Nedávno odštartovala zo všetkých strán kritizovaná turecká vojenská operácia do severných oblastí Sýrie ovládaných Kurdmi. Sprevádzajú ju zverstvá, mŕtvi civilisti, popravy zajatcov. Hovorí sa, že Kurdov zradili Američania, a celkovo, že ich Západ odpísal. Ako to vidíte vy?
Každého, kto v súčasnosti povie niečo proti Kurdom, majú vo verejnom priestore za zlého. Nechcem sa tu veľmi zastávať Turkov, ale chcel by som aspoň pripomenúť aj ďalšie, žiadne nové informácie, ktoré azda pohľad trochu vyváža.
Ako to myslíte? Čo chcete vyvažovať?
To, čo sa u nás objavuje v médiách či na internete, je podľa mňa príliš jednostranným hodnotením toho, čo sa tam v skutočnosti deje.
Môžete to rozviesť?
Stále opakujeme niekoľko mýtov. Prvým je mýtus, že Američania zradili svojich spojencov Kurdov. Keď už hovoríme o spojencoch, tak ich prvými dlhoročnými spojencami, ktorí zradili, boli Turci. Predsa práve Američania už v roku 1952 vzali Turecko po ich aktívnej účasti v kórejskej vojne na strane USA do NATO, aby vytvorili na južnej hranici Sovietskeho zväzu hrádzu proti prenikaniu komunizmu. Tá pomerne dosť ovplyvnila aj kurdské oslobodenecké hnutie a stala sa vedľa nacionalizmu jeho hlavnou ideológiou. Turecko sa aktívne zúčastňuje všetkých misií NATO a počty ich nasadených a padlých vojakov sú vysoké. Takže z pohľadu Turkov to naopak boli oni, koho USA zradili a hodili cez palubu.
Druhým mýtom je, že Kurdi sú najväčším národom na svete, ktorý nemá svoj vlastný štát. Pozrite sa napríklad na Hausov, Jorubov alebo Ibov v Afrike, ktorých je viac než Kurdov. Paštúnov, Balúčov, Sundáncov alebo veľa ďalších veľkých národov po svete, ktoré nemajú vlastný štát, si väčšinou musíme nájsť na Wikipédii, pretože sme o nich nikdy ani nepočuli.
Dobre, ale tá túžba Kurdov po vlastnom štáte, ktorá je dlhodobá, tá sa asi dá pochopiť?
To určite. Ich emancipácia už dosiahla vytvorenie útvaru v Iraku s veľkou mierou autonómie, kde majú Kurdi vlastný parlament, ozbrojené sily, rozpočet a spravujú si prakticky všetky veci sami. Keď letíte z Prahy do Arbílu, nechcú od vás Kurdi víza irackého štátu. Keby mal vzniknúť ďalší Kurdistan, vznikne otázka bez odpovede uspokojivej pre všetkých, odkiaľ kam by mal siahať.
Turecké tanky pri hraniciach Zdroj: TASR
Prečo?
Početné kurdské menšiny žijú asi v šiestich krajinách. Ich územné ambície v regióne, o ktorom sa bavíme, zahŕňajú časti Iraku, Sýrie, Turecka a Iránu. Vo všetkých týchto krajinách existujú tendencie a tiež konkrétne zoskupenie usilujúce o rôznu mieru osamostatnenie. Od priznania práv národnostnej menšiny až po ustanovenie úplne samostatného veľkého Kurdistanu spájajúceho všetky tieto územia. Zároveň však na kurdských územiach žijú aj iné národnosti, a naopak je aj dosť Kurdov, ktorí žijú úplne integrovaní v nie askurdských oblastiach existujúcich štátov. Nebude to presné prirovnanie, ale pohľad tamojšieho okolia na Kurdov by som trošku prirovnal k tomu, ako sa na Balkáne pozerajú na Albáncov.
Čo kultúrne a jazykové odlišnosti? Ako veľmi sa Kurdi odlišujú od ostatných etník v oblasti?
