Naozaj veľká chyba! Bude sa dať vrátiť? Markéta Šichtařová bije na poplach. Po kroku ČNB zdražie toto...

11. 2. 2020 0:02

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Česká národná banka čerstvým zvýšením úrokovej sadzby urobila chybu. Markéta Šichtařová prirovnáva tento jej krok k pridaniu rýchlosti pred zákrutou. Toto rozhodnutie jej veľmi pripomína dvanásť rokov starú záležitosť, keď ČNB 31. 3. 2008 zvýšila úrokové sadzby o štvrť percentuálneho bodu, aby už 30. 9. 2008 mala riadne zamotanú hlavu a musela rýchlo zaradiť spätný chod. Podrobne sa zaoberá otázkou dividend odvádzaných do zahraničia a upozorňuje, že mnohokrát treba byť rád za to, že zahraničné spoločnosti časť zisku v Česku znovu neinvestujú a ich peniaze nevytláčajú české firmy.

Naozaj veľká chyba! Bude sa dať vrátiť? Markéta Šichtařová bije na poplach. Po kroku ČNB zdražie toto...
Foto: TASR
Popis: Ekonómka Markéta Šichtařová
reklama

Aké sú hlavné príčiny toho, prečo Česká národná banka vo štvrtok pristúpila k zvýšeniu kľúčovej úrokovej sadzby z dvoch na 2,25 percenta, a aké budú najvýznamnejšie dôsledky?

Ten dôvod či motivácia sú úplne jasné: Je to vyššia miera inflácie, ako by ČNB vyhovovala. Mohla by som sa teraz točiť na tom, že vyššiu mieru inflácie máme sčasti aj pre predošlé kroky ČNB, čiže ČNB hasí, na čom má podiel. Ale tým sa teraz nechcem zdržiavať. Ohľadom motivácie teda žiadne nejasnosti nie sú.

Čo je oveľa problematickejšie, to je otázka, či problém „vyššej inflácie“ má skutočne správne riešenie v podobe „vyššej úrokovej sadzby“. Iste, teoreticky áno. Ale práve len teoreticky za určitých okolností. Za aktuálnej situácie som presvedčená, že ide o veľkú, naozaj veľkú chybu.

Nepodozrievam ČNB z nejakého zlého úmyslu, to ani náhodou, ale podozrievam ju z čisto profesijnej chyby, ktorá sa mohla prihodiť preto, že časť centrálnych bankárov zrejme žije uzavretá do akejsi svojej sociálnej bubliny a odtrhnuto od reality.

Viete, každý krok ČNB začne na ekonomiku pôsobiť až s oneskorením. Dnes zvýšime úrokové sadzby – o pol alebo trištvrte roka vidíme prvé merateľné efekty v ekonomike. My teda pri nastavovaní úrokových sadzieb nesmieme reagovať na dnešný stav ekonomiky, ale na stav, aký tu bude napríklad o rok. A ČNB urobila túto – podľa môjho názoru – chybu preto, že sa najskôr mýli vo svojej prognóze budúcnosti. To by napokon nebolo prvýkrát.

Prirovnala by som to k pridaniu rýchlosti pred zákrutou. Podobne ako keď ČNB 31. 3. 2008 zvýšila úrokové sadzby o štvrť percentuálneho bodu, aby už 30. 9. 2008 mala riadne zamotanú hlavu a musela rýchlo zaradiť spätný chod. Všetci vieme, čo sa vtedy v ekonomike dialo... Mne dnešné rozhodnutie túto 12 rokov starú záležitosť veľmi pripomína!

Ale prakticky: Aké budú konkrétne dôsledky? Predovšetkým ich pocítime v kurze koruny, ďalej zdražejú hypotéky a ďalšie úvery, to sťaží situáciu dlžníkov, ktorých pribudne. Zvýši sa aj podiel faktúr platených po splatnosti. Navyše myslím, že hospodárske ochladzovanie si počas roka vynúti – podobne ako v roku 2008 – opäť protikladný pohyb úrokových sadzieb, ktoré budú zase znížené.

Je obvyklé, aby medzi centrálnymi bankármi panoval taký nesúlad, keď toto celkom prekvapivé rozhodnutie bolo prijaté pomerom štyroch hlasov k trom?

V poslednom čase je to pomerne bežné. Je to dané okrem iného tým, že na rozdiel od minulosti, keď sa do centrálnych bánk vo svete dostávali skutoční ekonómovia a finančníci, sa teraz do centrálnych bánk nezriedka dostávajú bývalí politici. Tí v podstate nevedia o menovej politike nič viac, ako koľko si narýchlo prečítali v skriptách pre bakalárov. Niekedy ani to nie. V podstate nevedia, čo robia, a ani si neuvedomujú, ako môžu ekonomiku svojimi neodbornými rozhodnutiami poškodiť.

A ten nesúlad medzi centrálnymi bankármi často býva daný tým, že proti sebe stoja experti verzus politici.

