Nebezpečné, už aby sa to prežilo. Toto Česku hrozí podľa ekonómky Šichtařovej. Na Západe už to funguje

13. 1. 2020 23:59

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Dnešné časy vystihuje skutočnosť, že mnoho ľudí má dojem, že ich pravda je nejako „pravdivejšia“ ako pravda ostatných. Ide o nebezpečnú ideológiu, ktorá je základom javu, že keď v nejakej krajine zvíťazí vo voľbách konzervatívec, liberáli vyrazia do ulíc a začnú proti výsledku volieb demonštrovať. Markéta Šichtařová preto praje Česku aj celému civilizovanému svetu, aby sa táto ideológia čo najskôr prežila. A špeciálne Českej republike praje, aby sa touto ideológiou nenechala infikovať tak silno, ako sa to už stalo v západnej Európe.

Nebezpečné, už aby sa to prežilo. Toto Česku hrozí podľa ekonómky Šichtařovej. Na Západe už to funguje
Foto: Hans Štembera
Popis: Markéta Šichtařová

Ekonómov začiatkom roka prekvapilo výrazné posilnenie českej koruny. Ako je možné, že môže byť vývoj meny napriek zohľadneniu všetkých možných vplyvov taký nevyspytateľný?

Tie príčiny sú dve.

Po prvé je to nízka likvidita počas prelomu roka. V tom čase sú devízoví díleri v podstate na dovolenkách a obchodujú len automatické obchodné systémy alebo môžeme povedať umelá inteligencia, ak chcete. A tieto algoritmy, ešte navyše v prostredí nízkej likvidity, majú sklon vychyľovať kurz náhodným smerom. V podstate sa dá povedať, že zatiaľ čo počas celého roka meny – akcie, dlhopisy a tak ďalej – reagujú na rôzne ekonomické správy, v období zhruba 14 dní na konci roka to býva náhodná divočina odtrhnutá od reálneho stavu ekonomiky.

Druhou príčinou je, že politika centrálnych bánk, ktoré v posledných rokoch enormne silne zasahujú do ekonomiky, narušila dosť zásadne jemné transmisné mechanizmy, ktoré predtým bezchybne fungovali. Kurzy mien sa tak stávajú do značnej miery necitlivými na javy, na ktoré „by mali“ reagovať, keby štát do ekonomiky nezasahoval tak necitlivo.

Predseda Českomoravskej konfederácie odborových zväzov Josef Středula varoval, že ak v roku 2020 nebude pokračovať rast miezd v obdobnom tempe ako doteraz, môže to ohroziť ekonomiku. Argumentuje pritom, že spotreba obyvateľov dnes tvorí viac ako polovicu HDP. Možno s tým súhlasiť?

Nie. Pripomína to ten slávny výrok pani Maláčovej, v ktorom kedysi tvrdila, že keď dostanú štátni zamestnanci viac pridané na platoch, štát tiež vyberie viac na daniach, a teda štátny rozpočet bude stále bohatší.

Kauzalita je takáto: centrálna banka bezprecedentne znížila úrokové sadzby.

Preto sa česká ekonomika prehriala. Preto podniky mali slušne vysoký dopyt a mohli veľa vyrábať. Aby mohli vyrábať, museli zamestnať viac ľudí. Teda viac, ako je pre ekonomiku dlhodobo prirodzený stav. Súčasne štát odsával ľudí zo súkromného sektora tým, že naberal viac štátnych zamestnancov a pridával im.

Preto podniky v jednom okamihu už nemali odkiaľ brať ďalších zamestnancov. Preto si ich museli preťahovať medzi sebou navzájom. Preto museli zvyšovať platy. Preto im náklady vzrástli nad únosnú mieru. Preto im začala klesať ziskovosť. Preto tento rok vyrobili viac ako vlani s väčším počtom zamestnancov, ale s menším ziskom, alternatívne v niektorých prípadoch aj so stratou. Preto podniky museli začať koncom roka prepúšťať. Preto začala miera nezamestnanosti rásť.