Etnicky vzaté nie sú Kurdi ani Arabi, ani Turci. Najbližšie majú k indoeurópskym Iráncom, a to aj jazykovo. Nábožensky sú veľmi pestrí. Ale prvá a najdôležitejšia identita, s ktorou sa vždy stotožňujú na prvom mieste, nie je náboženská ani politická, ale čisto nacionálna. Inými slovami, Kurd sa cíti byť na prvom mieste Kurdom, nie moslimským šiítom, sunnitom či kresťanom. Zásadnejšie vnútrokurdské rozpory prepukajú až v oblastiach, kde už dosiahli nejakú autonómiu.
Na začiatku prebiehajúcej invázie Turecka na sever Sýrie bola medzinárodná dohoda. Vo verejnom priestore sa objavilo prirovnanie k Mníchovskej dohode, teda, že Kurdi skončili takpovediac v štýle o nás bez nás ako Česi a Slováci v tridsiatom ôsmom roku. Súhlasili by ste s týmto prirovnaním?
Nesúhlasil.
A prečo?
Sýrski Kurdi nemajú na rozdiel od Čechoslovákov svoj štát a v Sýrii si svoju autonómiu vyhlásili v dôsledku oslabenia centrálnej vlády. Arabských alebo napríklad čerkeských či turkménskych Sýrčanov sa nikto nepýtal, či im to nebude prekážať. Keď už musíme porovnávať súčasnú situáciu sýrskych Kurdov s Mníchovskou dohodou, tak skôr naopak, že sú Kurdi v podobnom postavení ako vtedajší sudetskí Nemci v československom pohraničí.
Na druhej strane vôbec nepopieram, že sa sýrska centrálna vláda ku Kurdom tiež nesprávala dobre. Takže na postavenie Kurdov by sme predsa len mali aspoň trochu nazerať aj z perspektívy ich spoluobčanov.
Čo sleduje Turecko kontroverznou operáciou, pri ktorej umierajú civilisti?
Turci deklarovali, že v oblasti chcú vytvoriť bezpečnostné pásmo. Rozhodne si pritom neberú rukavičky a nehovorím, že ich podporujem. Politiku, ktorú tam sledujú, však chápem. Urobili niekoľko inteligentných krokov. Keď sa pozriete na mapu súčasného irackého Kurdistanu a Rojavy, teda západného Kurdistanu vzniknutého v severnej Sýrii, zistíte, že Turecko sa ocitlo z východu a z juhu v obkľúčení kurdskými samosprávnymi celkami. Nie štátmi s regulárnymi vládami, uznanými hranicami a medzinárodnými záväzkami. Pritom však s množstvom zbraní a milície, bez jasného centrálneho velenia a konkrétnej politickej zodpovednosti. Koľko Kurdov žije za hranicami v Turecku, nikto presne nevie, pretože Turecko oficiálne kurdskú národnosť neuznáva, triezve odhady však uvádzajú nejakých 14 miliónov. Ich emancipačné snahy, zahŕňajúce aj ozbrojený boj, sú pre všetky turecké vlády – nielen pre tú Erdoganovu – desiatky rokov hlavným bezpečnostným problémom štátu. Je evidentné, že ak by sa kurdské štátne útvary susediace s Tureckom ďalej etablovali, tureckí Kurdi by od nich dostávali významnú pomoc. Napokon Turci tvrdia, že už k tomu dochádza, ich ponúkané dôkazy však nechce nikto vidieť. Takže Turci v situácii, keď sýrska centrálna vláda stratila nad severom krajiny kontrolu, zaisťujú týmto spôsobom svoju vlastnú bezpečnosť. A robia to veľmi bezohľadne.
A je tu ešte jeden zásadný problém, ktorý chce Turecko prostredníctvom invázie vyriešiť. Turecko má na svojom území niekoľko miliónov sýrskych utečencov. V niektorých lokalitách Sýrčania početne prevyšujú Turkov a to vyvoláva medzi miestnym obyvateľstvom nevôľu aj veľké sociálne problémy. Počet a niekde aj koncentrácia Sýrčanov je mnohonásobne väčšia ako to, čo poznáme a čo ťaží nás v Európe. Turci sa sťažujú na kriminalitu, drahé bývanie, preplnené nemocnice i školy, na nekalú konkurenciu pre živnostníkov, a dokonca aj na to, že pre ľahko dostupné Sýrčanky zostávajú mladé Turkyne na ocot. Turecká vláda vyhlásila, že chce sýrskym utečencom vytvoriť bezpečnú zónu, kam sa budú môcť vrátiť. Je dosť pravdepodobné, že ich tam bude turecká vláda deportovať aj proti ich vôli. Tým by zabila dve muchy jednou ranou. Zbavila by sa záťaže imigrantov, a pretože sú to prevažne Arabi, ich presídlením do pohraničného pásma by etnicky zriedila tamojšiu kurdskú väčšinu solidárnu s tureckými Kurdmi.
