Nadávajú zákazníkom do sexistických prasiat a potom sa čudujú, že im klesajú tržby. Markéta Šichtařová hovorí o nezmyselnej feministickej vlne v biznise

8.10.2019 0:02

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Česko vydalo zo štátneho rozpočtu v prvých deviatich mesiacoch roku dramaticky viac, ako by zodpovedalo aktuálnemu rastu ekonomiky. Pokiaľ by také tempo navyšovania výdavkov pokračovalo, tak by to krajine podľa Markéty Šichtařovej v blízkom čase zlomilo väz. Európsko-americká obchodná vojna ju zase až tak nedojíma, pretože hoci sa Európska únia zlostí, že na ňu budú uvalené americké clá, sama má maslo na hlave. „Veď čo iné ako obchodné schválnosti robí EÚ Veľkej Británii?“ pýta sa Šichtařová. Na to, že Česká republika je súčasťou Európskej únie a že to spláchne svojím spôsobom aj ju, hovorí, že do EÚ vstupovali Česi dobrovoľne a nikto ich nenútil.

Nadávajú zákazníkom do sexistických prasiat a potom sa čudujú, že im klesajú tržby. Markéta Šichtařová hovorí o nezmyselnej feministickej vlne v biznise
Foto: TASR
Popis: Ekonómka Markéta Šichtařová

V troch štvrtinách roku predstavoval schodok českého štátneho rozpočtu 21 miliárd korún, zatiaľ čo vlani vykazoval k 30. septembru prebytok 15 miliárd korún. Aké máte vysvetlenie na to, že sa štátu nedarí hospodáriť tak ako v prvých deviatich mesiacoch minulého roku?

Je pravdou, že výsledok bol negatívne ovplyvnený prostriedkami z Európskej únie a finančných mechanizmov (FM). Lenže aj po očistení tohto vplyvu je výsledok medziročne horší – ku koncu septembra dosiahol schodok 19,0 miliárd korún.

V rovnakom období roku 2018 predstavoval takto očistený výsledok schodok vo výške len 4,8 miliardy korún. Pes je zakopaný na výdavkovej strane.

Celkové výdavky v objeme 1 124,2 miliardy boli o 116,8 miliardy, teda o 11,6 percenta, nad úrovňou rovnakého obdobia minulého roku. To je navýšenie, ktoré hrubo nezodpovedá aktuálnemu rastu ekonomiky.

Pokiaľ by pokračovalo také tempo navyšovania výdavkov, v blízkom čase by nám zlomilo väz. Na tento rok je rozpočet schválený so schodkom 40 miliárd korún.

Nedá sa čakať, že by výsledok celoročného hospodárenia bol nejako zázračne lepší ako tento už aj tak neambiciózny plán. Vláda si skrátka kupuje hlasy výdavkami z rozpočtu – a zatiaľ jej to zjavne vychádza.

Je nezmysel považovať českú či dánsku korunu, britskú libru alebo švajčiarsky frank za symbol nezávislosti. V rozhovore pre server Info.cz to povedal Steen Jakobsen, hlavný ekonóm dánskej banky Saxo, s tým, že si rovnako nemožno myslieť, že menová politika Českej národnej banky je nezávislá, pretože je závislá od Európskej centrálnej banky a od európskej ekonomiky. Je teda národná mena v skutočnosti len pekné politické gesto a ilúzia slobody, ako tvrdí dánsky ekonóm?

Výraz „symbol“ má v sebe istú dávku emócií. Symboly a emócie sú pre verejnosť dôležité, ale na ekonomické veci by sme sa mali dívať pokiaľ možno pragmaticky a bez emócií. Isteže korunu možno chápať ako symbol nezávislosti – ale nemenej dôležité či ešte dôležitejšie je to, že koruna je skrátka ekonomicky užitočná: pomáha nám. Naša životná úroveň je s korunou vyššia ako s eurom.

Už som na tomto mieste raz citovala štúdie nemeckého Centra pre európsku politiku z jari tohto roku. Nemeckí ekonómovia zistili, že zavedenie eura malo na rôzne krajiny rôzny dosah.

Niekde sa prejavilo pozitívne, niekde negatívne. Konkrétne na zavedení eura najviac zarobili Nemecko a Holandsko: Nemci vďaka zavedeniu eura od roku 1999 v priemere kumulovane zbohatli o 23-tisíc eur a Holanďania o 21-tisíc.

