Nechápem, že nás to stále prekvapuje. Oboznámený spravodajca Šándor o Rusku, Ukrajine a Trumpovi, ktorý si s nami môže „viete čo“

4.6.2019 0:00

ROZHOVOR „O ambíciách Iránu na Blízkom východe si nerobím žiadne ilúzie. Na druhej strane mi rétorika Donalda Trumpa príde až úsmevne propagandistická,“ hovorí bývalý šéf Vojenskej spravodajskej služby ČR a bezpečnostný analytik Andor Šándor. A zároveň sa pýta, kam sa podela akákoľvek kontinuita americkej zahraničnej politiky voči Blízkemu východu. Podľa Šándora sa Európska únia správa voči Spojeným štátom podlízavo a aj napriek záujmom v Iráne nakoniec stiahne chvost a poskytne americkému prezidentovi pocit, že na riešenie svetovej bezpečnosti nepotrebuje ani Európsku úniu, ani Severoatlantickú alianciu.

Nechápem, že nás to stále prekvapuje. Oboznámený spravodajca Šándor o Rusku, Ukrajine a Trumpovi, ktorý si s nami môže „viete čo“
Foto: Hans Štembera
Popis: Andor Šándor

„Použitie veľkej sily,“ povedal doslova Donald Trump a pohrozil Iránu, ak by sa Teherán snažil ohroziť záujmy Spojených štátov na Blízkom východe. Ako tento odkaz od Donalda Trumpa smerom k Iránu vnímate?

Ja pevne dúfam, že vyjadrenie Donalda Trumpa nepresahuje jeho bežný modus operandi, čo znamená rozkopnúť dvere kamkoľvek prídem. A potom si sadnem a budem sa tváriť a vyšlem signály: som s vami ochotný rokovať, ale rešpektujte, že som rozkopol dvere – som ten silnejší a mocnejší a budem diktovať podmienky. To sme videli v prípade Kim Čong-una – najskôr to bol raketový muž, ktorého zmetie z povrchu zeme, potom sa chlapci do seba slovami Donalda Trumpa zamilovali. Takže to je taký modus operandi amerického prezidenta, ktorý často predvádza. Posúďme sami, s akým úspechom.

O ambíciách Iránu na Blízkom východe si nerobím žiadne ilúzie. Na druhej strane sa mi rétorika Donalda Trumpa zdá až úsmevne propagandistická. „Máme informácie o Iráne také, no, ani ich nechcite vedieť.“ Či ide o vylepšenú formu nátlaku à la Irak, ktorý mal mať zbrane hromadného ničenia, to jednoducho neviem. Ale domnievam sa, že tento spôsob obhajovania zahraničnej politiky je hlúpučký a že na to už nikto neskočí.

Donald Trump

Donald Trump  Zdroj: TASR

Keď som sa zmienil o Iraku, je to neuveriteľné a pýtam sa, kde je akákoľvek kontinuita americkej zahraničnej politiky voči Blízkemu východu. Keď v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch narastalo a pretrvávalo napätie medzi Iránom a Spojenými štátmi, Washington zaradil Irán medzi krajiny zla. A potom v roku 2003 Bush mladší zvrhol v Iraku menšinový sunnitský režim Saddáma Husajna, čím bol katapultovaný význam a sila Iránu na Blízkom východe. Ja tomu jednoducho nerozumiem. Možno je v tom skrytá nejaká geniálna hĺbka americkej zahraničnej politiky, ale ja ju jednoducho nevidím.

Práve tak možno vnímať rýchle ukázanie prstom na vinníka dier v štyroch tankeroch, ktoré sme sotva videli. Tak strašne rýchlo usúdili, že to bol Irán, že mi to zase smrdí nejakou divnou zlátanou znáškou obvinení. Ale, ako som povedal, nerobím si žiadne ilúzie o Iráne, nerobím si žiadne ilúzie o ich ambíciách na Blízkom východe, o jeho podpore Hizballáhu a Hamásu, to všetko vnímam. Som si istý, že ani jedna strana nechce vojnu. Obávam sa, že by stačilo, keby z Perzského zálivu prestala prúdiť ropa do Číny aj do Japonska. V tom vidím vážne ohrozenie ekonomického vývoja a dovolím si tvrdiť, že s celosvetovými dosahmi.

Len stručne odbočím. Je to zvyk súčasnosti, že čo najrýchlejšie súdime medzinárodné konflikty, či už ide o otravu Skripaľa, alebo tento prípad, bez toho, aby sme domysleli následky konania?

