V Helsinkách sa stretli Donald Trump a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin. Obaja si stretnutie pochvaľovali. Aký význam a dôsledky bude mať podľa vás táto vrcholná, ostro sledovaná schôdzka kľúčových hráčov na globálnej scéne?
Najdôležitejšie je, že sa stretli, rokovali racionálne a povedali, že nebudú debatovať o veciach, na ktoré majú rozdielny názor, ale o tom, kde by mohli nájsť spoločný záujem veľmocí. Jedna z nich je odzbrojenie. Hodnotil by som to ako veľmi pozitívnu záležitosť.
Skutočne sa začína nová éra vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskom? Aká asi bude?
Nemyslím si, že by obaja prezidenti mali túto ambíciu. Pamätáme si, ako pochodil Medvedev s Barackom Obamom.
Z oboch strán na schôdzke zazneli dve dôležité veci. Tá prvá bola, že vzťahy sú najhoršie v histórii, a tá druhá, že za to môžu obe strany. A to je dobré východisko pre to, aby sa vzťahy mohli zlepšovať. Tretia vec, ktorú považujem za veľmi dôležitú, je, že sa začali baviť o tom, že by v niektorých prípadoch, napríklad v boji proti terorizmu, mohli zase spolupracovať tajné služby oboch krajín, čo by bolo po dlhom čase nóvum. Ešte tam bol jeden zaujímavý moment, ktorý sa týkal vyšetrovania prípadného ruského zasahovania do amerických volieb, keď Vladimir Putin povedal, že za predpokladu, že dôjde k reciprocite, dovolí americkému vyšetrovaciemu tímu, aby vypočul dvanásť dôstojníkov tuším vojenskej tajnej služby, ktorých vypočuť chceli. Z druhej strany sa ozval Donald Trump, ktorý hovoril, že voľby vyhral demokraticky a v poriadku.
Čo hovoríte na argument, že Trump sa vôbec nesnaží hájiť záujmy USA, ale svoje vlastné, a cíti sa ublížene, lebo ak by sa ukázalo nekalé zasahovanie do amerických volieb, potom nebol zvolený legitímne…
Prezident Trump sa k tomu vyjadroval. Hovoril, že pravda je niekde uprostred. Hovoril, že vyšetrovaciemu tímu kládol otázky. Ďalšie pokračovanie bude celkom zaujímavé. Nikdy sa nevyplatí zverejňovať predčasne závery z vyšetrovania.
Rolu hrala ešte jedna okolnosť. V piatok dvanásť príslušníkov ruských tajných služieb obvinili z hackerského útoku na počítače Demokratickej strany pred prezidentskými voľbami v USA v roku 2016. A v pondelok išiel prezident Trump na stretnutie s Vladimirom Putinom. Zaznievali názory, že na základe aktuálnych zistení vo vyšetrovaní nemal do Helsínk vôbec ísť, že je správanie Ruska neprijateľné a za takýchto okolností len svojou účasťou postoj Ruska legitimizuje. Čo na to hovoríte?
Na druhej strane u nás sa zase nepísalo o tom, ako rušno bolo v Moskve pred helsinským summitom. Išiel tam nielen prezident Macron, ale aj izraelský premiér Netanjahu, Saudi, Iránci atď.
Do akej miery vychádzajú podľa vás kritické reakcie na summit z toho, že sa zdá, že strácame väzbu na Spojené štáty, lebo Donald Trump sa správa ako biznismen a je mu úplne jedno, s kým sa zhovára, čo dal v ostatných dňoch niekoľkokrát najavo?
Donald Trump opakuje svoju mantru. Aj pred svojím zvolením hovoril, že ak chce byť Európa bezpečná, bude musieť za svoju bezpečnosť platiť. Podľa jeho názoru biznismena dlhujeme Amerike veľa peňazí. Na to bola potom zaujímavá reakcia z Európy, že by nám mali kompenzovať náklady spojené s utečencami, ktorí prichádzajú preto, že Američania rozbombardovali Líbyu, Sýriu… Teraz za slovami o Trumpovom možnom zradcovstve atď. je presne toto a tiež obava, ako sa bude všetko ďalej vyvíjať, ako zareaguje americký prezident na to, keď zistí, že s Rusmi je možné sa dohodnúť.
Celý rozhovor si môžete prečítať TU.