Okrem zvýšenia úrokov prišla ČNB v novej prognóze so zhoršením odhadu rastu ekonomiky v tomto roku na 2,3 percenta. S tým sa podľa vás dá súhlasiť?

Dá sa súhlasiť s tým, že predošlá prognóza ČNB bola prehnaná. Ale ak ČNB predpokladá zhoršenie hospodárskeho rastu, samo osebe to signalizuje, že vidí, že česká ekonomika je už – dávno – v zostupnej fáze hospodárskeho cyklu. To je samo osebe dosť problematický okamih na zvyšovanie úrokových sadzieb...

Podľa mňa je to skrátka vnútorne nekonzistentné. A navyše rozporujem aj výšku očakávaného hospodárskeho rastu. Ja si myslím, že bude nižší ako tých centrálnou bankou očakávaných 2,3 percenta.

Českému premiérovi Andrejovi Babišovi sa vôbec nepáči nový európsky rozpočet, predovšetkým pre zníženie objemu pre politiku súdržnosti a poľnohospodársku politiku na roky 2021 až 2027 navzdory stanovisku krajín združených v zoskupení Priateľov kohézie, ktoré sa vyslovili za zachovanie doterajšej výšky. Pri stretnutí so slovenským kolegom Petrom Pellegrinim naopak spoločne poukázali na zľavy z príspevkov do úniového rozpočtu pre bohatšie krajiny EÚ a na dividendy, ktoré poberajú zahraniční investori z českých a slovenských firiem. Možno na mimoriadnom summite 20. februára, na ktorom budú štátnici o rozpočte hovoriť, čakať vzburu menších krajín? Nebojuje však predseda českej vlády vopred stratený boj, keď tvrdí, že Úniu netvorí len francúzsky prezident Emmanuel Macron či nemecká kancelárka Angela Merkelová?

To je mnoho problémov v jednom. Jedna vec je, či ide o vopred prehratý boj. Áno, myslím, že malé krajiny skutočne rozpočet EÚ v podstate neovplyvnia. Nemyslím, že by premiér mohol nejako výsledok zmeniť.

Andrej Babiš a Peter Pellegrini

Andrej Babiš a Peter Pellegrini. Zdroj: TASR

Po druhé, môj dlhodobý názor na dotácie je taký, že dobrá dotácia rovná sa žiadna dotácia. Takže ma nijako nemrzí, že by sme mali z rozpočtu EÚ získať menej peňazí.

Zaujímavá je tá otázka dividend odvádzaných do zahraničia. To je téma, ktorá sa pravidelne vracia. Politici ju radi predhadzujú voličom, pretože na prvý pohľad to vyzerá ako „záslužný svätý boj o to, aby doma zostalo, čo je naše“. Ale len na prvý pohľad.

Prečo od nás na dividendách odteká okolo 250 miliárd korún (9,988 miliardy eur – pozn. red.) a na reinvestície v českej ekonomike zostáva len 150 miliárd (5,992 miliardy eur – pozn. red.)? Pretože inde možno tieto peniaze zhodnotiť lepšie. Inými slovami, v medzinárodnom porovnaní sa u nás nepodniká veľmi dobre a je výhodnejšie podnikať inde.

Možno s tým však teraz ešte niečo robiť? Možno napríklad odliv dividend zakázať? Zdaniť? Dopyt po nejakom takom zákaze či dani je vysoký... A kdekto by si na tom rád naháňal body. Snaha udržať u nás stoj čo stoj dividendy na prvý pohľad a pre laikov vyzerá nepriestrelne logicky. Lenže na druhý pohľad to predsa len logickú chybu má.

Predstavme si čisto hypoteticky, že všetky zahraničné firmy nejako donútime, aby svoje zisky reinvestovali u nás a neodvádzali ich do zahraničia. Lenže, k čomu to povedie? Odpoveď: Ak to povedie k stavbe ďalších skladov, nijako sme si tým nepomohli. Zamestnali sme totiž síce ľudí v sklade, ale títo ľudia potom budú chýbať iným českým firmám a živnostníkom, ktorí pre nedostatok ľudí nebudú schopní prevádzkovať svoje vlastné živnosti.

Postavíme z reinvestovaných dividend ďalšiu montážnu halu – a aby v nej mal kto pracovať, privezieme do nej z Ukrajiny robotníkov. Donútime Amazon reinvestovať zisky a rozšíriť sa – a vo vedľajšej dedine nebude fungovať krčma ani škola, pretože v nej nebude mať kto pracovať. Naozaj o také reinvestovanie peňazí zahraničných firiem stojíme?

Čo keď si pripustíme, že môže byť dokonca aj kontraproduktívne také peniaze u nás držať? Čo keď tieto zahraničné firmy a ich peniaze vlastne len vytláčajú české firmy a peniaze? Pri niektorých investíciách si trúfam povedať: vďaka Bohu za to, že sa ich výroby s nízkou pridanou hodnotou nerozširujú ďalej a že dividendy nie sú u nás reinvestované! Nie je všetko zlato, čo sa blyští, a nie sú všetky peniaze len užitočné.