Myslím si, že je to symptomatické pre niektorý spôsob argumentácie, ktorý má podporiť dopredu stanovené ciele zahraničnej politiky...

...teda nejakú verziu...

...áno. My sme si vybrali, že to tak jednoducho bude; a teraz to celé naspäť poskladáme. Myslím si, že dohoda s Iránom nebola ideálna, ale zlá dohoda je lepšia ako vôbec žiadna. Donald Trump povedal, že bude chcieť uzavrieť inú dohodu, v ktorej zahrnie raketový program Iránu – to teda neviem, či s tým bude Teherán súhlasiť. Ďalej, že nová dohoda zahrnie aj zásadné obmedzenie vplyvu šiítskeho islamu predstavovaného Iránom na Blízkom východe – to považujem za úplne iluzórne. K tomu sa Irán nikdy nezaviaže. A posledná vec, ktorú v tejto chvíli považujem za najtragickejšiu, je, že Európska únia sa správa pätolizačsky a podlízavo voči Spojeným štátom. A napriek tomu, že má záujmy v Iráne, a nie malé, nakoniec stiahne chvost a dá znovu Donaldovi Trumpovi pocit, že na riešenie hlavných problémov svetovej bezpečnosti – či už je to Čína, Irán, Severná Kórea – nielenže nepotrebuje Severoatlantickú alianciu a Európsku úniu, ale pokojne si s nimi môže aj... Viete čo.

Povedali ste, že Spojené štáty označili Irán za zlo. Aj Donald Trump označil Irán za jednotku medzi tými, ktorí vyvolávajú terorizmus. Zhodujete sa?

Spomínam si na prvú zahraničnú cestu Donalda Trumpa do Saudskej Arábie, keď všetkým šejkom z Perzského zálivu povedal, že najväčším podporovateľom terorizmu na Blízkom východe je Irán. Oni sa, samozrejme, triasli od blaha, ale to nie je pravda. Áno, Irán podporuje Hizballáh, Hamás, podporuje šiítov v Jemene a podobne, ale všetci predsa vieme, že al-Káida a Islamský štát sú sunnitské záležitosti, nie šiítske. A že boli podporované kdejakým štátom v Perzskom zálive, sunnitskými vládcami práve proti záujmom západného sveta. Táto pravda dosť kríva. Pochopil som ju, keď Trump odchádzal a vyhlásil, že získal zbraňové zákazky za viac ako 100 miliárd dolárov. Ako vidieť, v mene týchto zbrojných zákaziek možno prekrúcať realitu ľubovoľným spôsobom. Myslím si, že to nie je dobré.

Takisto ste pred chvíľou povedali, že Európska únia sa podlizuje Spojeným štátom. Prečo máte tento dojem a čo teda robí Európska únia zle?

Je tu evidentné, že napríklad Airbus mal vyrábať, dodať a tým aj obnoviť veľmi zastaranú leteckú flotilu v Iráne. Niektoré európske krajiny odoberajú irackú ropu, nie vždy je to členská krajina Európskej únie, ako Turecko, máme tam mnoho ekonomických záujmov. V momente, keď Donald Trump uvalil ďalšie sankcie a Irán pohrozil tým, že prestane dodržiavať niektoré ustanovenia tej dohody, a niektoré dodržiavať prestal, hoci zatiaľ nie dramatickým spôsobom, sa začali krajiny Západu Iránu vyhrážať, že to jednoducho robiť nesmie. Postavili sa na stranu toho, ktorého kritizovali za jednostranný postoj proti Teheránu. Nebol to Irán, kto odstúpil od dohody. Irán dodržiaval, čo podpísal, a ako hovorím, či už bola dohoda dobrá, alebo zlá, tak bola podpísaná. A keď ju Donald Trump vypovedal, tak Európa nebola schopná či ochotná alebo bola natoľko slabá, že nebola schopná presvedčiť Donalda Trumpa, aby dohodu nevypovedal, ale že si ju treba ctiť a možno sa snažiť o nejaké vylepšenie. Ale neviem, či týmto spôsobom. Pre úplnosť treba povedať, že Trump oveľa viac načúva Izraelu, pokiaľ ide o obavy z Iránu, ako to robil Obama.

