Minister Sólymos exkluzívne pre PL: Kuloárnym debatám o ministerke Žitňanskej sa nevenujem. Nové strany zatiaľ súperia skôr medzi sebou

9.2.2018 10:30

ROZHOVOR Verí, že rok 2018 bude zlomovým a jeho rezortu sa podarí pohnúť s viacerými dlhotrvajúcimi problémami, ktoré kvária občanov Slovenska. „Sústredím sa na to, čo môžem ovplyvniť a zmeniť teraz. Na ministerstve si uvedomujeme zodpovednosť za životné prostredie,“ hovorí okrem iného v exkluzívnom rozhovore pre PL minister životného prostredia a zároveň aj podpredseda strany Most-Híd László Sólymos.

Minister Sólymos exkluzívne pre PL: Kuloárnym debatám o ministerke Žitňanskej sa nevenujem. Nové strany zatiaľ súperia skôr medzi sebou
Foto: TASR
Popis: Minister životného prostredia SR László Sólymos

Hneď skraja kalendárneho roka ste verejne deklarovali, že práve v roku 2018 sa má začať so sanáciou skládky vo Vrakuni. Aký je aktuálny stav?

Záťaž v bratislavskej Vrakuni je pre nás prioritou a venujeme sa jej maximálnou rýchlosťou. Vďaka tomu sa jej riešenie za posledné mesiace pohlo viac ako za celé roky. Zodpovednosť sme prevzali v novembri 2016. Dnes je na stole sanačný projekt, ktorý prešiel odbornou oponentúrou, je tu plán prác, bežia verejné obstarávania a vykonali sme ďalšie množstvo potrebných úkonov.

Fakt je, že sme sa v novembri 2017 zasekli na nereálnych finančných očakávaniach niektorých vlastníkov pozemkov, na ktorých sa majú sanačné práce vykonať. Pripravili sme preto novú legislatívu.

Môžete byť konkrétnejší?

Plne rešpektujeme, že vlastníkom náleží férová kompenzácia za dočasné obmedzenie ich práv. Lenže pre sanáciu musíme mať na všetkých parcelách právny vzťah k pozemku. V súčasnosti platí, že ak sa nepodarí dohodnúť s jedným vlastníkom, nie je možné so sanáciou začať. Máme možnosť si pozemok prenajať, odkúpiť, zriadiť vecné bremeno.

No ak nie je možné žiadnym spôsobom sa dohodnúť, nedokážeme sa pohnúť z miesta. Preto sme aj presadili zákon, ktorý umožní zaviesť inštitút vyvlastnenia, ak nie je možné sa dohodnúť. Ten bol schválený v parlamente ústavnou väčšinou.

Čo v praxi znamená „zavedenie inštitútu vyvlastnenia“, ktorý spomínate? Čo si má pod týmto pojmom bežný občan predstaviť?

Paradoxne, zavádzame nástroj, ktorý chceme používať len vo výnimočných prípadoch. Ide len o poistku, ak nebude možné žiadnym iným spôsobom sa s vlastníkmi dohodnúť.

V praxi to znamená, že v danom čase prác obmedzíme vlastnícke práva. A po skončení prác má vlastník svoj pozemok naďalej.  

Samozrejme, preferujeme všetky ostatné možnosti a napriek novej legislatíve verím, že dôjde k dohode.

Ale hlavne budeme vďaka novej legislatíve predchádzať podobným situáciám aj pri sanáciách ďalších environmentálnych záťaží.

Spolupracujete, respektíve chystáte sa spolupracovať aj s mestskými časťami Vrakuňa a Ružinov, na území ktorých sa nachádza zhruba 120-tisíc „kubíkov“ odpadu?

Konštruktívna spolupráca so zástupcami samosprávy je pre nás veľmi dôležitá. Napríklad magistrát mesta Bratislavy nám sprístupnil svoje pozemky za 1 euro. Za čo by som sa pánovi primátorovi a poslancom chcel určite opäť poďakovať.

Od nového roka zaviedol envirorezort tiež spoplatnenie ľahkých plastových tašiek. Nemala však táto iniciatíva prísť už skôr? Predsa len, vo väčšine vyspelých krajín starého kontinentu ide o úplne bežnú vec.

Ja sa sústredím na to, čo môžem ovplyvniť a zmeniť teraz. Na ministerstve si uvedomujeme zodpovednosť za životné prostredie, a preto meníme odpadovú politiku. Od plastových obalov vrátane PET fliaš cez pneumatiky, elektroniku až po biologicky rozložiteľný odpad z kuchyne.

