Medzinárodné právo dostáva na frak. Pomsta Iránu? Problém... Generál Šándor prináša varovanie

13. 1. 2020 0:03

ROZHOVOR „Nie som si istý, že sa Donald Trump riadi voči Blízkemu východu nejakou veľkou grandióznou stratégiou. (...) Som presvedčený, že dôležitosť tejto oblasti si zaslúži konzistentnú a premyslenú politiku. Tú však zo strany Spojených štátov nevidím už od roku 2003,“ hovorí bývalý šéf Vojenskej spravodajskej služby ČR a bezpečnostný analytik Andor Šándor a upozorňuje, že medzinárodné právo dostáva silno na frak. Stredajší nočný útok na dve letecké základne Spojených štátov v Iraku označuje za najpriamejšiu konfrontáciu USA od revolúcie v roku 1979. V každom prípade, ako upozorňuje v rozhovore, Teherán nemusí mať odplatu za smrť Solejmáního plne pod kontrolou, a to vzhľadom na priaznivcov generála v niekoľkých štátoch, ktorí môžu konať na vlastnú päsť.

Medzinárodné právo dostáva na frak. Pomsta Iránu? Problém... Generál Šándor prináša varovanie
Foto: Hans Štembera
Popis: Generál Andor Šándor
reklama

Rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa nechať zabiť iránskeho generála Solejmáního ste označili za chybu. Prosím, vysvetlite podrobnejšie, v čom podľa vás spočíva tá chyba.

Myslím, že zabitie Solejmáního, ktorý nebol žiadnym baránkom a neznamená dôvod na zármutok, bola kulminujúca chyba vzhľadom na to, ako Donald Trump po zvolení za prezidenta začal politiku proti Iránu veľmi agresívne tým, že vypovedal jadrovú zmluvu.

Čiastočne ide o obetu Saudskej Arábii, z veľkej miery je to obeta Izraelu a možno sa Donald Trump domnieval a chcel zmluvu prerokovať znovu a zahrnúť do nej aj ďalšie veci, ako je vplyv Iránu na Blízkom východe a jeho raketový program. Azda nemôže myslieť vážne, že by bol schopný to presadiť.

Blízky východ možno charakterizovať bojom o to, kto ho ovládne. Šiítsky Irán alebo sunnitská Saudská Arábia.

Som presvedčený, že zlá zmluva je lepšia ako žiadna zmluva. Na vypovedanie zmluvy reagovali opatrenia Iránu, čiastočné obohacovanie uránu na štyri percentá, teraz už úplné odstúpenie, sankcie Donalda Trumpa, zvýšenie napätia na Blízkom východe, útok na saudskoarabské ropné polia, zostrelenie amerického dronu a došlo tiež k útoku na americkú ambasádu v Bagdade, čo, samozrejme, všetko eskalovalo do útoku a zabitia Solejmáního.

Ja som presvedčený, že Solejmání bol pre Irán veľmi dôležitý človek, ktorý napĺňal politiku duchovného vodcu ajatolláha Chameneího a bol schopný presadzovať presne ten vplyv Teheránu v oblasti Blízkeho východu, aký by si Teherán predstavoval. Chvíľu bol nepriateľ, chvíľu spojenec, potom zase nepriateľ.

Jeho figúra sa objavuje už z čias iránsko-irackej vojny, kde skončil ako veliteľ 44. divízie. Veľmi umne organizoval bojové oddiely v krajinách ako Irak, Sýria, Libanon, ale zároveň tým oddielom, keď bol spojencom, pomohol poraziť Islamský štát. To treba povedať.

Fakt, že bol v hľadáčiku Američanov, v ich zornom poli už dlhý čas, som spomenul. Ale v takej rozjatrenej situácii išlo o chybu, pretože síce ani jedna strana nechce ísť do vojny, ale Teherán si nemôže dovoliť nereagovať – a tiež už v stredu reagoval.

A tu sa obávam, že by sa eskalácia mohla vymknúť spod kontroly, preto si myslím, že celkovo išlo o chybu. Možno bol iný spôsob – neviem aký –, ako dať Teheránu najavo, že takto už nie.

