Venujete sa školstvu. Kde je jadro problému slovenského školstva? Je ním nedostatok financií?
Jadro problému slovenského školstva je neprítomnosť jasnej a naprieč spoločnosťou odkomunikovanej vízie, čo vlastne chceme vzdelávaním na Slovensku dosiahnuť. Nikto ešte nepovedal, akí majú byť jeho absolventi a ako chceme deťom a študentom pomôcť takými sa stať. Majú byť poslušní? Podnikaví? Rozhľadení? Flexibilní? Nevieme, stratili sme sa v nezmyselných diskusiách o čerpaní eurofondov, preplácaní škôl v prírode a učiteľskom zbere kreditov s veľmi malou pridanou hodnotou, ktorým si chcú aspoň trochu zlepšiť ich inak žalostne nízke platy. Systém vzdelávania je plný zbytočnej byrokracie, regulovaný aj v oblastiach, ktoré by si školské samosprávy mohli upravovať samé. Na ministerstve sa zabudlo na deti, študentov, ich rodičov a často sa zabúda aj na učiteľov a pedagogických zamestnancov. Miesto toho sa na ňom ustupuje lobistickým tlakom z prostredia priemyslu alebo samospráv.
Ako v praxi vypadajú dôsledky týchto lobistických tlakov?
Dva príklady uvediem. Prvým je odovzdanie kompetencií o rozhodovaní otvorení nových tried na stredných školách z ministerstva na VÚC. Tam ustúpil štát lobingu zo strany samospráv. Ďalším príkladom je duálne vzdelávanie na stredných školách, kde došlo k ustúpeniu lobingu priemyselníkov, ktorí si týmto posilňujú pozíciu vo vzťahu k svojim budúcim zamestnancom a nie sú tlačení do toho, aby im zvyšovali mzdy. Priemyselníci sa v praxi nemusia snažiť o to, aby si zamestnancov udržali, a aby ich dovzdelali, pretože časť zodpovednosti sa preniesla na stredné školy.
Nakoniec o duálne vzdelávanie nie je veľký záujem. Túto možnosť využilo iba asi 400 študentov…
Áno, pretože stredné školy sa nevedia vyrovnať s tým, že pre spoluprácu s firmami súkromného sektoru by museli prepúšťať vlastných ľudí a prichádzať o časti normatívu. Tým, že to bolo zaregulované zo strany štátu a nie je to ponechané na prirodzenej spolupráci lokálnej školy s lokálnou firmou tak panuje určitá ostražitosť a školy do toho ísť nechcú.
Predstavme si hypotetickú situáciu, že ste ministrom školstva. Čo by ste prvé spravili?
Mojou osobnou prioritou sú základné školy. Takže prvým krokom bude dokončenie procesu dodávky učebníc na školy a potom následná zmena tak, aby školy nemuseli čakať na učebnice od štátu, ale aby si mohli nakúpiť knihy a učebnice podľa vlastného uváženia. Tiež by som rád čo najskôr začal s transformáciou priamo riadených organizácií v pôsobnosti ministerstva školstva, aby sa z nich vytvorilo jedno silné, moderné a kompetentné pracovisko, ktoré bude školám a učiteľom pomáhať, aby sa metódy a obsah vzdelávania posúvali dopredu v prospech detí a študentov.
Prečo by si mali školy sami obstarávať učebnice?
Dnes existuje častokrát na jeden predmet jedna učebnica a doručiť učebnicu po Mikolavej reforme priamo ku žiakom trvalo niekedy 6 alebo 7 rokov. My tvrdíme nech učebnice vydávajú vydavatelia na trh. Školám a učiteľom sa dajú peniaze, a tí nech si potom nakúpia učebnice tak ako im to vyhovuje.
Posunula školstvo nejakým smerom Ficova vláda?
V zásade nie. Pôsobenie ministrov bolo chaotické a ich kroky nesystémové. Ministerstvo prišlo o dôležité kompetencie presunutím školských úradov pod ministerstvo vnútra aj presunom rozhodovania o počte otvorených tried stredných škôl na VÚC. Zaviedlo sa triedenie žiakov pred vstupom na gymnáziá na základe priemeru známok. To vzápätí zrušil Ústavný súd. Vypracovala sa správa o školstve a samotná smerácka vláda ju následne neschválila. V skratke – celé zle. Nekoncepčná, škodlivá práca.
Ako hodnotíte spôsob, akým sa minister Draxler postavil ku kauze Metodicko-pedagogického centra?
Pán minister vytiahol dvojitý meter. Veľmi prísne potrestal pracovníka, ktorý s kauzou nemal dohromady nič spoločné. Na druhej strane ľudí, ktorých podpisy boli na krycom liste prevodu peňazí, nechal na svojich miestach. Ak by som bol na jeho mieste, v prípade podvodu v hodnote takmer pol milióna eur odvolám riaditeľku MPC.
Podľa niektorých ste najliberálnejším slovenským poslancom. Súhlasíte s týmto názorom?
