Markéta Šichtařová má niekoľko rád pre Klausovo hnutie. A reaguje na Macronov šialený nápad

24.6.2019 7:00

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Pre novovzniknuté hnutie Trikolóra má analytička Markéta Šichtařová pár odporúčaní, ktoré by si mali vziať za svoje všetky pravicové strany. Medzi nimi je požiadavka na čo najmenší štát, teda čo najmenej úradníkov, čo najmenej úradov a zákonov, čo najmenej regulácie. Dane majú byť ľahko pochopiteľné pre každého a nesmú byť trestom za úspech. Musí sa vyplatiť podnikať a pracovať, pričom nie je normálne čerpať dávky a dotácie, normálne je pracovať. Veľmi ju potešilo udelenie Krameriovej ceny za nezávislú žurnalistiku, ale žasne nad tým, že kedysi udavači sledovali, kto nevyvesí na prvý máj červenú vlajku, dnes sledujú, či niekto nenadáva na európske dotácie na nezmysly.

Markéta Šichtařová má niekoľko rád pre Klausovo hnutie. A reaguje na Macronov šialený nápad
Foto: Hans Štembera
Popis: Markéta Šichtařová

Priemerná hrubá mesačná mzda v Česku za tohtoročný prvý štvrťrok medziročne vzrástla o 7,4 percenta na 32 466 korún (takmer 1 300 eur – pozn. red.). Významnú rolu zohralo zvýšenie minimálnej mzdy a nárast platov štátnych zamestnancov, z ktorých si najviac polepšili zamestnanci v kultúre, školstve a administratíve. Čo môže spôsobiť taký až nečakane rýchly rast miezd, ktorého hlavným ťahúňom je štát, v čase spomaľujúceho sa hospodárskeho cyklu?

Vo chvíli, keď mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita, vznikajú v ekonomike inflačné tlaky. To napokon už pozorujeme. Ekonomika brzdí svoj rast a súčasne mzdy rastú veľmi rýchlo. Mzdy rastú po očistení o 4,6 percenta, zatiaľ čo ekonomika rastie len o 2,6 percenta. Výsledkom nemôže byť nič iné ako akcelerácia inflácie. Tá sa preto počas prvého kvartálu dočasne vyšplhala až na 3,0 percenta. Centrálna banka je preto pochopiteľne nervózna.

Myslím si, že nie je problém v tom, že ľuďom v štátnej správe rastú mzdy. Nech majú pokojne vysoké mzdy. Zlé je, že v štátnej správe živíme zbytočne mnoho ľudí. Nepotrebujeme mnoho zle platených úradníkov. Lepšie je málo, ale zato dobrých a dobre platených úradníkov.

Inými slovami, okrem rastu miezd je dôležitý aj objem vyplatených miezd a ten je jednoducho v štátnej správe nezdravo vysoký. Aj preto má štát také problémy so štátnou pokladnicou, ktorej stav je aktuálne najhorší od roku 2012.

Vláda na svojom rokovaní schválila, že do českých firiem bude môcť ročne prísť namiesto 19-tisíc až 40-tisíc Ukrajincov so zamestnaneckými kartami, ale zároveň aj to, že ich minimálna mzda bude  1,2-násobok zaručenej mzdy pre dané profesie. To je podľa Hospodárskej komory ČR a Asociácie samostatných odborov v rozpore so zákonníkom práce, pretože sa tým porušuje pravidlo rovnakej odmeny za rovnakú prácu. Čo si o spomínaných dvoch uzneseniach Babišovho kabinetu myslíte?

Ako ekonóm preferujúci malý štát sa domnievam, že čím menej štát do vecí zasahuje, tým lepšie. Mzda je vecou zamestnávateľa a zamestnanca. Myslím si, že je zbytočné, aby štát stanovil nejaké násobky, pretože potom sa hneď vynára otázka, prečo práve 1,2 a nie 1,1... Napokon odbory majú pravdu v tom zmysle, že toto nie sú vôbec rovnaké či trhové podmienky. Nebudeme si nahovárať, že ukrajinský robotník, ktorý nevie po česky a nechce tu robiť „kariéru“, preto sa ani veľmi nesnaží, je pre zamestnávateľa rovnako prínosný ako český rovnako kvalifikovaný robotník. Preto logicky cudzinec by mal mať nižšiu mzdu. Je absolútne kontraproduktívne, ak vláda stanovuje nejaké pravidlá pre mzdu cudzincov!

Pred niekoľkými dňami predstavil poslanec Václav Klaus novovzniknuté hnutie Trikolóra. Aké odporúčania pre ekonomickú časť programu by ste mu dali do vienka?

Bolo by to len pár bodov, ktoré by mali byť všeobecné pre všetky pravicové strany:

• Ľudia tu nie sú pre štát, ale štát je pre ľudí. Preto chcem čo najmenej úradníkov, čo najmenej úradov a zákonov, čo najmenej regulácie. Štát má zbytočne veľa agendy a zasahuje aj tam, kde netreba.

• Zákony musia byť stručné, jasné, prehľadné. Na každú jednotlivosť netreba zákon.

