Moderátorka Kormúthová prepustená za rasistický status prehovorila: Ľudia mi vyjadrovali podporu, nazývali ma slovenskou Johankou z Arcu

0
Moderátorka Kristína Kormúthová (Autor: archív K. K.)

Čím sa dnes živíte? Stále sa venujete moderovaniu akcií?

Možno budete prekvapený, ale živím sa prácou (smiech). Vraj je to ten naj… (nech si čitatelia doplnia sami) spôsob, ako prísť k peniazom. A popri dennodennej práci, nechám samú seba raz za čas vytrhnúť z reality a odskočím si zamoderovať.

Ešte trénujete tenis? Máte nejaké zverenkyne, o ktoré sa staráte?

Určite si ho idem zahrať. Tenis milujem a vždy budem. No ako hráčka. Nie ako trénerka. Ak chce niekto poradiť, zahrať si so mnou, som tu. Zúčastňujem sa aj na rôznych turnajoch, kde nájdete úplných fanatikov, sú do tenisu zbláznení a to ma na tom baví. Nechajú tam aj dušu. Ani zďaleka to nie sú profesionáli, no odhodlania majú na rozdávanie.

Keď som si pozeral na internete vaše staré rozhovory, vždy sa tie otázky točili okolo toho istého – status, vaša krása, či nemáte plastiky, ako je možné, že nemáte priateľa, váš recept na peknú postavu či pleť… Mávate vôbec chuť na rozhovory pre médiá?

Nie je to o chuti. Je to o odstupe a nadhľade. To, čo mnohým ľuďom u nás chýba. Poskytovať rozhovory bolo súčasťou mojej práce. A to, čo ste našli na nete, sú mainstreamové témy, ktoré sú ľahko stráviteľné a stále žiadané. Len ľudia sa točia. Ale neprekážali mi. Na čo som chcela, som odpovedala, ostatné som si ustrážila.

V STV ste už boli dvakrát, najskôr ste odišli vy sama po ponuke od konkurencie, druhýkrát to skončilo viac dramaticky po vašom statuse na sociálnej sieti. Myslíte si, že sa v STV môžete zjaviť ešte do tretice?

Nikdy nehovor nikdy. Stokrát som si už túto frázu na vlastnej koži vyskúšala. Tiež sa hovorí, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Ja som vstúpila, takže evidentne nie som najvhodnejší typ na tento druh otázok. (smiech)

A chceli by ste?

Chcem byť šťastná.

Keď sme si dohadovali rozhovor, hovorili ste, že nechcete, aby sa točil okolo spomínaného statusu. Nechcem sa vás pýtať, či by ste to napísali ešte raz, skôr inak – ak by ste ho nenapísali, všetko by bolo asi tak ako pred rokom a pol – moderovali by ste šport, boli by ste na obraze. Nikdy by ste sa však nedozvedeli, ako vám ľudia fandia a majú vás radi, veď na vašu podporu sa podpisovali petície, vznikali rôzne skupiny na sociálnych sieťach. Neteší vás na celej kauze aspoň tento efekt?

V tom máte úplnú pravdu. Neveriacky som sa prizerala, akú obrovskú podporu mi Slováci preukazujú. Dokonca ma mnohí nazývali slovenskou Johankou z Arcu. V každom prípade je choré, ako vedia médiá umelo udržiavať pri živote nezmyselne nafúknuté kauzy. Ale teraz sa nad tým už len pousmejem. A skutočnosť, že ma majú radi, by som sa radšej dozvedela za iných okolností. (smiech)

Zanevreli ste na Facebook?

Čo je na tom celom najvtipnejšie, ja som nikdy na Facebook nepísala svoje pocity, myšlienky, názory. Až na tú jednu inkriminovú noc. Pridávala som len fotografie z práce, zo športových udalostí a podobné neškodné. Ale…dnes som samozrejme opatrnejšia a 2x si rozmyslím, čo “zavesím”. No a v noci odkladám telefón mimo svoj dosah. Pre istotu, v prípade nejakej krádeže. (smiech)

Ako hodnotíte rozchod Markízy a Martiny Šimkovičovej, mimochodom, údajne pre zdieľanie statusov na sociálnej sieti?

