Nedávno ste zverejnili výsledky analýzy porovnania kvality rovnakých výrobkov predávaných na Slovensku a v Rakúsku a nedopadli sme dobre. Aká je však kvalita slovenských potravín všeobecne?
Naše skúsenosti aj úradné kontroly potvrdzujú, že Slovensko vyrába kvalitné potraviny. Sektor mäsa a mäsových výrobkov, mlieka a mliečnych výrobkov – to sú výrobky, ktoré si zaslúžia pozornosť a sú kvalitné. Sú porovnateľné so zahraničím a v niektorých oblastiach aj predbehnú zahraničné potraviny.
Sú potraviny, ktoré nedokážeme na Slovensku vyrobiť, ako južné ovocie, priemysel rýb ešte nie je taký pokrytý, aby sme mohli povedať, že sme sebestační, i keď v sladkovodných rybách už vieme Slovensko úplne pokryť a tu je tiež garantovaná kvalita. Garantovaná kvalita je v cestovinách. Máme veľa dobrých výrobkov aj čo sa týka cukroviniek, v ktorých takisto dokážeme konkurovať zahraničiu.
V základných potravinách je Slovensko dobré v kvalite a v zdravotnej bezpečnosti a všetky problémy, ktoré sme mali aj z aspektu zdravotného, nepochádzali z potravín zo Slovenska. Bola jedna aféra, ktorá je ešte stále otvorená a týka sa kliešťovej encefalitídy. To je otázka, ktorá potrebuje ďalšie riešenia a opatrenia. Iné kauzy boli len zo zahraničných výrobkov.
Robí sa v rámci Európy aj nejaký rebríček kvality potravín? V ktorých potravinách patríme medzi lídrov?
Európska komisia zbiera niektoré údaje, hlavne čo sa týka mikrobiálnej kontaminácie, výsledkov analýz a pod. Skôr hodnotí komodity, teda potraviny za celok, za EÚ. Pokiaľ hodnotí štáty, tak sú to potravinové škandály a kauzy, a tam Slovensko nefiguruje. To je ďalší dôkaz, že naše potraviny sú dobré a spĺňajú všetky štandardy.
Stále patríme medzi najväčších dovozcov potravín z krajín EÚ. Aké sú aktuálne údaje, koľko percent potravín dovážame?
Hovorí sa o nejakých 50 percentách, z niektorých oblastí je to viac, z iných menej. Menej je napríklad z mliečneho sektora. Vždy je to teda závislé od druhu potravín. Dovážame potraviny, ktoré by sme nemuseli, dokážeme si ich vyrobiť.
Prečo je to teda tak?
Je to dôsledok otvoreného európskeho trhu, kde vstupuje ekonomika. Mnohí farmári vyvážajú zvieratá, ošípané, hovädzí dobytok, pričom vyvážajú polotovar a niekto iný zarába na finálnom produkte. Sú niektoré situácie, v ktorých by sme mali prehodnotiť narábanie s potravinami od farmy až na stôl a hľadať ekonomické otázky, ako napríklad stimulácie, akési garancie, aby sme neboli odkázaní na dovoz bravčového mäsa, keď dokážeme ošípané vychovať na Slovensku. Hovädzí dobytok sa pomaly na Slovensku nezabíja, všetko ide v živom preč. Ako-tak funguje hydinársky priemysel, spotreba vajec a hydinového mäsa, mimovodnej hydiny, v tom sa vieme presadiť. Chce to komplexné riešenie.
Štatistiky prezrádzajú, že na Slovensku máme – z hľadiska počtu štorcových metrov na obyvateľa – jedni z najviac hypermarketov v Európe. Z hľadiska kvality potravín je to dobrá či zlá správa?
Tá štatistika nechváli Slovensko. Bola by dobrá, keby tam bolo zastúpenie slovenských výrobkov aspoň 80 %. Takto je to priestor väčšinou pre zahraničné firmy, ktoré sa realizujú na slovenskom trhu, teda môžu takto voľne predávať a pôsobiť na trhu. Je tu však aj obdobie, keď vznikajú malé a stredné predajne, keďže výroba na Slovensku sa veľmi ťažko dostáva do super- a hypermarketov. Táto cesta predaja je pozitívnym prvkom, ktorý naznačuje, čo chce slovenský spotrebiteľ.
Ako vlastne funguje systém kontroly potravín? Máme na mysli najmä permanentnosť vykonávania kontrol, počet ľudí, ktorí kontroly zabezpečujú, a podobne.
Úradná kontrola je veľmi komplexný činiteľ. Máme tzv. bežné kontroly, ktoré nám prikazuje legislatíva na základe analýzy rizika – musíme trebárs dvakrát do mesiaca ísť na prevádzku, aby sme ju mohli skontrolovať. Potom sú trvalé, väčšinou na bitúnku, kde sa spracúvajú a vyrábajú potraviny. Existujú aj cielené kontroly, keď je nejaký problém alebo sa chystá obdobie Veľkej noci či Vianoc a my už dva mesiace dopredu robíme cielené kontroly na predaj, ktorý sa predáva až v danom období. A ešte sú tzv. mimoriadne, to je potravinová kobra, tu robíme náhodné, prepadové kontroly, či už po pracovnom čase, alebo cez víkend. Môžu to byť celoslovenské kontroly, keď tím z Bratislavy ide kontrolovať trebárs do Trebišova, aby sme vylúčili všetky možné vplyvy, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok kontroly.