Ako o veľkej automobilovej revolúcii sa hovorí v súvislosti s chystaným projektom rakúskej vlády ľudovcov a zelených. Jeho cieľom je obmedzenie automobilizmu zavedením ročnej preukážky, ktorá umožní každému Rakúšanovi cestovať po celej krajine všetkými hromadnými prostriedkami za tri eurá na deň. „Klímalístok“ má štátny rozpočet stáť rádovo stovky miliónov eur ročne, ale tamojšia vláda tvrdí, že ak to povedie k obmedzeniu automobilizmu, investícia sa Rakúsku bohato vráti. Mohli by tým byť Rakúšania pre Česko vhodnou inšpiráciou?

Tak to bude ešte väčšia sila ako naše české dotované cestovné. Ako na dotované cestovné nadávam, ale proti tomuto infantilizmu je stále zlaté. Ja v podstate neviem, čo vám k tomu mám povedať, pretože na tom nie je ekonomicky racionálny ani jediný fragment. Bude to čertovsky drahé. Bude to úplne zbytočné, pretože ak niekomu prekážajú emisie, nech začne v Pekingu alebo v Addis Abebe a nie v Rakúsku.

Ako sa to, preboha, má Rakúsku vrátiť? Ako napríklad na tom, že nebude mať dosť verejných financií na tento hókus-pókus, takže vzrastie jeho verejný dlh, takže každý daňovník bude musieť splácať väčší dlh? To potom áno, takto v zlom sa to skutočne môže vrátiť „bohato“.

Pozrite, nesmieme skočiť na tú lesť, že dotované lístky v Rakúsku sú niečo „ekonomické“ alebo „zelené“.

Poviem vám to asi takto: Rakúski zelení si dlhodobo stavajú imidž na tom, že sa vymedzujú proti jadru. No, a potom sa neštítia dovážať lacnejšiu elektrinu od nás, a to tú jadrovú. Inými slovami, je to práve len imidž pred voličmi. Toto je rovnaký prípad. Kto sa len trochu, len povrchne, v ekonomike orientuje, musí sa chytať za hlavu. Ale je to veľmi efektné voči voličom. Práve ako české dotované cestovné. Akurát u nás ešte ľudia ekoalarmizmu neprepadli tak ako v Rakúsku, takže u nás sa natvrdo povie, že to má „sociálne dôvody“, zatiaľ čo v Rakúsku sa to isté prefarbí na zeleno.

Bojovalo sa minulý týždeň vo volebnom výbore Poslaneckej snemovne za demokraciu a za nezávislosť Českej televízie – súdiac podľa emotívnych výstupov hostí na vypočutiach kandidátov do Rady ČT, teda senátorov Mareka Hilšera a Davida Smoljaka, a podľa toho, že dohliadnuť prišiel aj šéf spolku Milión chvíľok Mikuláš Minář?

Bojovalo sa predovšetkým o to, aby verejnosť nemala pocit, že Česká televízia je netransparentnou čiernou dierou na peniaze. Ja nehovorím, že je. Ja hovorím, že verejnosť má často taký pocit, ako o tom svedčia komentáre na sociálnych sieťach. Na to, aby verejnosť získala voči verejnoprávnym médiám väčšiu dôveru, slúžia ich rady.

Ten humbug, ktorý sa okolo obsadzovania rád odohral, mal podľa mňa dva menovatele.

Po prvé, časť ľudí sa bojí, že by mohol byť dotknutý rozpočet televízie. A pretože to sa navonok nepríjemne komunikuje, tak sa niektorí ľudia oháňajú ohrozením demokracie, čo znie na verejnosti lepšie. Samozrejme, to je nezmyselná obava jednoducho preto, že rada ani nemôže chcieť zasahovať do programovej tvorby – to totiž vôbec nespadá do jej kompetencie.

Po druhé, časť ľudí sa nechala strhnúť zrejme z nedomyslenosti predstavou, že len predstavitelia konkrétneho názorového prúdu majú „právo“ obsadiť rady. Preto došlo k akémusi kádrovaniu kandidátov. Osobne si myslím, že väčšina ľudí, ktorá sa pod také kádrovanie podpísala, si v podstate ani neuvedomila, čo podpisuje, a nechala sa len strhnúť davom. Pretože, samozrejme, kádrovanie podľa politickej či názorovej príslušnosti je nekompatibilné s demokraciou. Leda tak s tou pseudodemokraciou, ktorá sa začala nazývať „progresívne liberálna“.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Beňová: Cítim sa trochu trápne za niektorých kolegov… O čo ide? Čo očakáva od Fica. A čo od Pellegriniho

23:59 Beňová: Cítim sa trochu trápne za niektorých kolegov… O čo ide? Čo očakáva od Fica. A čo od Pellegriniho

Europoslankyňa za Smer-SD Monika Beňová priznala, že sa za niektorých kolegov cíti trochu trápne. Os…