Markéta Šichtařová rázne vstupuje do „obchodnej vojny“ s Poľskom: Oni majú maslo na hlave. České pivo neobsahovalo salmonelu!

0
Markéta Šichtařová, ekonómka a riaditeľka spoločnosti Next Finance s.r.o. (Autor: archív)

Odhliadnime od výroku ministerky priemyslu a obchodu Marty Novákovej, že si Česi za drahé mobilné dáta môžu sami, ale pozrime sa na analýzu spoločnosti Point Topic za tretí štvrťrok minulého roka podľa parity kúpnej sily na jednotlivých trhoch. Ako je možné, že Česi podľa tej analýzy platia za jeden gigabajt stiahnutých dát prostredníctvom mobilnej siete LTE najviac v Európe, v priemere zhruba 148 Kč (skoro 6 eur – pozn. red.), zatiaľ čo vo Fínsku, Švajčiarsku a Rakúsku v prepočte iba dve, tri koruny?

V podstate je to, bohužiaľ, viac-menej pravda, že Česi si za drahé mobilné dáta môžu sami – presnejšie povedané, nemôžu za to „Česi“, ale môžu za to minulé vlády!

Hlavné problémy sú dva: po prvé, pre český štát nebolo zlacňovanie mobilných hovorov vždy prioritou, zatiaľ čo príjmy do rozpočtu politikov zaujímali vždy; po druhé, Český telekomunikačný úrad ako regulátor si v mnohých prípadoch počínal bez zjavnej koncepcie a predvídateľnosti. Typicky je to vidieť na prípade Českého Telecomu.

V minulosti totiž sám český štát umelo predlžoval monopol SPT Telecomu / Českého Telecomu. Prostredím vysokých cien potom de facto poškodzoval konkurenčné prostredie na českom telekomunikačnom trhu. Český štát tiež bránil vstupu konkurencie na telekomunikačný trh a zníženiu cien za volania. To bolo pre štát finančne výhodné, nie však pre klientov.

To sa potom konkrétne prejavovalo v predražovaní cien za prístup k pevnej sieti pre alternatívnych operátorov oproti cenám pre koncových zákazníkov až 12 000-krát! Paradoxné bolo, že v mnohých prípadoch bolo mobilné volanie lacnejším variantom.

No a aby toho poškodzovania zo strany štátu nebolo málo, tak štát značne komplikoval aj vstup ďalších operátorov. Podivné vypisovanie aukcií, pri ktorých zjavne išlo štátu hlavne o cenu, nie o zefektívnenie fungovania sektora, prebehlo v roku 2001, 2004, 2008 a znovu ešte v roku 2012. Skrátka štát sa síce snažil maximalizovať svoj vlastný finančný výťažok z telekomunikačného sektora, ale rukojemníkom tejto snahy sa stal rozvoj telekomunikácií aj úžitok klientov.

Dnes za tieto chyby štátu platíme vo vyšších cenách a v nižšom stupni rozvoja telekomunikácií, než aký sme mohli dosiahnuť, keby štát umelo nesabotoval konkurenčné prostredie, nevnášal chaos do tendrov na telekomunikačné licencie a bol motivovaný viac snahou o dlhodobý rozvoj ekonomiky ako obyčajným jednorazovým finančným výťažkom.

Hospodárska komora ČR so znepokojením konštatovala, že výrazne vzrástol počet firiem, ktoré tento rok zvažujú odložiť realizáciu svojich investičných rozhodnutí. Jej šéf Vladimír Dlouhý upozornil, že každý rok, keď budú firmy váhať a vyčkávať s investíciami, zvyšuje riziko výraznejšieho spomalenia českej ekonomiky v nasledujúcich rokoch. Čo na toto varovanie hovoríte a máte pochopenie pre firmy, ktoré s nimi váhajú vzhľadom na neistoty plynúce hlavne z vývoja v zahraničí?

To je typická zámena príčiny a následku.

Nemá cenu plakať nad tým, že firmy odkladajú svoje investície a tým spomaľujú ekonomiku. Kauzalita je totiž skôr opačná: ekonomika sa spomaľuje, preto firmy odkladajú svoje investície. A áno, samozrejme sa tým spúšťa začarovaný kruh: pomalší rast, nižšie investície, z nich plynúci pomalší rast, z neho plynúce nižšie investície a tak ďalej. Pochopiteľne, že jedno súvisí s druhým, že do istej miery je to ako otázka, či bolo skôr vajce, alebo sliepka. Ale predsa len v tomto prípade môžeme určiť, čo bolo skôr – skôr bolo prehriatie ekonomiky, až potom boli firmy nútené obmedzovať investície.

Tieto náreky komory sú teda zbytočné, pretože teraz už sa špirála rozbehla a už ju možno ťažko zastaviť. Jednoducho kde je nižší hospodársky rast, tam nie je dosť investičných príležitostí, takže nemá zmysel diviť sa, že firmy investujú menej.