Toto hodnotenie musím nechať na iných, ja to posúdiť neviem. Mám hlboko zakorenenú vieru v hodnotu ľudskej slobody a tou sa riadim pri všetkých svojich rozhodnutiach. Verím, že spoločnosť slobodomilných ľudí je dobrou spoločnosťou a naopak, totalitné a autoritatívne režimy, ktoré slobodu potláčajú, ľuďom v konečnom dôsledku po mnohých stránkach škodia. V Novembri ´89 sa občania rozhodli, že v totalite žiť nechcú. Vyhnať ju však nášho myslenia a konania potrvá ešte desaťročia. A zvlášť treba pracovať na tom, aby sa nám v inej forme plíživo do spoločnosti nevrátila.
Mnohí vás a vášho predsedu Richarda Sulíka vnímajú v otázke utečencov ako protipóly. Pán Sulík s tým, samozrejme, nesúhlasí, vy?
Richard Sulík aj ja sme signatármi Výzvy k ľudskosti. Obaja tvrdíme, že kapacity EÚ nie sú nekonečné a tak veľký prílev utečencov dlhodobo nie sme schopní zvládať. Obaja tvrdíme, že je potrebné sa zasadiť za rýchle riešenia a pomoc na miestach, odkiaľ utečenci prichádzajú a pomáhať tam, kde sú príčiny vyháňajúce ľudí z ich domovov a krajín. Obaja tiež tvrdíme, že ľuďom, ohrozeným na zdraví alebo živote, je potrebné pomáhať. On ako europoslanec potom viac hovorí o riešeniach na úrovni EÚ, ja sa venujem konkrétnej pomoci, hlavne neziskových organizácií a dobrovoľníkov. Ak sa v niečom líšime, je to pohľad na multikultúrnu a rôznorodú spoločnosť. A to je, myslím si, legitímna súčasť spoločenskej diskusie.
Súhlasíte s jeho názorom, že pri integrovaní utečencov môže byť problém islam?
Problémom je radikálny islamizmus – extrémny výklad učenia islamu, ktorý vedie k násilnému presadzovaniu jediného svetonázoru. Rovnako, ako pri iných ideológiách, škodí neprítomnosť tolerancie k inakosti, k inému názoru či inému videniu sveta. Som presvedčený, že budovanie otvorenej a tolerantnej spoločnosti, ktorá sa vymedzuje voči akejkoľvej forme fundamentalizmu, je najlepšou formou predchádzania budúcim názorovým stretom. Slovenská spoločnosť má v tomto smere stále veľmi veľa práce, o čom sme sa mohli presvedčiť, či už pri diskusii k referendu o rodine, alebo pri snahe o riešenie problémov ľudí žijúcich v rómskych osadách.
Môže v Európe multikulturalizmus fungovať?
Je to nevyhnutné, aby fungoval, pretože spoločnosť už multikultúrna je a menej multikultúrna nebude. Nie je otázka, že či, ale ako. Musíme pracovať na tom, aby to produkovalo čo najmenej konfliktov a čo najmenej nedorozumení. Samozrejme nehovorím o Slovensku. My sme veľmi homogénna spoločnosť, ktorá zatiaľ ľudí medzi seba moc neprijíma, ale európska spoločnosť už multikultúrna je a iná nebude.
Sú kvóty riešením?
Myslím, že kvóty za riešenie nepovažuje nikto, ani ich navrhovatelia. Kvóty majú byť len nástrojom na zvládnutie náporu utečencov.
Aký je váš názor na stranu SKOK!? Nie je jej účelom zobrať SaS to percento, dve, ktoré vám znemožnia vstup do parlamentu?
Nenáleží mi špekulovať o účele strany našich bývalých kolegov. Pri mnohých z nich ma mrzí, že zo SaS odišli, napríklad s Kamilom Krnáčom sa mi v parlamente spolupracovalo veľmi dobre. Ak by mali prispieť k posilneniu liberálnej politiky na Slovensku, držím im pri tom palce. Ak to bude možné, rád s nimi budem spolupracovať aj v budúcnosti.
Môžu prispieť ak dopadnú vo voľbách tak ako hovoria preferencie?
Nehovorím konkrétne o ich výsledku z roku 2016. Prispievajú však k šíreniu liberálnych myšlienok a to oceňujem.
Nepripúšťate, že SKOK môže SaS ohroziť?
Neviem či ohroziť, je možné, že oslovia aj takých voličov, ktorí by zvažovali voľbu SaS. Neviem to posúdiť, nevylučujem to.
Je podľa vás ešte reálna vláda pravice bez Smeru?
Nie všetky strany mimo Smeru sú pravicové, pri OĽaNO ani srnka netuší, kam ich na politickej mape zaradiť, takže nazývať vládu bez Smeru pravicovou, nie je asi presné. Napriek tomu si myslím, že vládu bez Smeru vyskladať vieme a vieme sa tiež dohodnúť na silnom reformnom programe, ktorý by Slovensko posunul dopredu.
Môže vzniknúť vláda bez Smeru, pokiaľ je v parlamente strana ako OľaNO?