S účinnosťou od 1. januára tohto roka sme prostredníctvom novely zákona o odpadoch spoplatnili ľahké plastové tašky.

Zároveň sme zaviedli povinnosť, aby predajcovia poskytovali aj iné druhy tašiek z papiera či textilu alebo tašiek určených na opakované použitie. Pevne verím, že podobne ako v iných vyspelých krajinách aj na Slovensku sa podarí vďaka tomuto opatreniu výrazne obmedziť používanie plastových tašiek.

Ďalšou témou, ktorá trápi bežných ľudí, je kvalita ovzdušia. Slovensko a vlastne stredoeurópske štáty celkovo dlhodobo prekračujú limity v rámci znečistenia ovzdušia. Aké opatrenia váš rezort prijal, aby sa nám dýchalo lepšie a zdravšie?

Dovolím si povedať, že kvalita ovzdušia na Slovensku sa mierne zlepšuje. Kým v roku 2004 sme mali 17 oblastí riadenia kvality ovzdušia, tak v roku 2016 ich bolo už iba 12.

Celkovo sa znížila aj ich rozloha o 52 % a počet obyvateľov žijúcich v týchto oblastiach o 54 %. No fakt je, že Slovensko, podobne ako viacero krajín EÚ, má dlhodobý problém so zvýšenými hodnotami niektorých látok v ovzduší – ide najmä o drobné prachové častice a oxidy dusíka. Preto neprestávame pracovať na tom, ako dosiahnuť ešte lepšie výsledky.

Zaviedli sme už napríklad emisné limity pre veľké spaľovacie zariadenia, prijali stratégiu pre spomínané prachové častice. V októbri minulého roka parlament schválil novelu zákona o ovzduší. Zaviedli  sme povinnosť pre verejnoprávne médiá informovať obyvateľov o smogovej situácii.

Nová legislatíva zavádza prísnejšie emisné limity pre stredne veľké spaľovacie zariadenia a zefektívňuje ich monitoring. Do legislatívy sme jednoznačne zakotvili možnosť samospráve vytvoriť nízkoemisné zóny.

Máte rozpracované aj ďalšie opatrenia, prípadne projekty, o ktorých možno verejnosť ešte celkom nevie?

Samozrejme, že musíme pracovať aj ďalej. Napríklad prostredníctvom Envirofondu plánujeme podporiť rozvoj elektromobility. Pripravujeme novú stratégiu ochrany ovzdušia, ktorá má obsahovať detailnú analýzu kvality ovzdušia, ako i návrhy konkrétnych opatrení na jej zlepšovanie.

Opatrenia financujeme z európskych peňazí, ale aj nášho Environmentálneho fondu a štátneho rozpočtu.

Napríklad čoskoro chceme vyhlásiť výzvu na výmenu zastaraných spaľovacích zariadení vo verejných budovách nízkoemisnými a energeticky účinnejšími spaľovacími zariadeniami. Na tento účel plánujeme vyčleniť 30 miliónov eur.

Slováci v otázkach recyklácie a ochrany životného prostredia v porovnaní s priemerom EÚ dlhodobo zaostávajú. Akými mechanizmami, prípadne iniciatívami či programami, sa snažíte zvýšiť povedomie našich spoluobčanov v tomto smere?

Na ministerstve nastavujeme novú odpadovú politiku, ktorá priamo motivuje obce triediť. V súčasnosti už samosprávy nenesú náklady za vytriedený komunálny odpad, teda ten vo farebných kontajneroch. A čím väčší objem odpadu je vytriedený, logicky menej ostáva v nevytriedenom. Čo je silná motivácia.

Pokračujeme aj v boji proti skládkam. Pripravili sme nový zákon o poplatkoch za uloženie odpadov na skládky.

Pozornosť venujeme aj výchove a osvete. Minulý rok sme spustili projekt Triedim, triediš, triedime. V pilotnej fáze sa doň zapojilo 962 tried po celom Slovensku.

Takisto ste nedávno naznačili, že by ste tento rok rád dotiahli zonáciu TANAP-u. Opozičná poslankyňa Anna Zemanová vám však vyčíta, že zatiaľ posledné rokovanie komisie bolo v roku 2011 a pri otvorení dokumentu na zonáciu Tatier figuruje meno vášho predchodcu Józsefa Nagya. Čiže v zásade sa prijímajú opatrenia len „naoko“, bez reálnych výsledkov.