Naopak najviac prerobilo Taliansko. Talian v priemere prišiel kumulovane o neuveriteľných 74-tisíc eur. A Francúz o 56-tisíc.

Euro dvakrát nepomohlo ani Slovensku. Podľa štatistiky, ktorú nedávno zverejnila Allianz, sú Česi v priemere skoro trikrát bohatší ako Slováci.

Kde ste asi s tým eurom urobili chybu, že ste nás ešte nedohnali, ale naopak nožnice medzi nami sa v poslednom čase ešte roztvorili...?

Ale propaganda pôjde ďalej. Rovnako bude veľa ľudí stále hovoriť, že euro sme tu už mali mať, pretože to a ono – niečo si nájdu.

A že ČNB nie je nezávislá? Pravda – je menej nezávislá ako v minulosti.

Jednak sú centrálne banky čoraz viac obsadzované politikmi namiesto ekonómami, jednak pokiaľ eurozóna zníži hypoteticky úrokové sadzby na mínus 2 percentá, my ich nemôžeme zvýšiť na plus 10 percent, pretože potom by sa koruna skokovo veľmi spevnila a naše podniky by to zlikvidovalo.

Čiže je pravda, že sa manévrovací priestor Českej centrálnej banky zužuje. Ale to neznamená, že musí Európsku centrálnu banku slepo kopírovať.

Stále to môže robiť lepšie ako ECB. Ja sa síce do ČNB často a dosť navážam, ale vďakabohu za ňu! Aj tak totiž stále funguje neporovnateľne lepšie ako ECB.

Ministerka práce a sociálnych vecí Jana Maláčová je gejzírom nápadov. Najnovšie navrhuje, aby na manželky či manželov, ktorí nepracujú a o nikoho sa doma nestarajú, prestali platiť zľavy na daniach, ktoré dosahujú takmer 25-tisíc korún ročne na jedného takého daňovníka. Ušetrili by sa tým dve miliardy korún ročne. Šéfka rezortu návrh doplnila poznámkou: „Prečo by sme mali ako štát dávať luxusné vreckové bohatým ľuďom?“ Tým vyvolala búrku predovšetkým u politikov ODS, že ide o triedny boj proti bohatým. Priznám sa, že mi však tiež uniká zmysel takého daňového zvýhodnenia. Vy naň máte vysvetlenie?

Ja považujem za absolútne NEHORÁZNE označovať ženy v domácnosti za „boháčov“. To je na rovnakej úrovni, ako označiť živnostníkov za parazitov, ako sme sa to od našej slávnej politickej reprezentácie už tiež dozvedeli. Partner obvykle nepracuje z nejakého dobrého dôvodu.

Predstavte si modelový príklad: rodina má štyri deti, tie majú zdravotné problémy, ktoré vyžadujú dajme tomu veľmi drahú bezlepkovú diétu.

Škola im takú stravu nevie ponúknuť. Matka sa preto obetuje, zostane doma, deťom varí, vyzdvihuje ich zo školy, rozváža na krúžky. Lenže v štatistike sa nedostane do kolónky „opatrovanie o zverenú osobu“.

A teraz by mala byť potrestaná za to, že jej deti sú choré, stoja ju viac peňazí, ako je bežné, a musí sa o ne starať. A ešte je označená za boháča.

Jana Maláčová

Jana Maláčová. Zdroj: Hans Štembera

Pani Maláčová je vskutku zmätená ako včela v zime. Tvári sa, ako keby išlo o nejakú dávku. Lenže zľava na dani nie je dávka, je to výraz toho, že nemusíme štátu platiť toľko.

To je, dočerta, rozdiel. Je to rozdiel medzi „dať“ a „zobrať“. To je teda „výborná“ sociálna a prorodinná politika.

Štát, respektíve daňovník, bude platiť sociálnu dávku pre deti neplatičov alimentov. Fungovať by to malo od roku 2021 a Ministerstvo práce a sociálnych vecí ČR predpokladá, že zálohované výživné by sa týkalo približne 24-tisíc detí a v prvom roku by vyšlo štát na 876,5 milióna korún ročne. Je v tomto prípade pomocná ruka štátu namieste alebo táto takmer miliarda zafunguje ako morálny hazard, ako zaznelo od niektorých ekonómov, že človek v takom prípade koná morálne nesprávne, pretože vie, že náklady neponesie on, ale spoločnosť ako celok?

To je práve ten prevrátený prípad. Tu sa nebavíme o tom zobratí zarobených peňazí ako v prípade matiek v domácnosti, ale o dávke, ktorú venuje štát z vreciek ostatných daňovníkov.

