Menšina by mala zostať menšinou. Keď je ich priveľa, nie je to dobré. Bezpečnostný expert z Izraela odhaľuje, s akou novou taktikou prídu teroristi

15.10.2017 6:00

ROZHOVOR Iránske vodcovstvo je nebezpečnejšie ako Severná Kórea, hoci sa to mnohým ľuďom nezdá. Severná Kórea má od roku 2006 jadrové zbrane. Stále ich nepoužila. Keby to urobila, učiní to priamo a bude zničená. Irán tak priamočiaro hrať nebude. To si myslí bezpečnostný expert a bývalý člen izraelských ozbrojených síl David Bohbot. V rozhovore pre Parlamentné listy hovorí aj o výsledku volieb v Nemecku.

Menšina by mala zostať menšinou. Keď je ich priveľa, nie je to dobré. Bezpečnostný expert z Izraela odhaľuje, s akou novou taktikou prídu teroristi
Foto: Archív D. B.
Popis: Bezpečnostný expert a bývalý člen izraelských ozbrojených síl David Bohbot

Pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) získala takmer trinásť percent v nemeckých voľbách. Čo vy na to? Aký vplyv to bude mať na Európu?

Veľmi ma to neprekvapilo, to napokon nikoho. V Nemecku došlo k znásilneniam aj k inému porušovaniu práv. Bolo jasné, že Nemci musia reagovať, a tak si zvolili AfD.

Menšina by mala zostať menšinou. Je jedno, či ide o Vietnamcov, moslimov alebo Izraelčanov. Keby ich bolo priveľa, nie je to dobré pre identitu prijímajúceho štátu a jeho kultúru. Mám rád Európu takú, aká je, a neprajem si tu mať príliš veľa moslimov alebo Izraelčanov. Nech to zostane tak, ako to je.

Znamená to, že ste zástancom uzavretej Európy?

Rozdeľujem moslimov na dve skupiny. Tunisanov alebo Sýrčanov, ktorí prišli legálnou cestou, pracujú a dodržiavajú zákony. To však nie je to isté ako sýrski utečenci, ktorí prišli s myšlienkou, že si všetko zaslúžia, a páchajú zločiny. Zastavil by som prijímanie utečencov úplne. Vyhodil by som z Európy každého, kto vykazuje extrémne správanie. A je jedno, či je to moslim, kresťan alebo žid.

Neobávate sa však ako rabín, že sa súčasné protimoslimské nastavenie Európy môže čoskoro zmeniť napríklad na protižidovské?

Je to možné, ale myslím si, že sa to nestane. Nepočul som nič, čo by to naznačovalo. Počúvam ľudí a podobné strachy naozaj nemám. Ale aj Hitler, Usáma bin Ládin, Anjem Choudary alebo Sajjid Alí Chámeneí k nám hovoria. Počúvajme ich ostražito.

David Bohbot

David Bohbot. Zdroj: Archív D. B.

Zdá sa, že Islamský štát stráca silu. Je to skutočne tak, blíži sa to ku koncu?

Islamský štát je v prvom rade ideológia, ktorá sa rozšírila po celom svete a nezmizne. Daeš je územne veľmi narušený v Iraku, stratil Fallúdžu a teraz Mosul. V Sýrii stratil deväťdesiat percent územia, ktoré mal. Preskupuje sa v Líbyi, ale stratil Syrtu. Jeho ideológovia tvrdia, že končí s koncepciou byť Islamským štátom a sústredí sa na terorizovanie neveriacich v severnej Afrike a v Európe.

Kurdi sa na všetkých územiach, na ktorých žijú, snažia o autonómiu, respektíve o vlastný štát. Majú šancu?

Je trápne a smutné vidieť, ako Kurdi zostali sami. Hrdinovia, ktorí dostali plnú podporu Američanov, ich zbrane a porazili Islamský štát, sú teraz sami. Je ťažké veriť, že budú úspešní, ale ak majú šancu, tak teraz. Nikdy neboli takí silní. Sto rokov čakajú na šťastie. Irán je slabý. Investoval veľa do Sýrie a nepotrebuje boj s miestnymi šiestimi miliónmi Kurdov. Aj Turecko v Sýrii utratilo veľa peňazí a navyše má tri milióny utečencov, čo zničí jeho ekonomiku. Poslední dôležití sú Rusi, ktorí napokon šesť rokov do Sýrie tiež dosť investovali, a to kvôli vojenskej, ale aj ekonomickej stratégii. Vojna s Kurdmi im tieto vízie môže totálne zničiť, čo nedovolia. Kurdi sa totiž bez boja nevzdávajú.

Pokiaľ si Kurdi zaslúžia štát, prečo by nemohla vzniknúť aj Palestína?

Ale to je úplne iný príbeh. Kurdi nie sú ohrození Tureckom, chcú len žiť pokojne a normálne. Situácia v Izraeli tomu nezodpovedá. Nie všetci Palestínčania sú zlí, ale Hamas je zaviazaný zničiť Izrael.

A čo nezákonné okupovanie palestínskych území Izraelom?