Čiže úplne učebnicová štúdia: zvýšime mzdy príliš – vzrastie v konečnom dôsledku nezamestnanosť.

Ďalší tlak na mzdy v tomto stave automaticky vedie k ešte väčšiemu prepúšťaniu, ešte väčšiemu počtu krachov a – nakoniec k recesii.

Vidíte, že je to presne naopak, ako tvrdí pán Středula. Ten však nemá v opise práce robiť niečo dobré pre ekonomiku; ten má v opise práce vytvárať dojem pre odborárov, že sa bije za ich lepšie podmienky, hoci to má presne opačný dôsledok. Takže jeho tvrdenie je logické, hoci nepravdivé.

Josef Středula

Josef Středula. Zdroj: Hans Štembera

Svojho času sa hovorilo, že Česi sa za prácou nielen neradi sťahujú, ale aj do nej neradi dlhší čas dochádzajú. V tej súvislosti znie zaujímavo správa, že od začiatku tohto roka si môžu aj vďaka tlaku štyroch odborových zväzov federálni úradníci vo Švajčiarsku započítavať cestu do práce a z práce vlakom do pracovného času. Má tento krok opodstatnenie a budúcnosť, keď naozaj tí úradníci môžu vďaka technológiám pracovať aj cestou?

Teda vysvetlite mi, prečo by som ja ako daňovník mala platiť štátnemu úradníkovi cestu do práce?! A nechcel by napríklad aj, aby som mu zaplatila zo svojich daní kravatu a kefku na zuby, pretože dobre vyzerať je jeho pracovnou povinnosťou?

A zeleninárovi zaplatí cestu do veľkoskladu kto? A zdravotnej sestričke zaplatí cestu do nemocnice kto?

Celé to musíme otočiť. Vďaka moderným technológiám dnes už nie je najmenší problém mať home office. A je v záujme firiem, ale do značnej miery aj štátu, aby umožnili svojim zamestnancom pracovať z domu, pretože to je efektívnejšie, lacnejšie, pohodlnejšie.

Ministerstvo zdravotníctva ČR bude chcieť od zdravotných poisťovní, aby vymáhali náklady na liečbu choroby, proti ktorej sa človek nepodrobil povinnému očkovaniu. Minister Adam Vojtěch upozornil, že legislatíva to už v súčasnosti umožňuje. Je správne takto postupovať voči rodičom, ktorí svoje deti z najrôznejších dôvodov nenechávajú očkovať?

Nepovažujem sa za odborníka na očkovanie. Poviem to teda inak, ekonomickou optikou.

Pokiaľ ide o očkovanie, nachádzam viacero neprávd. Je takmer pravidlom, že v článku, ktorý sa nejako týka očkovania, nájdem faktickú chybu, ktorá nijako nesúvisí so zdravotníckou problematikou, ale s tým, že jedna veta poprie druhú vetu či že štatistika je použitím zavádzajúcej formulácie zjavne prekrútená, čo odhalí skôr pohľad vytrénovaného analytika ako vakcinológa.

Mám na mysli také tie výroky typu „závažné dôsledky očkovania nie sú známe“, pričom hneď v ďalšej vete rovnaký respondent použije obrat typu „odškodnenie za závažné dôsledky sa bude týkať približne desiatich prípadov ročne“. Zjavný rozpor, že? A práve na také nelogickosti som veľmi háklivá.

Väčšia miera transparentnosti by v tejto oblasti štátu prospela. Čím menšia transparentnosť pri poskytovaní informácií, tým väčšia nedôvera verejnosti! A to platí univerzálne pri akejkoľvek téme.

Trochu mám obavy, aby v tomto prípade nešlo o podobnú čiernu skrinku, pri ktorej budú mať rodičia pocit nedostatku informácií.