Takže tu zdieľam obavy, že to naozaj povedie k tomu „morálnemu hazardu“, ktorý ste spomenuli. Čiže k tomu, že ľudia budú zámerne riskovať.

Napríklad žena, ktorá bude chcieť dieťa, si ho „obstará“ s prvou podozrivou existenciou, na ktorú narazí. Skrátka si z muža hoc aj zámerne urobí plemenného býka, pokojne aj bez jeho vedomia.

A potom, keď sa muž nebude chcieť k takto počatému dieťaťu hlásiť, natiahne žena ruku k štátu a ten zaplatí...Ja som za čo najmenšie prerozdeľovanie a dotácie.

Teda nechať peniaze tam, kde vznikajú, pokiaľ nejde vyložene o človeka chorého, postihnutého, starého. Nebrať zarobené peniaze matkám v domácnosti a nerozdávať takto získané peniaze na zálohovanom výživnom.

Medzi USA a Európskou úniou to zase iskrí. Po tom, ako Svetová obchodná organizácia povolila Spojeným štátom clá na tovar z EÚ vo výške 7,5 miliardy dolárov ročne za nezákonné subvencovanie európskeho výrobcu lietadiel Airbus, sa ich Washington chystá zaviesť vo výške 10 percent na európske lietadlá a 25 percent na poľnohospodárske a priemyselné tovary. V tej súvislosti ma zaujala odmietavá reakcia Španielskeho poľnohospodárskeho zväzu, že je úplne nespravodlivé a neprimerané, aby vidiek musel platiť za obchodnú vojnu, ktorá nemá so španielskym vidiekom nič spoločné. Nemal by im niekto pripomenúť, že sme v EÚ jedna veľká rodina a nikto si nemôže vyzobávať len výhody, ako to západní politici hovorili na adresu krajín V4, keď odmietali migračné kvóty?

Na obchodnej vojne nie je nikdy nič spravodlivé či prínosné. Nakoniec na nej tratia všetci, len niekto viac a niekto menej. Nevynímajúc prestrelku medzi USA a Európskou úniou.

Ale aby som sa vám úprimne priznala: mňa táto európsko-americká vojna zase až tak nedojíma, pretože hoci sa EÚ zlostí, že na ňu budú uvalené americké clá, sama má maslo na hlave.

Veď čo iné ako obchodné schválnosti robí EÚ Veľkej Británii? Svojím spôsobom sa mi chce povedať... dobre jej tak. A že sme tiež súčasťou Európskej únie a spláchne to svojím spôsobom aj nás?

Však sme do EÚ vstupovali dobrovoľne, nikto nás nenútil, že...?

V jednej z legendárnych stolových hier Monopoly, ktorá vedie hráčov k ekonomickému a strategickému uvažovaniu, dochádza k revolúcii. Po novom sa stane svetom, v ktorom ženy zarábajú viac ako muži. Napríklad za prechod cez štart budú namiesto tradičných 200 dolárov, ktoré budú aj naďalej poberať mužskí hráči, inkasovať 240 dolárov. „Ide o zábavný svet, keď ženy dostanú výhodu, ktorou v bežnom živote obvykle disponujú muži,“ uviedla spoločnosť Hasbro o vôbec prvej hre, ktorá chce podobným spôsobom zvýhodniť ženy. Čo na tento krok a jeho zdôvodnenie od najväčšieho výrobcu hračiek na svete hovoríte?

Tak my ako spotrebitelia si také bizarnosti nemusíme kupovať, nie? Vždy ma zaráža, ako málo prozreteľnosti prejavujú mnohí obchodníci, keď nasadnú na túto feministickú či inú vlnu.

Ako napríklad Gillette – vynadali svojim klientom do sexistických prasiat a potom sa nestačili čudovať, že im klesajú tržby. Odkedy boli vynájdené peniaze, je rozčuľovanie v biznise zbytočné; stačí nakupovať s rozmyslom.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Vedenie Univerzity Karlovej sa nechalo vydierať študentmi. Akademici odtrhnutí od reality. Ekonómka Šichtařová vystupuje vo veci Home Creditu

0:05 Vedenie Univerzity Karlovej sa nechalo vydierať študentmi. Akademici odtrhnutí od reality. Ekonómka Šichtařová vystupuje vo veci Home Creditu

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Za úplne nepresaditeľnú a tiež akosi nekoncepčnú považuje Markéta Šich…