Naša protidrogová politika nie je zo zdravotného hľadiska hodnotená ako zlá. V Česku majú omnoho väčšie problémy, hovorí psychiater Okruhlica

15.4.2018 10:50

ROZHOVOR Protidrogová politika na Slovensku nie je zo zdravotného hľadiska hodnotená ako zlá. Po rozdelení Československa majú v Česku po každej stránke omnoho väčšie problémy, zdravotne, aj čo sa týka počtu užívateľov, aj uväznených. A situácia sa im napriek dekriminalizácii nezlepšila ani v počte trestne stíhaných a odsúdených. Na Slovensku, aj keď sa tvrdí, že máme tvrdé zákony, nám za posledné roky výrazne poklesol počet trestaných a odsúdených užívateľov preto, že mali pri sebe drogu, hovorí psychiater Ľubomír Okruhlica z Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) v Bratislave.

Naša protidrogová politika nie je zo zdravotného hľadiska hodnotená ako zlá. V Česku majú omnoho väčšie problémy, hovorí psychiater Okruhlica
Foto: rp
Popis: Riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica
Nedávno sa uskutočnil pokus o zmenu legislatívy týkajúcej sa držby drog pre vlastnú potrebu. Nastali už predtým zmeny v legislatíve v náväznosti na epidémiu v deväťdesiatych rokoch? 
 
Najprv u nás nebola držba drog pre vlastnú potrebu trestná, ale v septembri 1994 sa zákon sprísnil. Dovtedy k nám do Centra pre liečbu drogových závislostí chodili mnohí ľudia, o ktorých sme mali podozrenie, že vôbec nie sú závislí, ale ak sa išli liečiť, mali ospravedlnenie. Zmenou tohto trestného zákona sa takíto z našej ambulancie vytratili. Nebolo ich veľa, ale stávalo sa to. 
 
Odvtedy sa ten zákon nejako výrazne nezmenil, aspoň v zmysle zdravotných následkov. Keď  hodnotíme zdravotné a sociálne následky u nás v európskom kontexte, situácia je relatívne veľmi dobrá. Napríklad máme pri užívateľoch drog jeden z najnižších, ak nie najnižší výskyt HIV. To sa podarilo tak, že v čase, keď sa rozbehlo vnútrožilové užívanie drog, my sme už mali programy. Predtým asi dva-tri roky sa u nás heroín hlavne šnupal, inhaloval alebo fajčil. Až potom, keď na to finančne nemali, prešli užívatelia na vnútrožilové používanie. Najvyššia koncentrácia užívateľov drog je vždy  v hlavnom alebo najväčšom meste krajiny. A my sme v Bratislave prišli s výmenou sterilných ihiel a striekačiek, v roku 1996 sa tiež začal substitučný program. 
 
Potom sa objavil aj streetwork, ktorý z hľadiska pozitívneho efektu určite podporujeme aj s nimi máme kontakty. Posielajú k nám ľudí, keď sú už motivovaní alebo nevedia kam ísť, ale sú to samostatné nezdravotnícke organizácie v uliciach. My nemáme kompetencie ich riadiť, ale považujeme to za vec, ktorá určite prispieva k redukcii šírenia. Krajiny ako Taliansko, Francúzsko, Portugalsko, Holandsko alebo aj Rakúsko majú určite viac HIV pozitívnych medzi užívateľmi. Od konca 90. rokov alebo začiatku tisícročia u nás výrazne klesol aj počet vnútrožilových užívateľov. To je dobrý trend, hoci pervitín sa dá aj pichať a niektorí to robia, ale je to omnoho menšia časť zo závislých na pervitíne v porovnaní s heroínom. Počty sa nám nezmenili, len sa zmenila štruktúra ľudí, ktorí majú problém s drogami. 
 
Je preukázané, že mladí ľudia sa rozhodujú silno pod vplyvom emócií a čím sú mladší, tým viac rozhodnutí aj konaní je pod vplyvom emócií, a menšiu dôležitosť prikladajú racionálnym argumentom. Preto sa zdôrazňuje, že aj konzumácia alkoholu by sa mala posunúť najlepšie k 20. roku života, keď je už dostatočne rozvinutý veľký mozog. Ten je schopný už lepšie kontrolovať emotívne a afektívne podnety.
 