Vo vojenskom stretnutí by bol Irán limitovaný. Neštudoval som, čo všetko je v tých 52 cieľoch, Spojené štáty by mali, samozrejme, navrch, ale Irán môže poškodiť americké záujmy na mnohých miestach, nielen Blízkeho východu, a z tohto pohľadu je súčasná eskalácia chybou.

Donald Trump

Donald Trump. Zdroj: TASR

Aké udalosti teda očakávate? Hovoríte o destabilizácii regiónu, vyostrení akcie-reakcie, americké jednotky by mali opustiť Irak, došlo k útoku na dve letecké základne Spojených štátov.

Má to niekoľko rovín. Ja začnem pri americko-iracko-iránskej. Už invázia Georgea Busha mladšieho znamenala zásadnú zmenu pomerov síl na Blízkom východe, keď bol menšinovo sunnitský Irak hrádzou proti rozširovaniu šiítskeho vplyvu z Iránu. Tým, že padol Saddám Husajn, má Irán v mnohom navrch, hoci sa to nie všetkým Iračanom páči. Už toto je pre Irak destabilizačný problém.

Ak Američania odídu vojensky z Iraku, potom by sa dalo povedať, že bol Irak z veľkej väčšiny darovaný Iránu. A vplyv Iránu sa ešte viac posilní s negatívnymi dosahmi na Irak ako taký, teda sunnitskú časť a kurdskú populáciu v Iraku. To je jedna rovina.

Druhá rovina – destabilizačná – závisí od toho, ako sa oficiálne miesta Teheránu rozhodnú eskalovať pomstu za smrť Solejmáního.

Je však nutné jasne povedať, že stredajší útok na dve letecké základne Spojených štátov na území Iraku predstavuje najpriamejšiu konfrontáciu Spojených štátov od revolúcie v roku 1979, hoci vyhlásenie iránskeho ministra zahraničia možno vnímať ako snahu ukázať, že ďalej postupovať nechcú.

Teraz teda záleží, ako útok vyhodnotia Spojené štáty a čo urobia.

Uvidíme, či pôjde o ďalšie útoky proti americkým vojakom v regióne, či to budú počítačové útoky alebo blokovanie lodí v Perzskom zálive a podobne. To je rovina oficiálna.

Neoficiálna rovina, ktorú nikto len tak nebude schopný kontrolovať, sú Solejmáního priaznivci nielen v Iraku, v Sýrii, v Líbyi, ale aj v ďalších štátoch, ktorí sa budú chcieť sami od seba pomstiť akémukoľvek americkému cieľu. A aj taká pomsta môže viesť k eskalácii násilia, o ktorom sme hovorili na začiatku, bez toho, aby to bolo záujmom Teheránu.

Inými slovami, Teherán nemá odvetu úplne pod kontrolou, hoci ju začal. Aj v tom vidím chybu a prestrelenú reakciu, pretože Američania sa pomstili za útok na základňu tým, že disproporčne zabili dvadsaťpäť príslušníkov Hizballáhu. Útok na americkú ambasádu je niečo, čo nesú Američania veľmi zle, ale celkovo takú politiku považujem za nešťastnú.

Navyše, Američania sa pomerne flagrantne neohliadajú na zvrchovanosť Iraku a niektoré opatrenia na jeho území robia bez akéhokoľvek rešpektu a akejkoľvek konzultácie s Bagdadom, čo Bagdad stavia do veľmi zložitej pozície – ako vyjsť s Američanmi a ako vyjsť s Teheránom.

Z toho pohľadu tu vidím veľký problém. Medzinárodné právo dostáva silno na frak.

A čo českí vojaci v oblasti? Mala by ich Česká republika stiahnuť?

Neviem presne, aká je skutočná situácia na mieste, kde českí vojaci sú, a ako je vláda v Bagdade schopná ich ochrániť. Ak budú ohrození alebo sa Aliancia rozhodne ukončiť svoju misiu, mali by sa okamžite stiahnuť.

