Je pravdepodobné, že sa EÚ po utečeneckej kríze zomkne do svojho jadra a nás nechá na periférii, ako sa obávajú eurooptimisti?
Vidím, že čo sa týka témy utečencov, Európska únia sa bude štiepiť ešte viac než doteraz, a to ani nie tak po línii sever-juh ako skôr východ-západ. Stoja tu proti sebe na jednej strane krajina, ako je Nemecko, a na druhej strane krajiny z východnej časti Únie vrátane Českej republiky. Nemecko bude chcieť presadzovať kvóty a spoločné štandardy pre prijímanie azylantov a predpokladám, že krajiny strednej a východnej Európy budú proti. Prejaví sa to v septembri, kedy bude Európsky parlament znovu rokovať o kvótach, ktoré už raz boli zavrhnuté. Ukáže sa totiž, že Schengen, ktorý niektorí považujú za jeden z najväčších výdobytkov EÚ, vlastne nefunguje.
Rakúska ministerka vnútra povedala, že krajinám, ktoré odmietajú utečencov, by mali obmedziť európske dotácie. Čo to pre EÚ znamená?
To je, samozrejme, vydieranie, my nemáme žiadnu povinnosť prijímať utečencov podľa podmienok Európskej únie a ak to chce niekto spájať s dotáciami, ide o porušenie platných predpisov Únie. Koniec koncov, Česká republika nemusí byť jej členom. A na základe takýchto výrokov budú u nás len pribúdať ľudia, ktorí si budú vedieť predstaviť existenciu ČR v Európe bez členstva v Únii.
Vaša strana vlastne systém dotácií ostro kritizuje ako všeobecne zlý…
Českej ekonomike by len prospelo, keby sme žiadne dotácie nedostávali a keby sme Európskej únie nič neplatili. Systém európskych dotácií z nás urobil dotačnú ekonomiku, ktorá často podporuje nezmysly a vytvorila triedu ľudí závislých na dotáciách. To, samozrejme, vedie k prerozdeľovaniu nespravodlivosti a ja by som si prial, aby sme boli opäť a čo najskôr ekonomikou, kde sa žiadne takéto dotácie nevyplácajú a peniaze zostávajú u nás bez toho, aby sa prerozdeľovali prostredníctvom Bruselu.
Vidíme priepastný rozdiel v myslení krajín, ako sú Nemecko alebo Francúzsko, a východných krajín EÚ. Nemeckí a francúzski politici a zrejme značná časť tamojšej verejnosti si myslí, že je správne, aby sme museli povinne prijať časť utečencov, že je správne, aby sme prijali štandardy ich azylového konania. U nás je, predpokladám, väčšina občanov proti tomu, aby nám niekto diktoval, koľko a akých utečencov si máme zobrať. Nemecko sa sťažuje, že má príliš veľa azylantov, ale na problém sa dá pozerať aj opačne, že my máme problémy, pretože Nemecko má príliš ústretovú politiku voči imigrantom. Považujem za škandalózne, že Nemecko a Francúzsko takto uvažujú, ale asi musíme zobrať na vedomie, že tam funguje iný spôsob myslenia a že s nimi sa len ťažko zhodneme. My však nesmieme podľahnúť a musíme mať vládu, ktorá na ich požiadavky nikdy neprikývne.
Myslíte si, že pokiaľ ide o presadenie kvót, uvedomujú si západné krajiny, že utečenci od nás aj tak zamieria k nim?
Mám dojem, že sú v tomto slepí a hluchí. Imigranti, ktorí idú primárne do Nemecka, nie sú tí, čo utekajú pred vojnou, to sú ľudia, ktorí dobre vedia, že majú ísť do krajín, ako sú Nemecko alebo krajiny Škandinávie, pretože tam sú najvyššie sociálne podpory.
Kam podľa vás vedie nemecká ústretovosť voči imigrantom?
Nemecká vláda a Angela Merkelová ženú Nemecko do spoločenskej katastrofy. Majú pravdepodobne stále komplex z druhej svetovej vojny a sú v schizofrenickej situácii. Oficiálne stanovisko nemeckej vlády je, že sa postarajú o každého migranta, pretože je to humánne a migranti budú prínosom pre nemeckú ekonomiku. Zároveň sa nám však snažia vnútiť ich štandardy a kvóty.
Aká je v takejto situácii budúcnosť Schengenu?