Zonácia je behom na dlhé trate a mojou ambíciou je veci dotiahnuť. V súčasnosti zonáciou prešli dva národné parky, Pieniny a v roku 2016 Slovenský raj.

Práve skúsenosti zo Slovenského raja nám ukazujú, že ideme správnym smerom. Úspešne sa tu v praxi uplatňujú nové nástroje kompenzácií neštátnym vlastníkom lesov.

Ukončenie zonácie umožnilo naštartovať nové ekoturistické aktivity v národnom parku, ako je splav Hornádu alebo sprístupnenie rokliny Kyseľ po 40 rokoch. Čo prináša príležitosti na rozvoj celému regiónu.

Všetky tieto skúsenosti slúžia ako cenný zdroj príkladov výhod pre širšiu verejnosť.

Odborníci envirorezortu vrátane Štátnej ochrany prírody SR intenzívne pracujú na zonácii Tatranského národného parku. No nie všetky úkony sú výlučne v našej časovej réžii. Napríklad rokovania s vlastníkmi o kompenzačných opatreniach. Neštátni vlastníci totiž musia súhlasiť s návrhom jednotlivých zón a so spôsobom a výškou kompenzačných opatrení (napríklad výškou nájmu).

V prvej polovici decembra ste v Paríži zastupovali Slovensko na klimatickom summite Jedna planéta, pričom akciu zvolal francúzsky prezident Macron. Vyplynuli zo summitu nejaké konkrétne pozitívne závery pre Slovensko?

Podujatie predovšetkým vyslalo jasný signál, že problematika účinnejšej ochrany našej planéty a klimatická zmena nám nie sú ľahostajné. Práve naopak, je potrebné pokračovať v tomto úsilí. Summit sa konal dva roky po tom, čo sa prijala parížska klimatická dohoda.

Mimochodom, aký máte názor na globálne otepľovanie? 

Klimatická zmena sa prejavuje aj na Slovensku. Napríklad striedaním sucha a lokálnych záplav. A musíme potenciálnym problémom predchádzať. Preto pokračujeme v protipovodňových opatreniach s cieľom chrániť životy a majetok ľudí.

Pripravili sme tiež akčný plán sucha s názvom H2ODNOTA JE VODA, pričom program obsahuje konkrétne opatrenia.

V mestách a obciach napríklad chceme podporovať opatrenia na zachytávanie dažďovej vody. V lesohospodárstve plán odporúča zaoberať sa zložením lesov. Aby dokázali odolávať suchu, stabilizovali svahy, upravovali prietoky pri dažďoch.

Na záver sa pristavme pri strane Most-Híd. Neobávate sa, že po vzniku nových politických subjektov ako SPOLU, prípadne Progresívne Slovensko, môžu práve tieto strany „ukradnúť“ mnohých voličov Mosta? Navyše v kuloároch zaznievajú hlasy, že ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská by mala prejsť do Progresívneho Slovenska.

Kuloárnym debatám sa nevenujem, kolegyňa Žitňanská je podpredsedníčkou našej strany a úspešnou ministerkou tejto vlády. Čo sa nových strán týka, ich vznik je legitímny. Problém je ten, že zatiaľ súperia skôr medzi sebou na úrovni cieľov, plánov a kritiky vlády.

Most-Híd už dokázal reálne presadzovať svoj program v tejto vládnej koalícii. A to je to dôležité. Od rečí sa dostať ku konkrétnym činom. Inak zostane vždy a všetko len na papieri v podobe hesiel a želaní.

Ja verím, že tento zásadný rozdiel si voliči osvoja do parlamentných volieb. Na tieto úlohy a na plnenie zvyšných častí volebného programu sa sústredíme najbližšie dva roky.

Súčasný vzťah medzi stranami SMK a Most-Híd nie je ideálny. Nie sú dve partaje primárne zamerané na maďarského voliča na tuzemskej mape priveľa? Nebolo by lepšie, keby SMK a Most našli spoločnú reč?  

Bolo a Most-Híd to tvrdí už dlhé roky. Na spoluprácu však treba dvoch a z druhej strany je to konzistentne odmietané už 9 rokov.

Minister životného prostredia SR László Sólymos Zdroj: TASR

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Profesor Staněk: Hospodárska kríza príde. Otázka je, či za pár mesiacov, alebo za dva roky

0:00 Profesor Staněk: Hospodárska kríza príde. Otázka je, či za pár mesiacov, alebo za dva roky

ROZHOVOR Nie je diskusia o tom, či príde zásadná finančná kríza. Diskusia môže byť len o tom, či nas…