 
Mohli by ste porovnať situáciu u nás s tou v Česku?
 
Naša celková protidrogová politika nie je zo zdravotného hľadiska hodnotená ako zlá. Po rozdelení Československa majú v Čechách po každej stránke omnoho väčšie problémy, zdravotne, aj čo sa týka počtu užívateľov, aj uväznených, a situácia sa im napriek dekriminalizácii nezlepšila ani v počte trestne stíhaných a odsúdených. U nás, aj keď sa tvrdí, že máme tvrdé zákony alebo možno vďaka tomu, to je skôr otázka na analytikov z oblasti trestného práva, nám za posledné roky výrazne poklesol počet užívateľov trestaných a odsúdených preto, že mali pri sebe drogu. Takže v praxi to nie je až také zlé.
 
Na druhej strane, ja ako lekár znalý situácie som rozhodne za to, aby užívateľ drog so závislosťou sa v prvom rade liečil. Nemal by byť trestne stíhaný preto, že sa uňho našla dávka, ktorú potreboval, lebo pre abstinenčné príznaky nevedel fungovať. Nemal by preto mať záznam v registri trestov alebo byť poslaný do väzenia, lebo z nášho hľadiska ide o chorobu. A práve týchto najčastejšie prichytila polícia. Čiže ani nie užívatelia, ktorí raz alebo párkrát v živote vyskúšali marihuanu. Tam je veľmi malá pravdepodobnosť, že ich polícia prichytí.
 
Drvivá väčšina tých, ktorých prichytila, sú chronickí užívatelia na hranici závislosti alebo aj závislí. To vieme podľa toho, keď sa k nám dostali po začatí trestného stíhania a zavolali znalcov, prípadne nám ich po rozhodnutí súdu poslali na liečbu. Aj Úrad OSN pre drogy a kriminalitu vo Viedni v publikácii, ktorá robila rozbor efektívnosti politiky vedúcej k zníženiu užívania drog, jednoznačne odporúča, že namiesto uväznenia by mali mať alternatívu v liečbe. Je i možnosť podmienečne zastaviť alebo odložiť trestné stíhanie, ak ten človek medicínsky preukáže abstinenciu od drogy a v prípade, že je závislý, musí absolvovať liečbu. Zo zdravotného aj ľudského hľadiska je to optimálne riešenie, čiže bolo by dobré, keby návrh k tomu smeroval. 
 
Ako vnímate nastavenie dávok navrhované exministerkou Žitňanskou?
 
O tom bola diskusia v Komentároch na STV po pozastavení návrhu, ktorej som sa zúčastnil spolu s pánom Čentéšom z generálnej prokuratúry. On vysvetlil, že návrh podporili z toho dôvodu, aby súdy za rovnakú dávku rovnako odsudzovali. Zo zdravotného pohľadu je to veľmi problematické.  Doteraz je praxou, že keď niekoho prichytia s nejakým množstvom marihuany alebo aj inej drogy, hoci štatisticky je to najčastejšie marihuana, musí sa znaleckým dokazovaním preukázať, že ide o drogu pre jeho potrebu. Nielen z hľadiska množstva, ale aj tolerancie, lebo ľudia sú veľmi rôzni a v dôsledku dlhodobého užívania prudko stúpa potreba zvyšovania dávky.
 
Keď sa to takto plošne nastaví, je tam veľká hrozba, že sa väčšina chronických užívateľov, ktorí majú drogu pre vlastnú potrebu, dostane automaticky do pásma, kde budú súdení a odsúdení, lebo koncentrácia THC za posledných pätnásť rokov výrazne stúpla a tá hranica je nízka. Niekto môže mať pri sebe dva gramy a je to naozaj len pre jeho potrebu, a naopak iný môže mať pol gramu a môže to byť na distribúciu.
 
Čiže ste skôr za individualizovanejší prístup. 
 
Áno. O tomto boli aj konferencie odborníkov z medicínskej aj právnej oblasti a prístupy sú veľmi nejednotné. Rôzne krajiny to riešia rôznym spôsobom. V Nemecku sú spolkové krajiny, ktoré vôbec neprijali takéto hranice, pretože je to veľmi obtiažne a často to zvádza k zjednodušeniu. No niektoré hranice, ako v prípade fentanylu, boli stanovené dosť vysoko. Nakoniec to však v návrhu zostalo, čiže diskutovalo sa, ale viacero výhrad sa  nezohľadnilo. Nedá sa povedať, žeby sme neboli pri tom, ale výsledok bol asi taký, aký ste videli.
 