Irán nie je Irak, pokiaľ ide o vojenskú silu Spojených štátov. Vyše stodvadsaťtisíc vojakov v regióne v žiadnom prípade nemôže stačiť na porážku Iránu. Irán nie je ekonomicky v takom zlom stave, ako bol Irak v roku 2003 alebo v roku 1991 po dlhodobej a vyčerpávajúcej vojne s Iránom. A ani si nemyslím, že je v záujme stability rozmlátiť Irán – skôr zaistiť, aby Irán fungoval v nejakej forme regionálnej mocnosti, ktorá veľmi nezlostí. V prípade jeho deštrukcie by zase veľmi vyrástla Saudská Arábia, čo by prinajmenšom s nevôľou nieslo Turecko. Hlavný spor na Blízkom východe je, kto povedie arabský a islamský svet. Šiítsky Irán alebo sunnitská Saudská Arábia.

Spojené štáty by mali viac vnímať potrebu vyváženosti a rovnováhy regiónu, ktorý je už teraz pomerne dosť bezprecedentne rozbitý. Do akej miery tu Donald Trump hrá aj izraelskú kartu, je asi dobrá otázka, pretože, ako som už naznačil, na rozdiel od Baracka Obamu s ním má Netanjahu veľmi dobré vzťahy. Je evidentné, že Donald Trump je pripravený viac hrať protiiránsku kartu, ako bol Barack Obama. Ale ja verím, že nikomu sa v konečnom dôsledku do vojny ísť nechce. Koniec koncov s tým strašil v minulosti niekoľkokrát Izrael. Ale ani jemu sa do tej vojny ísť nechce, pretože, ako som povedal, sústo je príliš veľké a dosahy sú príliš vážne.

Benjamin Netanjahu

Benjamin Netanjahu  Zdroj: TASR

Keď teraz sledujeme konflikt medzi spoločnosťou Huawei a Spojenými štátmi, zaujíma ma ich vzťah celkovo. Je Čína nejakým spôsobom vojenskou hrozbou? Ohrozuje záujmy Spojených štátov a Spojené štáty ako také?

Myslím, že celkový rast sily a vplyvu Pekingu vrátane vojenskej emancipácie, krajina dnes dáva 230 miliárd dolárov na zbrojenie, čo je druhý najvyšší výdavok v celkových svetových číslach po Spojených štátoch, je jasne vnímaný ako ohrozenie amerických záujmov číslo jeden. Vojenská asertivita v Juhočínskom mori, priame vojenské vyhrážky Taiwanu a podobne, to sú veci, ktoré treba brať zo strany Spojených štátov vážne a Spojené štáty ich aj berú vážne. Nemyslím, že by vojenský záujem expanzie Číny smeroval do Európy alebo do iných častí sveta ako do tej, o ktorej som sa zmienil. Zatiaľ.

A teraz konkrétne k firme Huawei. V podstate sa americké ministerstvo rozhodlo firme povoliť nakupovať americký tovar s cieľom zachovania súčasných komunikačných sietí pre ich telefóny. V opačnom prípade by to bol rázny zásah pre čínsku firmu, ktorá patrí medzi svetové špičky. Ako vnímate celú obchodnú vojnu medzi stranami, o čom svedčí?

V spravodajskej komunite sa hovorí o bezpečnostných hrozbách zo strany využitia technológií firmy Huawei už viac ako šesť rokov. Treba vážne vnímať to, že v Číne platia minimálne tri zákony, ktoré všetkým firmám ukladajú povinnosť spolupracovať s čínskym štátom, to je fakt. V tejto chvíli máme len malú istotu, že vieme, čo sa s dátami v týchto sieťach deje. Na druhej strane Briti hovoria, že možno nastaviť poistku. Ja nie som technik ani odborník, ale domnievam sa, že súčasný spor o Huawei je bezpečnostná hrozba aj nástroj obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou. Koniec koncov posledné Trumpovo vyjadrenie, že Huawei môže byť súčasťou obchodnej dohody s Čínou, hoci poskytuje vážnu hrozbu, celú záležitosť z pohľadu obáv o bezpečnosť dát dosť relativizuje. Pripomínam, že aj americký Apple a ďalší si nechali nainštalovať „zadné vrátka“, ktorými americké tajné služby mohli monitorovať komunikáciu v mobilných sieťach vrátane odpočúvania mobilu nemeckej kancelárky a pod. Takže nejde o problém iba spoločnosti Huawei. Je viac ako jasné, že Huawei je aj súčasť obchodnej vojny s Čínou, a nijako nedôležitá, ktorú Donald Trump veľmi aktívne rozohráva už nejaký čas. Druhá vec je, čo sa deje v pozadí pri tých rokovaniach, ktoré napriek všetkej rétorike pokračujú. Z toho žiadne informácie, či sa strany chcú, alebo nechcú dohodnúť, naozaj nemám.