Jednou z ďalších platobných možností v Česku sa stáva služba Apple Pay. Približuje sa čoraz viac úplné zrušenie hotovosti alebo bude mať jej existencia aj naďalej svoje opodstatnenie?

Tlak na zrušenie hotovosti sa zdôvodňuje údajným bojom proti čiernej ekonomike, lenže v realite stojí v jeho pozadí túžba štátu všetko ovládať a kontrolovať. Len čo zrušíte hotovosť, budete donútení mať všetky peniaze v bankách. Potom nebude problém nastaviť napríklad úrokové sadzby mínus desať percent.

Rozumný človek sa však nebude chcieť nechať okradnúť. A tak než aby dal peniaze do banky a ona mu strhla 10 percent, radšej si kúpi nejaký nezmysel. Napríklad nové auto, ktoré nepotrebuje, pretože už jedno má. A to je presne to, čo centrálna banka chce: konzum, utrácanie, rozhadzovanie, konzum. Tak nezmyselné nákupy vyprovokované len tým, že si nebudete chcieť nechať strhávať peniaze na účte, roztočia kolieska ekonomiky. Papierovo teda ekonomika porastie. Skutočný rast v zmysle zlepšovania životnej úrovne to však nebude!

Navyše koniec hotovosti je aj koncom slobody. A tá má väčšiu cenu než boj s recesiou a ešte k tomu len boj na papieri. Zástancovia digitálnych peňazí tvrdia, že bojujú s kriminálnymi živlami. Ja sa však bojím, že tým môžu bojovať aj s nepohodlnými politickými odporcami. Svoje o tom vie britský aktivista Tommy Robinson, ktorý je známy tým, že ako novinár informoval o súde s pakistanským gangom, ktorý znásilňoval neplnoleté dievčatá. Spoločnosť PayPal zaisťujúca internetové platby mu oznámila, že mu už nebude ďalej spracovávať platby. Aké ľahké je umravniť cez elektronickú kontrolu peňazí politického odporcu!

Priemerná sadzba hypoték v Česku sa v januári dostala na úroveň troch percent, také drahé boli hypotéky naposledy vo februári 2014. Počet nových zmlúv na hypotekárne úvery v januári klesol na svoje minimum takisto za päť rokov. Je hypotéka pre Čechov už zase luxusom, ako sa objavilo v nejakom komentári, a ako inak môžu pri súčasných cenách nehnuteľností financovať svoje bývanie?

Slovo „luxus“ je značne prehnané v prípade, že budeme cenu hypoték porovnávať s priemerom za posledných sto rokov… To, že v poslednom desaťročí boli úrokové sadzby extrémne a neprirodzene nízko, je iná vec. Z veľmi dlhodobého pohľadu sú ceny hypoték stále veľmi nízko. Problém je inde. Nie v sume úrokových sadzieb, ale v prehnane vysokých cenách realít. Skrátka centrálna banka dovolila, aby sa trh s nehnuteľnosťami strašne prehrial – a to nikdy dovoliť nemala. Samozrejme, žiadnu zázračnú radu, ako sa k nehnuteľnosti ľahko dostať, nemám – skrátka si budeme musieť na vyššie ceny a drahšie hypotéky zvyknúť.

Česko pred pár dňami zaviedlo zdravotné kontroly hovädzieho mäsa dovezeného z Poľska pred jeho uvedením na trh v reakcii na zistenie veterinárov, že asi 700 kíl poľského hovädzieho mäsa obsahovalo baktérie salmonely. Z poľskej strany potom zaznelo, že môžu v odvete zaviesť kontroly českého piva a že ich prípadné problémy zveličujú krajiny, ktoré v oblasti produkcie potravín nestačia na poľskú konkurenciu, pretože vyrába viac a lacnejšie. Hádže Česko Poliakom polená pod nohy alebo je opatrnosť v prípade ich potravín namieste?

Klasická obchodná vojna: ty uvalíš bariéry na mňa, ja na teba. Lenže Poliaci majú maslo na hlave. Nie som si vedomá toho, že by české pivo obsahovalo salmonelu… Poliaci navyše na nejaký bojkot obchodu ani nemajú právo, v rámci Európskej únie musí byť cezhraničný trh otvorený, ledaže by sa objavili nejaké problémy, ako sú práve tieto zdravotné.

Predseda poslaneckého klubu Pirátov Jakub Michálek v stredu predstavil návrhy, ktorými by sa malo regulovať poskytovanie sexuálnych služieb. Keby štát stanovil pravidlá pre prostitúciu, tak by podľa Michálka pritiekla do štátnej pokladnice na daniach až jedna miliarda korún (skoro 39 miliónov eur – pozn. red.), ktorá by zaplatila obedy pre stotisíc detí. Čo si o tejto iniciatíve Pirátov myslíte?

Je to najlepší spôsob, ako prostitútky ešte viac zatlačiť do ilegality, teda ako ich činnosť urobiť ešte viac rizikovou pre klienta. Čím väčšia ilegalita, tým väčšie napríklad zdravotné riziko.

 

- Reklama -