových organizácií, ktoré sa starajú o ľudí so zdravotným postihnutím. Hovoria, že aj napriek dobrým ekonomickým výsledkom firiem sa im horšie zháňajú sponzorské príspevky, a to z predtým uvedeného dôvodu. Spoločnosť totiž začína vidieť pod pojmom neziskový sektor predovšetkým aktivistov, ktorí vymýšľajú nezmysly, žalujú a prenasledujú kdekoho pre iný názor.
To máte deň čo deň. Naposledy to bola misska, ktorá prišla o titul, pretože si niekedy predtým na seba odmietla vziať hidžáb a mala údajne rasistické názory.
To bol skôr zástupný dôvod. Ona je mladá republikánka a veľká priaznivkyňa prezidenta Trumpa, čo je asi ako v Česku v niektorých kruhoch byť priaznivcom prezidenta Zemana.
To je možné. Spoločnosť je umelo rozdelená. Na tú časť, ktorá je morálnejšia, lepšia, vzdelanejšia, múdrejšia, uvedomelejšia. To sú tí, ktorí nemajú radi Trumpa, Johnsona, Zemana, nesúhlasia s brexitom, slovne útočia na Rusko a Čínu. Potom sú tí na opačnej strane. No a v tej chvíli sú implicitne tými horšími, menej vzdelanými, nemorálnymi, neinformovanými atď.
Tu sa vezme niekomu titul miss. A teraz si predstavte, že by to bolo opačne, že by prišla o titul slečna, pretože bola náruživá priaznivkyňa Demokratickej strany. Tak zástupcovia z tých elít by sa predháňali vo výrokoch, že ide o nástup totality, že za politické postoje niekoho diskriminujú. Ono je to vlastne všade rovnaké, netýka sa to len Českej republiky.
Sprievodným javom kvázi elít je, že sa nezmierili s víťazstvom toho, koho nepodporovali. Trump, Zeman a teraz budú spochybňovať aj Borisa Johnsona. Ale nedajbože, aby niekto rovnakým spôsobom a rovnakou metódou spochybňoval napríklad slovenskú prezidentku Čaputovú.
To by bolo revu. Ešte inak povedané, nemožno si nevšimnúť, že tam, kde tieto elity prehrali, bol vraj zrejmý vplyv ruských agentov. Ale tam, kde vyhrali tí v úvodzovkách správni, sa o ruskom vplyve napodiv nehovorí.
Zuzana Čaputová Zdroj: TASR
„Pretože sa svet definitívne zbláznil, spustil som sľubované stránky,“ napísali ste pred pár dňami. Volajú sa nekorektni.eu a súčasťou by mal byť aj tlačený časopis neKorektní. Názov síce o mnohom vypovedá, napriek tomu, čo je ich obsahom a kde sa dá časopis zohnať?
Nebude k dispozícii v trafikách, ale bude sa zasielať predplatiteľom. Chcem prostriedky investovať primárne do obsahu, nie do nákladov okolo distribučných kanálov.
A o čom bude? V zásade o tom, o čom bol celý tento rozhovor. O veciach, ktoré sa do masmédií a mainstreamu veľmi nedostanú, o tom, čo je to politická korektnosť, čo so sebou prináša, ale aj odnáša, aké sú jej sprievodné javy a témy okolo toho. Prvé číslo sa venovalo téme manželstiev párov rovnakého pohlavia, v druhom sme sa zamerali na Istanbulský dohovor.
Nekorektni.eu ponúkne skrátka priestor pre iný uhol pohľadu na aktuálne spoločenské témy.