To je námet na celý rozhovor, ale aspoň krátko odpoviem. My neokupujeme palestínske územie. Do roku 1917 bolo toto územie okupované Osmanmi, potom Britmi. Keď sa Briti rozhodli odísť, chceli rozdeliť územie na dva štáty. Arabská liga a Arabi žijúci v Izraeli ten návrh odmietli. Začala sa vojna a všetky teritóriá, ktorým dnes hovoríme okupované palestínske územia, boli okupované ilegálne nie nami, ale Jordánskom a Sýriou. To územie kontrolovali dvadsať rokov a nevytvorili palestínsky štát, ignorovali Jeruzalem. Palestínčania to prijali. Územie, ktoré sme si od nich vzali, bolo od Jordánska a Sýrie a predtým im nepatrilo. To je fakt. Boli sme nútení ísť do vojny a vojnu sme vyhrali. Nezačínajte vojnu a potom sa nesťažujte na to, ako dopadla.

Mnohí tvrdia, že okupovanie palestínskych osád je hlavným dôvodom nepokojov v Izraeli...

Osady nie sú dôvodom. Ešte predtým, než bol vytvorený Izrael, sme boli dennodenne vraždení. Máme niekoľko menších osád, ktoré sú len provokáciou. Väčšina Izraelčanov je proti nim, ja tiež. Všetky ostatné osady sú v mojich očiach legálne a mali by sme ich držať, ak bude šanca na mier, môžeme zvážiť kompromis. Ale dnes vládne Hamas a jeho členom sa nedá dôverovať.

V Gaze sme evakuovali všetkých osadníkov, odvelili všetkých vojakov, otvorili križovatky a nechali voľný priechod do Egypta s minimom kontroly. A vieme, ako reagovali. Vypálili všetky synagógy a továrne, ktoré sme za sebou nechali. Zvolili Hamas, uniesli vojaka Gilada Šalita a začali nás bombardovať. Po Gaze sa to isté malo stať so Západným brehom Jordánu. No ale kto by s takou odozvou pokračoval? Iba blázon.

Čo sa týka ľudských práv Palestínčanov, objavujú sa slová ako apartheid, genocída a tak ďalej...

Apartheid je diskriminácia niektorých obyvateľov. Tí nesmú voliť, nemajú žiadne práva. Deje sa to v Libanone, v Katare aj v Sýrii. Takto tam žijú Palestínčania a nikoho to nezaujíma. Arabi žijúci v Izraeli sú slobodní, rovní s ostatnými, môžu voliť. Mnohí izraelskí Arabi sú úspešní podnikatelia, lekári, právnici a tak ďalej. Genocída je masové vyvražďovanie civilistov založené na etnických dôvodoch. Viete, koľko Palestínčanov násilne zomrelo od roku 1947 do dnešného dňa? Teda v priebehu sedemdesiatich dlhých rokov? Okolo 36 000 ľudí, a to sme s nimi vo vojne. Nazývať to genocídou alebo to prirovnávať k holokaustu je lož, nezmysel a nič viac. Pozrite sa na čísla vo Rwande, v Darfure alebo v Arménsku či Iraku. Tam ide o milióny, tam išlo o genocídy, ale zase, nikoho to nezaujíma.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu často hovorí o nebezpečenstve Iránu. Nemyslíte si však, že taká Severná Kórea predstavuje oveľa väčšie nebezpečenstvo?

Iránske vodcovstvo je nebezpečnejšie ako Severná Kórea, hoci sa to mnohým ľuďom nezdá. Severná Kórea má od roku 2006 jadrové zbrane. Stále ich nepoužila. Keby to urobila, učiní to priamo a bude zničená. Irán tak priamočiaro hrať nebude. Dá bomby do rúk tajným z jednotiek Quds, ktorí sa o to postarajú. Buď s nimi zaútočia sami, alebo ich len odovzdajú ďalším teroristickým skupinám, ako je napríklad Hizballáh. Tie ich bez rozmyslu použijú a kompletne zničia posledné idey o bezpečnosti, ktoré ešte máme. Zavládne absolútny strach a tomu musíme zabrániť.

To je dôvod, prečo Netanjahu nedávno hovoril k Iráncom. Okrem fanatických radikálnych moslimov tam vyrastá mladá generácia, ktorá podobné experimenty nechce. Ak sa títo mladí dostanú k vláde, pôjde o počiatok novej éry vzťahov. Ak sa to nestane, sme všetci v nebezpečenstve.

Benjamin Netanjahu

Benjamin Netanjahu. Zdroj: SITA

Minule ste varovali pred bombovými útokmi vo vlakoch a vagón londýnskeho metra sa naozaj stal terčom. Čo bude ďalej?

Útoky môžu byť teraz namierené na turistické atrakcie či obchodné centrá. Buďme pripravení.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jan Rychetský
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Profesor Staněk: Hospodárska kríza príde. Otázka je, či za pár mesiacov, alebo za dva roky

0:00 Profesor Staněk: Hospodárska kríza príde. Otázka je, či za pár mesiacov, alebo za dva roky

ROZHOVOR Nie je diskusia o tom, či príde zásadná finančná kríza. Diskusia môže byť len o tom, či nas…