Len na potravinách ročne urobíme okolo 50-tisíc kontrol, za minulý rok je to okolo 48- až 49-tisíc na úrovni potravín. V systéme Štátnej veterinárnej a potravinárskej správy vrátane regionálnych správ pracuje okolo 1 000 zamestnancov, pričom potravinám sa venuje približne polovica, pretože je to ťažký rezort. Stále sa presviedčame, že sa v potravinách hľadajú úniky.
Aké sú najčastejšie nedostatky?
Najčastejšie nedostatky sú stále hygienické podmienky predaja a výroby potravín – či to je zariadenie technológie, budovy, alebo dodržiavanie hygieny u ľudí. To je veľký balík. Potom veľký problém je označovanie potravín, to znamená zloženie, označenie a stanovenie pôvodu, ešte stále máme potraviny tzv. neznámeho pôvodu. Ďalším problémom sú potraviny po dátume exspirácie, to je teda dátum spotreby alebo minimálnej trvanlivosti, a otázky falšovania potravín, prelepovania, zmeny označovania, prebaľovania a rôzne tzv. potravinové podvody. Škála je teda pomerne široká. Každý nedostatok hodnotíme zvlášť a pokiaľ je subjekt, kde sa to častejšie opakuje, okrem sankcií robíme častejšie kontroly a v prípade opakovaného porušenia môžeme z titulu zákona aj uzatvoriť prevádzku.
Spomenuli ste potraviny po vypršaní exspirácie. To je problém, ktorý neraz doslova vytočí slovenského konzumenta, najmä keď to zistí až doma po nákupe komodity. Je to donekonečna neriešiteľná situácia alebo tam vidieť určitý progres?
Je tu progres. Dátum spotreby – to sú väčšinou potraviny rýchlo podliehajúce skaze, pre tieto potraviny tento dátum striktne platí. To je vždy na predávajúcom, aby to dodržiaval. Sú za to vysoké sankcie, lebo väčšinou môže ísť o ohrozenie života. Čo sa týka dátumu minimálnej trvanlivosti, to sú potraviny, ktoré nepodliehajú tak rýchlo skaze, ako múka, cukor, rastlinné potraviny a pod. Od 1. januára vstúpila do platnosti novela zákona, keď sa tieto potraviny pri zdravotnej garancii a garancii zdravotnej bezpečnosti môžu darovať cez charitatívne organizácie, čiže obchodníci sa môžu podieľať na darovaní potravín práve takéhoto typu. Majú takúto možnosť, ktorá predpokladá, že tento nedostatok sa pomaly vytratí.
Už ste spomenuli, že na Slovensku už dlho nebola výraznejšia potravinová kauza. Čomu za to vďačíme?
Je to otázka viacerých komponentov. Kontroly sú efektívne, aj keď viem, že ešte nie na každom stupni sú aj dostatočné. Vychovali sme spotrebiteľa, stáva sa vnímavý, dokáže reagovať, môže nám dávať podnety, sťažovať sa priamo na mieste na nekvalitné potraviny alebo také, ktoré by ohrozili jeho zdravie. Plus je to celá reťaz subjektov, ktoré robia s potravinami – tí, čo spracúvajú, vyrábajú, skladajú, transportujú a predávajú, už zmenili filozofiu, lebo vidia, že na Slovensku existuje systém, ktorý je prepracovaný. Jednak systém úradných kontrol a na druhej strane sú jasne stanovené sankcie – či už blokovou pokutou, správnym konaním, zastavením prevádzky, prípadne zastavením predaja výrobku.
Na záver, čo konkrétne by mal štát robiť, aby Slováci vo väčšej miere nakupovali slovenské potraviny?
Pre slovenského spotrebiteľa je vždy dôležitá informácia, že slovenské výrobky sú kvalitné, zdraviu bezpečné a spĺňajú všetky podmienky pre výživu. Je to teda otázka propagácie cestou štátu, cestou výrobcu a získavanie si zákazníka. Spotrebiteľ má možnosť porovnať si naše a zahraničné výrobky, aj on má možnosť na vlastnej koži si vyskúšať, aké to je, keď si kúpi identický výrobok domáceho a zahraničného pôvodu, a následne sa rozhodne. Vždy tam funguje aj istý patriotizmus. Na rakúskom trhu je 90 – 95 percent potravín rakúskej domácej produkcie. Prečo by to tak nemohlo byť aj na Slovensku? Ak sa chceme dopracovať k tomuto číslu, treba nám pridať. Sme veľa dlžní spotrebiteľovi, málo sa chválime dobrými vecami. Musíme ho viac oslovovať aj tradičným spôsobom – napríklad organizovaním trhu, predávaním cez malé obchodné jednotky, a takto si získavať spotrebiteľa.