Aké sú vaše očakávania od nového ukrajinského prezidenta? A treba nejako, napríklad vojensky, finančne alebo politicky, pomáhať Ukrajine v boji proti Rusku? Alebo sa snažiť o zmierlivé riešenie? Totiž predstava, že by si Európska únia v úvodzovkách privlastnila Ukrajinu a Putin by sa na to len pozeral, bola celkom naivná...

Tak ja nemám od Zelenského žiadne očakávania. Za päť rokov, čo konflikt trvá, nie je ani na jednej strane ochota sa dohodnúť. Dohodnúť sa na tom, že sa vzájomne prestanú zabíjať. Osobne som zástancom toho, aby sme si hovorili pravdu. Na Ukrajine sa nekoná žiadna protiteroristická akcia, na Ukrajine prebieha občianska vojna medzi Ukrajincami zo západu, z ktorých ani všetci zďaleka nevedia po ukrajinsky, a medzi Ukrajincami na východe, ktorí hovoria po rusky. Sú to však stále len a len Ukrajinci, príslušníci ukrajinského štátu. Preto vláda v Kyjeve to celé, čo sme videli a vidíme, musela nazvať protiteroristickou akciou – aby mohla zdôvodniť, že používa armádu proti vlastným ľuďom. To je niečo neprijateľné. Tu sa tvrdí, že veci, ktoré sa tam diali, boli v poriadku. Ako ste povedali, neviem, či išlo o naivitu Európy, ale Putin už v roku 2008 na summite Severoatlantickej aliancie v Bukurešti povedal, že Ukrajina už nie.

Samozrejme, ide o postoj Kremľa, Rusko však nemá a nesmie mať právo veta. Na druhej strane treba vnímať, že bude hájiť svoje záujmy. A ak hovorí, že Severoatlantická aliancia je jeho hlavný nepriateľ, tak bude robiť všetko pre to, aby jej zámery podkopával a aby rozdroboval integritu a jej súdržnosť vrátane Európskej únie, čo aj robí, a nechápem, že nás to prekvapuje. Jednoducho taká je realita. Rusi budú natoľko úspešní, nakoľko my budeme slabí sa tomu brániť. Je otázkou, či sme boli ochotní ísť do vojny s Ruskom pre Gruzínsko. Evidentne nie. Alebo či ísť do vojny s Ruskom pre Ukrajinu. Evidentne tiež nie. A ja si myslím, že to je dobré. Treba s Ruskom hovoriť a hľadať bezpečnostné usporiadanie v Európe, ktoré mu minimálne nebude prekážať.

Celé politické úsilie na Ukrajine by malo smerovať k praktickému naplneniu dohody Minsk 2 – že budú uznané a právne zakotvené väčšie zákonné ochrany a zlepšenie stavu rusky hovoriacej menšiny na juhovýchode Ukrajiny a že Rusko nebude podporovať svoju menšinu tak, ako to robí doteraz. Kým nedôjde k zvýšeniu ochrany po rusky hovoriacej menšiny na juhovýchode Ukrajiny, nemožno očakávať, že by Rusi prestali podporovať svojich vlastných krajanov. Rokovanie je úplne namieste, bojom sa bude len podporovať hromadenie ďalších mŕtvych, nárast ďalšej nenávisti medzi po rusky hovoriacou menšinou a zvyškom Ukrajiny. Niet pochýb, že treba hľadať cestu, ako ukončiť toto násilie. Veľkým optimistom však nie som. Konečne aj Zelenskyj po pár dňoch v úrade začína vidieť, ako vyzerá reálna politika.

Volodymyr Zelenskyj

Volodymyr Zelenskyj Zdroj: TASR

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Zuzana Koulová
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Šimkovičová: Blahová oklamala amerického veľvyslanca aj Kisku. Nicholsonová tomu nerozumie

9:36 Šimkovičová: Blahová oklamala amerického veľvyslanca aj Kisku. Nicholsonová tomu nerozumie

Nicholsonová téme nerozumie, reaguje poslankyňa Martina Šimkovičová na podnet, ktorý dala v týchto d…