Nepoznám pozadie a detaily tejto kauzy, takže mi neprináleží sa k nej vyjadrovať. No Martine držím palce.

Do akej miery sú novinári, hoci známi z obrazovky, povinní prezentovať len politicky “korektné” stanoviská zamestnávateľov? Kde je tá hranica? Kto ju určuje?

Teraz nepoviem žiadnu novinku, že sme si rovní a rovnejší. Niektorí môžu viac, iní menej. Tým pádom sú aj hranice flexibilnejšie a je možné s nimi hýbať a pracovať. A kto ich určuje, nie je otázka na mňa.

Hovorili ste, že vám bulvár zničil život. Ako sa to prejavilo?

Túto vetu som povedala? (smiech) Vtedy som to zrejme tak cítila. Teraz to tak, pochopiteľne, nevnímam. Žiaden život sa nezničil. Iba som prišla o prácu. Nie som prvá ani posledná. Akurát sa to mohlo stať vo väčšej tichosti. Otočím to na šport. Akýkoľvek šport, ktorý robíte profi, vás vycvičí dobre do života. Viem prijímať prehry. Otrasiem sa a idem ďalej. A to, že sa objavím niekde v bulvári, už neregistrujem. Čas využívam plnohodnotnejšie.  

S akými reakciami okolia sa dnes stretávate? Fandia vám ľudia?

S veľmi úsmevnými, priateľskými a pozitívnymi. Či mi veríte, alebo nie, dodnes som sa nestretla s jednou jedinou negatívnou. Neuveriteľné na slovenské pomery.

Čo vám dal posledný rok a pol?

Potoky sĺz, sklamanie, vytriezvenie, pokoru, novú prácu, možnosti, zručnosti, radosť, smiech. Nechce niekto napísať o tom knihu? Alebo natočiť film? Bolo by to veľmi zaujímavé.

Raz ste sa vyjadrili v duchu: Dúfam, že mi život ponúkne ešte raz šancu robiť to, čo ma naozaj baví. Čo by to malo byť?

Televízna moderátorka.

Zo žartu ste mi hovorili, že nie ste misska, hoci ste boli na Miss Universe, ale tenistka. Prečo sa nerada vraciate k tejto etape života, veď krásu vám môže závidieť nejedna žena…

Ďakujem za kompliment. K žiadnej etape života sa ja nevraciam. Je dôležité napredovať. Tenis, Miss, televízia. To všetko bolo. A čo bude? Na to sa ja teším veľmi. Nech je to čokoľvek.  

Skúšali ste aj modeling? Nemyslím ten VIP modeling známych osobností, moderátoriek, ale v čase vašej účasti na Miss myslím ten naozajstný modeling…

Nie, nie. Nič pre mňa. S mojím charakterom nie som vhodný typ na modeling. A to, že sa sem tam objavím na predvádzacom móle, nemôžeme považovať za modeling.

Tenis vám zrejme priniesol viac radosti, hoci ste ho museli pre zdravotné problémy prestať hrať. Sledujete ženský tenis? Aký je oproti 10 rokom dozadu, keď ste hrávali?

Samozrejme, že ho sledujem. Nielen ten ženský. Tenis napreduje ako ktorýkoľvek iný šport. Aj tu sa posúvajú hranice. Je dynamickejší, tvrdší, nekompromisnejší, byť na vrchole vyžaduje obrovské sebazaprenie, úsilie.

Sledujete utečeneckú krízu? Čo si o tom myslíte?

Sledujem i nesledujem. Dôležité je, na čo sa sústredím. A to utečenecká kríza nie je. Pozornosť venujem svojmu životu, vzdelávaniu sa, rodine a radostiam, ktoré máme stále pred sebou. Treba si ich len začať všímať.

Pôjdete voliť? Zúčastňujete sa takýchto hlasovaní?

Ak budem na Slovensku, tak pôjdem. Je to moje právo, ktoré sa chystám už po x-tý raz využiť, dúfajúc, že raz nám tu bude všetkým na Slovensku dobre.

- Reklama -