Schengen je len ilúzia a prázdna škrupina. Kto chce, dostane sa do Talianska a Grécka a potom môže ísť do Nemecka. Schengen nefunguje na svojej vonkajšej hranici a navyše je porušovaný aj na vnútorných hraniciach. Keď Rakúsko zastavuje vlaky z Maďarska, Schengen už de facto neexistuje. Musíme k tomu zaujať nejaký postoj, buď necháme migrantov voľne prúdiť cez české územie, alebo uznáme, že Schengen nefunguje, a obnovíme kontrolu na hraniciach. Nie je možné, aby sme na hraniciach nekontrolovali, kto vstupuje na naše územie, to môžeme rovno zaviesť bezvízový styk s Afganistanom alebo Sýriou. Jediná šanca je návrat ku kontrole na hraniciach.
Hovoríte o hraničných priechodoch, ale čo so zelenou hranicou, ktorá je priestupná?
Česká republika ako každá iná krajina musí byť schopná strážiť svoje hranice. Pokiaľ ide len o systém vonkajších hraníc, Schengen sa ukázal ako úplne nefunkčný pokus. Všetci vo vnútri sú voľní len v obrovskej databáze. Jediné, čo môžeme urobiť, je, že sa vrátime ku kontrole hraníc, teda hraničných priechodov aj zelenej hranice. Pohraničná stráž by mala byť schopná kontrolovať, či niekto neprekračuje hranicu ilegálne.
Je to v súčasnej Európe mysliteľné?
Je to spoločný problém EÚ a Európy. Bohužiaľ sa ukázalo, že Únia je absolútne neakcieschopná. Namiesto toho, aby pomohla Taliansku a Grécku, vypravuje lode, ktoré lovia utečencov pri afrických brehoch. Ak Európska únia neplní, čo od nej očakávame, nezostáva členským krajinám nič iné, než sa zariadiť po svojom. Preto by som odporučil krajinám na okraji EÚ, ako sú Taliansko a Grécko, ktoré čelia náporu imigrantov, aby sa s niektorou z krajín v Stredozemí dohodli na vybudovaní stredísk pre žiadateľov o azyl a aby posudzovali ich žiadosti na diaľku, a až potom vpustili len tých, ktorým udelia azyl.
Dá sa odhadnúť, aká bude situácia vo Francúzsku či Nemecku napríklad za desať rokov?
Podľa mňa tam stúpne nezamestnanosť, budú pribúdať miesta, akými sú dnes niektoré francúzske predmestia, kde žijú ľudia len zo sociálnych dávok, stúpne kriminalita a extrémizmus s príklonom k džihádu. A na druhej strane bude rásť nespokojnosť pôvodných obyvateľov, ktorí sa budú tiež prikláňať k extrémistickým ideológiám. Merkelová sa podľa mňa pričiňuje o vznik nového fašizmu a prial by som si, aby k tomu nemecká verejnosť čo najskôr zaujala stanovisko.
Aká je pozícia Veľkej Británie?
Veľká Británia je ako ostrovná krajina schopná kontrolovať imigráciu a pokusy o prieniky cez eurotunel sú ničotné. Otázka migrácie do Európy však bude hrať úlohu v britskom referende. Súčasná vlna migrácie je niečo, čo Európsku úniu rozkladá, a v čase, keď sa hlasovalo o Lisabonskej zmluve, to nikto nepredpokladal. Pre európsku integráciu postavenú na snoch o tom, že už nikdy nebudú žiadne problémy a že všetko vyrieši len bruselská byrokracia, je to rana.
To, čo hovoríte, predikuje rozpad EÚ. Ako si ho konkrétne predstavujete?
Grécko vystúpi z eurozóny, niektorá z krajín začne skôr alebo neskôr kontrolovať svoje hranice a ostatné sa pripoja. To bude de facto rozpad EÚ. A tie vyhrážky, že nebudú eurodotácie, získajú reálnu podobu. Potom uvidíme, že Únia už nie je.
A aké miesto by v takej situácii mala mať Česká republika?
Krajina ako Česká republika, Slovensko, Holandsko alebo Veľká Británia by mali patriť medzi štáty, ktoré budú v rámci Európy obhajovať voľný obchod, bola by to totiž škoda, keby sa s rozpadom EÚ začali znova vymedzovať obchodné bariéry, to by bola rana pre všetky európske ekonomiky.
autor: David Daniel