Spomenuli ste veľa sýrskych utečencov nachádzajúcich sa na území Turecka. Erdogan sa v reakcii na kritiku svojej invázie na sever Sýrie vyhrážal tým, že týchto ľudí pustí do Európy. Aký je váš názor na dohodu EÚ s Tureckom o utečencoch, teda, že Európa Turecku platí za to, že utečencov nepúšťa ďalej do Európy?
Môj názor je, že si Európa z Turecka robí služobníka. Čo by som neodsudzoval, štve ma, aké pokrytecké reči o tom vedie. Veď prečo nechceme utečencov my? Prečo hovoríme, nech si ich tam Turci nechajú? Pretože utečenci predstavujú obrovský socioekonomický a bezpečnostný problém.
Turecký prezident Erdogan Zdroj: TASR
Na jednej strane chce európsky establishment utečencov prijímať, na druhej strane platí Erdogan, aby si ich držal v Turecku, nie je to zvláštne?
Je to hrozné pokrytectvo. My ich tu nechceme, ale nemáme odvahu to ani otvorene povedať, nieto zavrieť a strážiť vlastné hranice. Chceme, aby tie hranice zavrel niekto iný, a z druhej strany. Prečo si hranice nezatvoríme my, ale nútime Turkov, aby zavreli svoje hranice? Tomu predsa chýba logika. A migranti rovnako cez Turecko chodia ďalej. Týmto spôsobom sa to ustrážiť nedá. Viem to podľa toho, ako tlmočím migrantom, a pretože ma táto problematika veľmi zaujíma, “mimo súťaž” sa ich potom pýtam na situáciu na migračných trasách. A nie sú to zďaleka len Sýrčania, sú to aj Afganci, Iránci a množstvo ďalších národností.
Súhlasili by ste s tým, že v sýrskej občianskej vojne, kde si jednotlivé bojujúce frakcie navzájom rezali hlavy, boli Kurdi pomyselnými “dobrými chlapcami”, ktorí porazili Islamský štát?
To je tretí mýtus o Kurdoch, ktorý je rozšírený. A síce, že Kurdi boli v bojoch proti Islamskému štátu jedinou efektívnou a rozhodujúcou silou.
Počkať… Touto silou, ktorá zrazila islamistov na kolená, podľa vás neboli?
K tomu, kto porazil Islamský štát a ako to celé vlastne bolo, by som rád pripomenul, že nebyť zahraničného bojkotu proti sýrskej centrálnej vláde a veľmi masívneho zasahovania a aktívnej obrovskej podpory demokratických i “demokratických” protivládnych sýrskych síl zo zahraničia, tak by sýrsky režim – nech teraz nehodnotím, aký je – Islamský štát aj s ostatnými vzbúrencami v Sýrii doslova rozniesol na kopytách. Sýrska vláda na to bola aj vybavená, mala aj letectvo, ťažkú ??techniku, početnú organizovanú a vycvičenú armádu, aparát bezpečnostných služieb. To, že sa tak z dôvodov, ktoré uvádzam, nestalo, a že sa to potom celé vyvíjalo trochu inak, je už iná vec. Kurdi bojovali s islamskou republikou statočne. Bojovali však na svojom území a za svoje ciele. Neposielali svoje jednotky, aby pomohli vládnym a provládnym silám v bojoch proti Islamskému štátu, nikam inam po sýrskom území. A pritom sa stali tiež nástrojom – žiadnym spojencom – Američanov, ktorým zase vôbec nešlo o Kurdov, ale len o to, aby poškodili sýrsku vládu, lebo tú podporuje Rusko a Irán.