Americký prezident podľa niektorých názorov nariadil raketový útok s cieľom stiahnuť vojakov a táto akcia mu to umožní bez toho, aby ho kritizovali tamojší „jastrabi“. Čo vy na to?

Nemyslím si, že Donald Trump je geniálny stratég. Niektoré jeho inštinkty nie sú zlé, čo treba povedať, ale nesmieme zabudnúť, že Donald Trump sľúbil voličom stiahnuť niektorých vojakov z problematických konfliktov.

Ponúka sa Sýria, ponúka sa Irak, ponúka sa Afganistan. Žiadny z tých konfliktov nie je plne vyriešený, ale že by zabil Solejmáního len preto, aby mohol stiahnuť svoje jednotky... Veď ich tam teraz posiela a zvyšuje počet vojakov na Blízkom východe.

Neviem, či takto geniálne myslel, ale osobne som bol presvedčený a tiež som deň pred zabitím Solejmáního hovoril, že v tomto roku Donald Trump stiahne vojakov zo Sýrie a z Iraku a ponechá ich v Afganistane, pretože tamojšia dohoda s Talibanom je predsa len oveľa zložitejšia, ako by sme si priali.

John Bolton (bývalý poradca pre národnú bezpečnosť amerického prezidenta Donalda Trumpa – pozn. red.) sa musel diviť, keď videl útok na Solejmáního. Možno to bola jeho myšlienka, jeho nápad a tiež za svoje postoje, ktoré nazývate jastrabími, ho z funkcie poradcu pre národnú bezpečnosť odvolali.

Nie som si istý, že sa Donald Trump riadi voči Blízkemu východu nejakou veľkou grandióznou stratégiou. Nemyslím si, že ide o tento typ politika. Som presvedčený, že dôležitosť tejto oblasti si zaslúži konzistentnú a premyslenú politiku. Tú však zo strany Spojených štátov amerických nevidím už od roku 2003.

Domnievate sa, že sa celá akcia prejaví zvýšením počtu teroristických útokov v Európe?

Popravde povedané, nemyslím si to. Európa je vystavená teroristickým útokom sunnitov, to sú bojové oddiely, ktoré vzišli z al-Káidy, potom z Islamského štátu, podporované rôznymi sunnitskými monarchiami na Blízkom východe.

Poslanec Jiří Kobza z SPD mi povedal, že sa po smrti Solejmáního môžu prebudiť aj šiíti a Európa ponesie následky.

Irán nepotrebuje bojovať so všetkými, ak Európa a európski členovia ako Francúzsko, Británia – účastníci dohody jadrového programu v Iráne – neodstúpili od zmluvy.

Nemyslím, že Európa bude chcieť ísť do konfliktu s Iránom. A Irán nebude chcieť ísť do konfliktu s Európou. Preto si nemyslím, že by Teherán organizoval teroristické útoky v Európe práve šiítskymi bojovými oddielmi.

Neviem, o ktorých šiítoch poslanec Kobza hovorí, ja to nemôžem vylúčiť, ale nemyslím, že by v Teheráne sedeli krvaví ideológovia tak, ako nám ich zobrazuje Hollywood. Sú to pragmatickí ľudia, ktorí nepochybne nepotrebujú viesť konflikt na všetkých možných frontoch.

Zatiaľ sa Európa vyjadruje, ako sa vyjadruje, vyzýva na pokoj, vyzýva na to, aby sa nestupňovalo násilie na Blízkom východe. Považoval by som to od Teheránu za rovnakú chybu, možno ešte väčšiu, ako Donald vykonal zabitím Solejmáního.

Z môjho pohľadu by som sa nijako neobával útoku šiítov na území proti európskym cieľom.

Keď sa pozrieme na smrť Solejmáního, čo na to hovorí medzinárodného právo, ktorým sa Spojené štáty často oháňajú? Predsa len išlo o zabitie raketou pri letisku v cudzej krajine.

Aj to, čo som povedal slovami Josepha Fouchého, ministra vnútra Napoleonovej vlády: Bolo to viac ako zločin, bola to chyba. V tom vyjadrení sa skrýva aj tá právna stránka.