A teraz sa niektorí snažia, podľa vyjadrenia niektorých médií napríklad poslanec Poliačik, tvrdiť, že som s tým návrhom súhlasil. Nie, ani som nemohol súhlasiť. Urobili sme, čo sa dalo a určite je dobré, že teraz sa o tom konečne bude diskutovať a budú sa venovať aj hraniciam. Ja osobne nie som za hranice a z biologického hľadiska ani jednotná hranica neexistuje. Preto aj rôzne jurisdikcie majú veľmi rôzne hraničné dávky. Napríklad niektoré nemecké spolkové krajiny majú povolených až 30 gramov marihuany, ale celý prístup je iný. Dôkazový materiál nestojí iba na dávke. Niekto môže mať 15 gramov, ale zisťuje sa, či predáva. To už je vec polície. Nemalo by to byť len zjednodušenie pre políciu a pre súdy.
 
V tom našom súčasnom právnom stave to neprebieha tak, že obvinený môže nastúpiť liečbu a upravia mu výšku trestu?
 
V deväťdesiatych rokoch bolo veľmi veľa ľudí odsúdených nepodmienečne. V súčasnosti ich nie je veľa, dostanú podmienku a pokiaľ ich znova neprichytia, tak sa podmienka skončí. 
 
Tá podmienka však súvisí s množstvom drogy. 
 
Áno, ale odporúčanie, a nielen Úradu OSN pre drogy a kriminalitu, ktorý je dozorným orgánom, hovorí o tom, že by nemali byť vôbec kriminalizovaní, teda nemali by byť ani podmienečne odsúdení. Krok dobrým smerom by mohol byť, že by dostali podmienku a trestné stíhanie by sa zastavilo, ak v priebehu stanoveného času preukážu liečbu. Niečo také síce v návrhu je, že je to priestupok a keď sa to zopakuje do 12 mesiacov, tak je to trestný čin.
 
No opäť, ako vravím, nebola urobená analýza. Vo svete analýzy robili. Najväčší odborný think tank RAND v USA, ktorý sa zameriava aj na kombináciu liečby a represie, robil rozsiahle porovnávanie rôznych foriem dekriminalizácie užívateľov. Ten návrh u nás, tak ako bol koncipovaný, išiel skôr českou cestou. Väčšina prichytených sú dospelí, no s užívaním drog sa najčastejšie začína v adolescencii.
 
Je to vlastne taký rituál dospievania spolu s konzumáciou cigariet a alkoholu. 
 
Áno. Veľa ľudí skúsi drogu, no nepokračuje v jej užívaní, ale zachytia tých, čo sa rozbehnú a naplno opakovane užívajú. To sú už dvadsiatnici a tridsiatnici. Jeden z dvoch európskych najmarkantnejších a najviac spomínaných modelov dekriminalizácie je portugalský. Tam na rozdiel od nás sledujú nielen mladistvých, čo sa nám podarilo presadiť v diskusii, ale všetkých prichytených, lebo je veľký predpoklad, že majú vážne psychické problémy, nielen závislosť. Musia prejsť vyšetrením a byť jeden-dva roky sledovaní. Majú komisie, kde je právnik, sociálny pracovník, lekár, psychológ a musia preukázať, že sa liečia alebo neberú drogy.
 
Predpokladám, že tam už majú aj nejaké štatistiky?
 
Efekt portugalského prístupu tiež nie je jednoznačný. Veľa sa o tom diskutuje. Situácia sa im výrazne nezhoršila po tom, ako to zaviedli. Došlo k poklesu výskytu nových prípadov HIV, čo však môže súvisieť s tým, že tak ako v celej Európe, došlo k poklesu užívania heroínu a tým pádom aj injekčných užívateľov. Nedošlo k takému výraznému poklesu, pokiaľ ide o marihuanu, v Česku naopak po dekriminalizácii jej užívanie medzi mladými vzrástlo. 
 
Dramaticky?
 