Jediné čo hovorím je, že táto strana je nezaraditeľná na mapu, pretože je založená na veľmi rôznorodých osobnostiach. S takým Jofom Viskupičom mám možno sedemdesiatpercentnú zhodu v agende a so Štefanom Kuffom možno päť percent.
Takže sa dá spolu fungovať…
Ešte nemáme tú skúsenosť, aby na takomto poslaneckom klube stála podpora vlády. Netvrdím, že by to bolo nemožné, ale hovorím, že by to bolo ťažké.
Iveta Radičová v rozhovore pre PL.sk povedala, že SaS nie je štandardná liberálna strana. Čo si myslíte o tomto vyjadrení?
SaS je strana, ktorá dlhodobo presadzuje zvyšovanie miery ekonomickej i osobnej slobody. Niektorí jej členovia dávajú väčší dôraz na to prvé, iní zas na druhé. Je len prirodzené, že ekonóm hovorí viac o znižovaní daní a zlepšovaní podnikateľského prostredia a učiteľ zas o zvyšovaní miery slobody v práci učiteľov. Neviem, podľa čoho pani Radičová meria štandard, ale SaS liberálnou stranou určite je.
Stále súhlasíte s dekriminalizáciou marihuany? Súhlasili by ste v prípade, že by nám to nezakazovali medzinárodné dohody aj s jej legalizáciou?
Presadzujem komplexnú zmenu drogovej politiky na Slovensku. Výrazné zmiernenie trestov pre užívateľov, silnú prevenciu, dobre urobené preventívne programy na školách a terénnu prácu, ktorá bude chrániť mládež, rodičov a celú spoločnosť pred negatívnymi dôsledkami drogových závislostí. Mne je v zásade jedno, či je marihuana legálna ako v Colorade, alebo dekriminalizovaná ako v Holandsku. Dôležité je, aby klesali počty užívateľov a miera ohrozenia ich samotných, aj ich rodín a okolia.
Nie je to protiintuitívne? Nepovedie dekriminalizácia k zvýšeniu užívateľov drôg?
Nepovedie. Je to dokázané. V štátoch ako sú Portugalsko, Holandsko či Španielsko, kde je zavádzaný tzv. princíp „Harm redduction“ založený na znižovaní trestov a zároveň na posilňovaní osvety a terénnej práce u rizikových skupín počty užívateľov marihuany a iných drôg klesli.
Vy sa netajíte vašou osobnou skúsenosťou s drogami. Myslíte si, že sa vďaka tomu viete lepšie vcítiť do situácie drogovo závislých?
Určite sa v ich situácii orientujem lepšie ako človek, čo si to nikdy neskúsil a nepozná rozdiel medzi marihuanou a heroínom.
Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí to chcú tiež “len skúsiť”? Môžete opísať pocity, ktoré ste po užití týchto látok, mali?
Neexistuje droga, ktorá by urobila človeka šťastným. A je vždy reálne riziko, že nás vezme na cesty, kam sme nechceli ísť. Každý sa o svojom tele a osude rozhoduje sám, no mal by to robiť uvážlivo a myslieť aj na to, že to nemusí skončiť dobre. „Len skúšať“ je nebezpečné, keďže nikto dopredu nevie, ako na látku zareaguje.
Prezradíte o vašej osobnej skúsenosti viac?
Nemyslím si, že by bol môj osobný zážitok relevantný. Moja skúsenosť je taká, že častokrát sa tieto veci podceňujú a je málo informácií na to, aby vedeli spraviť zodpovedné rozhodnutie. A na základe tejto skúsenosti to chcem zmeniť.
Igor Matovič na vás v minulosti pre vaše priznanie ohľadom drog vysypal striekačky. Aký je váš dnešný vzťah s ním?
Vlažný.
Čo to znamená?
Beriem ho ako kolegu, ktorý pracuje v jednom priestore.
Ako hodnotíte akčný plán vlády pre LGBTI ľudí?
Papier znesie veľa. V reálnom svete vláda pre LGBTI komunitu neurobila za štyri roky nič. Naopak, zhoršila ich spoločenské postavenie zmenou ústavy, ktorá z nezosobášených párov robí občanov druhej kategórie.
Myslíte si, že sa v dohľadnom čase 10-15 rokov dočkáme na Slovensku manželstiev rovnakého pohlavia?
Raz určite budú súčasťou našej legislatívy. Otázka je len to, kedy.
Je to teda celosvetový trend?
Myslím si, že je. Keď si pozrieme vývoj posledných 30 rokov tak dnes už v podstate na mesačnej báze pribúdajú krajiny alebo členské štáty USA, v ktorých sa legislatíva mení v prospech párov rovnakého pohlavia. Myslím si, že v Európe to bude nasledujúcich desať rokov rovnaké. Ja by som bol rád, keby sme k takejto zmene dospeli na základe rozhodnutie slovenských volených občanov, a by to nebolo jedného dňa nadiktované úniou. To by bolo podľa mňa veľmi nešťastné.