Solejmání nebol žiadny baránok, nebol človekom, ktorého smrť by sme mali oplakávať. Otázkou zostáva, či má ísť svet tak ďaleko, že každý darebák, ktorý niečo urobí, má byť zabitý tým, že jedna veľká krajina, ktorá vlastní vyspelé vojenské technológie, sa jednoducho rozhodne ho zabiť.

Ak prestaneme rešpektovať základné práva a ak to budeme riešiť týmto spôsobom, neviem, kam by sa svet uberal.

Rozdiel medzi Usámom bin Ládinom, Abú Bakrom Bagdádím a osobou Solejmáního je celkom zjavný. Prví dvaja sa skrývali, evidentne organizovali mnoho akcií proti západnému svetu. Solejmání sa, pokiaľ viem, neskrýval. Fungoval, ako fungoval, samozrejme, neviem, ako by fungoval medzinárodný zatykač, ale či toto má byť cesta, ako sa zbavíme každého podobného typu človeka, neviem.

Osobne sa nedomnievam, že by sme touto nastúpenou cestou mali pokračovať. Ale určite nejde o človeka, ktorého smrť by sme oplakávali, to úplne nepochybne.

Kásem Solejmání

Kásem Solejmání. Zdroj: TASR

Čo sa podľa vás reálne zmení vo vzťahu medzi Spojenými štátmi a Ruskom alebo Saudskou Arábiou?

Rusko, samozrejme, nemá žiadny záujem na tom, aby eskaloval Blízky východ do nejakej vojny medzi Spojenými štátmi a Iránom. Nepochybne Putin určite neplače od dojatia, že sa Spojené štáty dávajú takto do konfliktu. Nechcem povedať, že by im to vyložene prial, ale určite mu to netrhá srdce.

Osobne nevidím žiadnu príčinu rozkolu, ak konflikt nebude ďalej pokračovať tak, aby sa do neho chceli Rusi zapojiť.

Rusko nemá problém spolupracovať so Spojenými štátmi a Tureckom v Sýrii. Nevidím žiadny veľký dôvod na obavu, že by sa rusko-americké vzťahy zhoršili. Otázkou je, ako sa tieto tri krajiny môžu stretnúť v Líbyi, kde sú ich záujmy zjavne protichodné.

Som celý čas presvedčený, že Donald Trump Rusko nepovažuje za nejaký veľký problém, čo vidieť na politike.

A čo Saudská Arábia?

Saudská Arábia je spojenec Spojených štátov. Irán je jej hlavný protivník. Zatiaľ zachováva pasívny prístup k tomu, čo sa odohráva v týchto dňoch, a necháva taktovku Spojeným štátom. V minulosti Saudská Arábia začala mierne zbližovanie s Izraelom, ktoré je pragmatickej povahy vnímaním spoločnej hrozby.

Saudská Arábia neurobila predsa vôbec nič po tom, ako boli napadnuté ich ropné polia, a nemyslím, že by sa Saudská Arábia akokoľvek chcela do konfliktu zapájať. Má dosť práce úplne ukončiť konflikt v Jemene a zároveň má Saudská Arábia predsa len záujem otvárať sa viac svetu. Konflikty s Iránom jej v tomto úsilí nijako nepomohli a zatiaľ má silného spojenca na svojej strane – inými slovami, tú prácu za ňu zatiaľ ochotne urobia Spojené štáty.

Takže nevidím dôvod, prečo by Saudská Arábia musela jednoznačne vstúpiť do konfliktu, ak sa nestane niečo iné, čo by tento prípad zásadne zmenilo.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Zuzana Koulová
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Danko: Matovič potrebuje niečo iné ako vládu. To vieme všetci. Žitňanská dostala rezort do vienka a neurobila ani mäkké f

10:15 Danko: Matovič potrebuje niečo iné ako vládu. To vieme všetci. Žitňanská dostala rezort do vienka a neurobila ani mäkké f

ROZHOVOR Problémom Slovenska je zanedbaná infraštruktúra. Potrebná je zmena systému sociálnych dávok…