To nie, ale výrazne. Nie je to náhodná odchýlka. Vo veku od 15 do 19 rokov im podľa ich vlastných štatistík užívanie stúplo. Celkovo situácia zostala stabilná. Bol som v Havranovej relácii, kde bol hlavný český koordinátor drogovej politiky Jindřich Vobořil a povedal, že si to nevedia jednoznačne vysvetliť. Je jasné, že keď sa zníži regulácia, uvoľnia obmedzujúce zákony, psychologicky sa zvyšuje dostupnosť. A najčastejšie sú to mladí, ktorí si povedia, že nič neriskujú. Tomu sa hneď prispôsobí trh. Je to práve preto, lebo je zvýšený dopyt. Keď sa robí takýto návrh, zaslúžil by si v prvom rade podrobnú analýzu situácie aj v iných krajinách. 
 
Možno by nárast užívania marihuany v Česku mohol byť spôsobený aj tým, že v strednej Európe je rozšírené jej užívanie spolu s tabakom. Ten, ako je známe, má veľký potenciál vzniku fyzickej závislosti.
 
Neviem o žiadnej štúdii, ktorá by túto súvislosť skúmala. Je faktom, že väčšina našich užívateľov marihuany ju mieša s tabakom a nikotín má vyššiu adiktívnu potenciu, teda schopnosť vyvolať závislosť ako účinná látka marihuany THC. Väčšina fajčiarov, ktorí fajčia tabak, sú závislí od nikotínu. To sa nedá povedať o tých, ktorí skúsili džointa.
 
Jedna vec je, že podľa niektorých prieskumov zhruba 30 percent mladých vyskúšalo kanabis. No problém robia tí, ktorí pokračujú. A tým, že je to ilegálna komodita, ťažšie sa k tomu dostanú a mnohí ani nemajú záujem pokračovať, práve pre tieto riziká. To je preventívna funkcia zákonov. Takže veľmi ťažko to porovnávať napríklad s alkoholom alebo s cigaretami. Tí istí ľudia alebo ich rovesníci neraz omnoho viac a častejšie pijú alkohol. Pre nás je to však dôležité z hľadiska zdravotných následkov.
 
Rebríček spoločenskej nebezpečnosti drog podľa Brita Davida Nutta. Zdroj: thelancet.com
 
Bývalý britský „drogový cár“ David Nutt ešte predtým, než ho establišment zbavil funkcie, spravil kontroverzný rebríček spoločenskej nebezpečnosti drog. Aj renomovaný medicínsky časopis Lancet robil podobný rebríček, kde zahrnuli aj nebezpečnosť pre okolie a spriemerovali celoeurópske údaje. Vyšlo im, že najnebezpečnejšia droga je alkohol, potom heroín, kokaín, pervitín, tabak a tak ďalej. Kanabis bol ôsmy a extáza s LSD niekde pri konci. Ako to vy vnímate?
 
Viete, tam sa mieša politika. To sú veci, ktoré ja nie som kompetentný posúdiť. Tie zdravotné následky, duševné a telesné poruchy, možné smrteľné predávkovanie alebo len otravy, infekcie v dôsledku užívania, rakovina pri fajčení a chronickom pití, to viem povedať. Takto sa to dá porovnávať. Ale to, či je droga pre spoločnosť nebezpečnejšia, je otázka kultúry. To je na politikoch, ktorí musia aj prevziať zodpovednosť. Lebo sú tam aj kultúrne faktory, napríklad v  islamských krajinách je alkohol zakázaný. Tam s ním nemajú taký veľký zdravotný problém. U nás to patrí do kultúry, čiže sú tam aj ekonomické dôvody. 
 
Aj v rámci kultúry sa to mení. 
 
Áno.
 
Údajne sa kedysi dala v USA kúpiť extáza na pumpe.
 
To neviem, ale určite sa dali kúpiť amfetamíny v nápojoch v Japonsku ešte do osemdesiatych rokov, kým ich na základe medzinárodných konvencií nezakázali. Začiatkom 20. storočia sa aj kokaín a opiáty dali kúpiť v lekárňach. Čiže má to vývoj.  A také rebríčky, ako robil Nutt, to nie je čisto zdravotné. Bol som na odbornej európskej konzultácii, kde sme sa s Nuttom o tom bavili. On to robil v Británii, potom urobil aj európsky rebríček, kde boli veľmi malé riziká v dôsledku užívania metamfetamínov. Ja aj česká kolegyňa sme jednoznačne povedali, že pre nás to je aj veľký zdravotný problém, ale on to chápal celoeurópsky. 
 