Adam Vojtěch

Adam Vojtěch. Zdroj: Hans Štembera

Asi ťažko si možno predstaviť bizarnejšiu situáciu ako tú, že zo štúdia teológie zbehlý mladý muž sa dožaduje s podporou demonštrantov, aby víťaz volieb odstúpil z funkcie predsedu vlády, nariaďuje opozičným stranám, ako majú postupovať, a počas tohto roka chce pri výjazdoch do krajov občanom radiť, koho nemajú voliť. Za to je platený spolu so svojimi ôsmimi kamarátmi z neznámych zdrojov, o ktorých hovorí: „Platia nás ľudia, ktorí nám veria a páči sa im, čo robíme.“ Človek s aspoň štipkou zmyslu pre demokraciu si nemôže ani náhodou priať, aby o fungovaní krajiny rozhodovali sponzori nejakého spolku. Je začiatok roka. Čo naopak by sa Česku do tohto roka priať malo?

Ja s vami súhlasím, že je to vskutku bizarná situácia. Vystihuje súčasnosť, keď veľa ľudí má dojem, že ich pravda je nejako „pravdivejšia“ ako pravda tých ostatných. Skrátka „všetci sme si rovní, ale niektorí sme si nejako rovnejší“. Nebezpečná to ideológia. Je to presne základ toho javu, že keď v nejakej krajine zvíťazí vo voľbách konzervatívec, liberáli vyrazia do ulíc a začnú proti výsledku volieb demonštrovať.

Prajem našej krajine aj celému civilizovanému svetu, aby sa táto ideológia čo najskôr prežila. A špeciálne Českej republike prajem, aby sa touto ideológiou nenechala infikovať tak mocne, ako sa to už stalo v západnej Európe. Prajem nám, aby sa nikomu nepodarilo rozbiť akú-takú súdržnosť vo V4.

Svetové ekonomické fórum zverejnilo správu s názvom Global Gender Gap Report, podľa ktorej sú na tom s rovnosťou medzi pohlaviami najlepšie v Škandinávii, Česko skončilo na 78. priečke zo 153 krajín. Vedci medzi sebou porovnávali jednotlivé krajiny na základe ich pokroku smerom k rovnosti pohlaví podľa ekonomickej účasti a príležitosti, dosiahnutého vzdelania, zdravia a prežitia alebo zastúpenia v politike. Má zmysel usilovať sa o tzv. rovnosť za každú cenu vzhľadom na to, že motivácia uplatnenia v politike býva silnejšia u mužov, zatiaľ čo mnohé ženy berú ako svoje poslanie napríklad starostlivosť o rodinu?

O nedostatočnom zastúpení žien v politike sa hovorí veľmi často. Nedávno vyšla ešte iná a napriek tomu podobná porovnávacia štúdia Women, Peace and Security Index. Tá analyzovala postavenie žien v 167 krajinách a vyšlo v nej, že najlepšou krajinou pre ženy je Nórsko. Česká republika skončila až tridsiata.

Musím povedať, že indexu neverím. Keď vezmem do úvahy dnes už široko známy fakt, ako Nórsko kradne rodičom deti, nezdá sa mi postavenie žien v Nórsku zase až také suverénne a bezpečné. Napokon túto vec už opakovane potvrdil aj európsky súd v Štrasburgu a pani Michaláková by mohla rozprávať.

Lenže index nehľadí na to, či v ktorej krajine úrady kradnú deti, akoby to bolo pre kvalitu života nepodstatné, ale hľadí na také veci, ako koľko žien je v parlamente, akoby to bolo pre kvalitu života podstatné.

Tu vraj Česká republika veľmi zaostáva a mala by sa polepšiť. Áno, mali by sme sa učiť od lepších – takže kde majú najviac žien v parlamente? Štatistika hovorí, že najväčšie zastúpenie žien v parlamente má Rwanda s 61 percentami, nasleduje Kuba s 53 percentami a Bolívia rovnako s 53 percentami. Tak veľa šťastia!

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Konečným cieľom je zrušiť národné štáty. Markéta Šichtařová stručne a mrazivo o európskej integrácii

23:58 Konečným cieľom je zrušiť národné štáty. Markéta Šichtařová stručne a mrazivo o európskej integrácii

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Je verejným tajomstvom, že konečným cieľom európskej integrácie je zru…