Dobre, ale Kurdi hlavy nerezali alebo áno?
O rezaní hláv sa vždy informuje len pri tej strane, pri ktorej o ňom chceme informovať. Nerobme si ilúzie, že Kurdi sú oveľa lepší ako ostatní bojovníci v oblasti. A nerobme si tiež ilúzie, aké sú pomery v zajateckých táboroch, kde držia bývalých bojovníkov Islamského štátu. Nechcem sa zastávať ľudí, ktorí v tých väzniciach sú, ale sú to možno až desiatky tisíc ľudí, vrátane žien a detí.
Žien a detí? Veď sa bavíme o bývalých bojovníkoch ISIL…
No, isteže o tých sa bavíme. Ale oni mali rodiny, pretože v Islamskom štátu sa pokúšali nielen bojovať, ale tiež žiť. Mnohé z ich žien a detí budú možno podobne nebezpečné ako bojovníci sami. Niektoré nie. Ale držia tam všetkých. Nechcem sa ich paušálne zastávať, ale to, že tam držia ženy a deti, si nikto netrúfa povedať verejne, aby sa to nemuselo riešiť podľa nefunkčných štandardov. A nikto nevie, čo s nimi. Takže áno, nielen Turkov, ale aj Kurdov používame na špinavú prácu.
A čo obava z genocídy zo strany Turkov, ktorú teraz Kurdi v oblasti prežívajú? Dochádza k čistkám, zabíjaniu civilistov.
Okrem armády používajú Turci, rovnako ako to robia všetci ostatní v oblasti, aj paramilitárne jednotky. Tipol by som si, že tie najhoršie veci, zverstvá, ku ktorým tam dochádza, majú na svedomí práve milície ich spojencov, a nie pravidelná armáda.
Záber z propagandistického videa Islamského štátu Zdroj: TASR
Pamätám si, ako médiá pred rokmi často spomínali takzvaných “umiernených rebelov” bojujúcich proti Asadovi. Kam zmizli umiernení rebeli?
Žiadni umiernení rebeli nikdy neexistovali. No väčšina ozbrojených opozičných skupín v Sýrii už uzavrela s vládou dohody. Niektoré odovzdali zbrane a rozpustili sa, niektoré sa začlenili do vládnych ozbrojených síl, niektoré zničili. Najtvrdšie skupiny islamskej opozície uzatvárali dohody o ústupe z obkľúčených enkláv a teraz sa koncentrujú v oblasti Idlibu.
Ako veľmi sa Erdogan Kurdov bojí?
Ten strach je veľký a oprávnený. Kurdi sú zrejme najväčším dlhodobým bezpečnostným problémom Turecka.
Prečo? Máte na mysli PKK? Terorizmus?
Všeobecne kurdský separatizmus. A, samozrejme, s tým súvisiaci ozbrojený boj spojený s PKK, Stranou kurdských pracujúcich. A keď sa bavíme o terorizme, vždy sa dostaneme k problematickým otázkam v štýle, kto to začal a kto je horší. Kurdi nie sú o nič horší ako Turci, Turci sú jednoducho silnejší, a my máme prirodzenú tendenciu fandiť slabším. V Turecku to dlho vyzeralo asi tak, že Kurdi vystrieľali nejakú policajnú stanicu a Turci ako odvetu zbombardovali nejakú kurdskú dedinu.
Ako je na tom v súčasnosti Sýria?
Bol som tam asi pred mesiacom. Z väčšej časti je krajina už bezpečná. Na druhej strane chápem, že sa ľuďom nechce vracať do krajiny, kde je zničená infraštruktúra, veľká nezamestnanosť, nemajú kde bývať a kde sa celkovo žije ťažko. Lenže, koniec koncov, je to ich vlasť a niekto ju zrekonštruovať bude musieť.
Je Turecko viac európskym alebo orientálnym štátom?
Európskym je len do tej miery, do akej ho z neho robíme my. My sme začali z Turecka robiť Európu.
So vstupom Turecka do EÚ sa teda už asi počítať nedá?
Myslím, že už od začiatku to nikto nemyslel úprimne a bola to na Turkov len taká pasca.
Autor: Jonáš Kríž