Z individuálneho hľadiska je alkohol zdravotne nebezpečný, je to látka obchodovateľná, nie je ilegálna, hoci aj tam sú regulácie. Do osemnástich rokov veku by sa vôbec nemal predávať ani konzumovať. Svetová zdravotnícka organizácia na základe naturalistických skúseností v rôznych krajinách sveta v rôznom čase preukázala, že obmedzenie reklamy a predaja, a zvýšenie ceny v prípade alkoholu vedie k výraznému zníženiu zdravotných následkov v dôsledku pitia. Ako sa to zákonodarcami premietne do zákonov v jednotlivých krajinách, to už nie je vec lekára ani moja. A to sa týka aj ostatných drog.
 
Nutt tým poukázal na neadekvátnosť zoznamov drog podľa OSN, kde je napríklad kanabis a LSD, čo sa týka postihu, vedľa heroínu, a tabak a alkohol sa tam vôbec nenachádzajú. Na základe svojho rebríčka to navrhoval prehodnotiť. 
 
Nutt s tým však neuspel. Nehovorím, že z odborného hľadiska, len uňho ako lekára mali vysokú váhu sociálne faktory, ktoré sú v rôznych štátoch rôzne. Potom mu vyšlo, že pervitín má veľmi malú mieru rizika z hľadiska dostupnosti. Vieme, že v Česku a u nás má veľkú mieru dostupnosti, ale je to lokálny problém. Preto jeho rebríček beriem veľmi s rezervou. Už niekoľko rokov máme syntetické drogy, ktoré sa vymýšľajú v pokútnych laboratóriách, aby našli novú látku, ktorá nie je pod medzinárodnou kontrolou a dala by sa dobre speňažiť. Keď sa na ňu príde, tak ju zaradia na zoznam. 
 
Sú tam aj bežne dostupné látky, potrebné vo farmaceutickom priemysle. Ich zdravotná nebezpečnosť je relatívne malá. Potom sú tam také, ktoré môžu byť produkované pri vysokej kontrole, ale sú prísne evidované množstvá aj nakladanie s nimi. A potom sú aj látky bez využitia v medicíne a priemysle, ale majú silné psychotropné účinky. Tam je klasicky zaradená marihuana, LSD, halucinogény a podobne. Preraďovanie alebo aj zaraďovanie nových látok na zoznam môže nastať na základe posúdenia expertného výboru Svetovej zdravotníckej organizácie. Ten proces je pomerne zložitý. Priotráviť sa dá množstvom látok aj vodou, ale to ešte nie je dôvod na zaradenie na zoznam. Musí to mať schopnosť vyvolať závislosť alebo spôsobiť výraznú zmenu vedomia ako v prípade halucinogénov.
 
Ak by v prípade marihuany expertná komisia Svetovej zdravotníckej organizácie dospela k tomu, že je medicínsky použiteľná, mohlo by to ísť do liekopisu. Napríklad Európska agentúra pre lieky by tam zaradila marihuanu a mohla by sa preradiť zo skupiny najviac kontrolovaných do skupiny, kde je morfín. Morfín vyvoláva silnú závislosť, je to opiát, ale pri bolestivých stavoch v istom štádiu už nemáme inú možnosť. 
 
Na to treba veľa štúdií, klinické skúšky. Ale samotná krajina to môže prehodnotiť a preradiť do kategórie liečiv. To je prípad medicínskej marihuany, ten trend je momentálne vo viacerých krajinách. Malo by však byť odborne podložené, že pre isté stavy je to jediné možné riešenie a neexistujú iné medicínske postupy alebo lieky, ktoré by mohli nahradiť účinok marihuany. To musí zdôvodniť napríklad onkológ, my psychiatri to v súčasnosti nevidíme. 
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: rp
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Vláda vám nenápadne poťahuje čím ďalej viac peňazí. A potom to dá do svojho marketingu, hodnotí odborník OĽaNO na financie Heger

11:00 Vláda vám nenápadne poťahuje čím ďalej viac peňazí. A potom to dá do svojho marketingu, hodnotí odborník OĽaNO na financie Heger

ROZHOVOR Súčasná vládna politika je len marketing a údržba, žiadna vízia ani systémové riešenia. Naj…