• To isté platí o daniach. Dane majú byť ľahko pochopiteľné pre každého. Len čo treba daňových poradcov, je už systém zlý. Daň nesmie byť trestom za úspech. Nie je pravda, že čím vyššie sú dane, tým väčšie má štát inkaso. To platí len do určitej výšky. Cieľom štátu navyše nie je maximalizovať inkaso daní. Cieľom štátu je, aby sa jeho občania mali dobre. Tí sa budú mať dobre, keď ich štát nebude odierať. Preto preferujem nízke dane pred vysokými.

• Štát by sa nemal zameriavať na zvyšovanie daní, ale na znižovanie výdavkov.

• Štát má ľuďom slúžiť a nie ich zadlžovať. Hospodáriť s deficitom štátneho rozpočtu by malo byť úplne výnimočné, napríklad v hlbokej recesii. Nie ako dnes.

• Štát má podporovať podnikanie a nie vychádzať z predpokladu, že podnikateľ je zlodej.

• Musí sa vyplatiť podnikať a pracovať. Nie je normálne čerpať dávky a dotácie, normálne je pracovať. Dávky a dotácie krivia trh.

• Keď už štát vyberá dane, mal by za ne niečo ponúknuť. Je úplne šialené, že platíme dane ako najatí a roky už nejazdíme do Brna po diaľnici, ale po tankodróme. Moderná ekonomika potrebuje modernú infraštruktúru. My staviame málo, pretože staviame draho a často nekvalitne. V minulom roku sme postavili len 4 km nových diaľnic. To je alarmujúce. Tak stavia len zlý hospodár. V kolónach na stojacich cestách prichádzame o ohromné peniaze.

Ak súhlas vlády s novelou zákona o ČNB posvätí parlament a podpíše prezident, získa centrálna banka zákonnú právomoc určovať parametre úverov na bývanie, zatiaľ čo doteraz to bolo len v podobe odporúčania ČNB bankám. Vidíte v tejto regulácii hypotekárneho trhu nejaký prínos?

Nie. Bojím sa dať centrálnej banke ďalšie právomoci. Videli sme, čo robili s intervenciami. Všetci sa mohli postaviť na hlavu, od prezidenta až po ľudí protestujúcich pred ČNB, a ČNB ich vo svojej nezávislosti zvysoka prehliadala. ČNB má dosť právomocí aj nezávislosti. Môže konať. To, že sú ceny nehnuteľností tam, kde sú, je z veľkej časti dané práve ČNB a jej menovou politikou, pretože poslala úrokové sadzby až príliš nízko. Inými slovami, ČNB by som ďalšie právomoci nedala, viedlo by to len k sofistikovanejšiemu, a teda nebezpečnejšiemu sociálnemu inžinierstvu.

V prejave na konferencii Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve horlil francúzsky prezident Emmanuel Macron v rámci zníženia sociálnej nerovnosti za zavedenie povinnej minimálnej mzdy v Európskej únii. Tým by sa obmedzila masívna vnútroúniová migrácia za prácou, najmä potom do Francúzska a Nemecka, kde sú minimálne mzdy vysoké. Ako tento návrh hodnotíte a čo hovoríte na to, že v ankete na webe HN, ktorý o tom informoval a považuje sa za skôr pravicový, sa za jej zavedenie vyslovili dve tretiny hlasujúcich?

Nápady pána Macrona sú šialené. Keď porovnáme priemerné mzdy a minimálne mzdy u nás a vo Francúzsku, je to sila. Človek sa až diví, že tak málo Čechov odchádza za lepším. Lenže keď sa pozrieme na rozdiel minimálnej mzdy v Bulharsku či Rumunsku a porovnáme ho s Francúzskom, vidíme, ako sme na tom ešte dobre. Jednotná minimálna mzda v celej EÚ by zničila tamojšie ekonomiky. To sú krajiny, kde okrem lacnej pracovnej sily nič nemajú.

Emmanuel Macron

Emmanuel Macron  Zdroj: TASR

Navyše neviem, prečo vychádzať z toho, že sú HN pravicové. Väčšina médií u nás je ľavicová alebo ultraľavicová, už dávno sa nenosí pluralita názorov. To, že čitatelia hája vyššiu minimálnu mzdu, možno len odráža fakt, že to sú zamestnanci, ktorí si myslia, že by to pomohlo ich vrecku. Asi to už nie je médium určené primárne pre podnikateľov a manažérov, ale pre úradníkov. Tí sa nezamestnanosti boja menej ako ľudia, ktorí úradníkov živia a sú závislí od nových zákaziek.

Dvaja z najvplyvnejších ekonomických lídrov sveta, prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi a výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová, sa zhodli, že obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou, ale aj hroziaci obchodný spor USA s Európou môžu spomaliť ekonomický rast. Spomenuli aj Českú republiku, pre ktorú môžu byť vážnym nebezpečenstvom americké clá na európske autá. „Náš výskum ukazuje, že Česká republika bude týmito clami v celej Európe štvrtou najviac zasiahnutou krajinou. Prečo? Pretože veľký objem pridanej hodnoty Českej republiky je začlenený do vývozu áut z ďalších krajín do USA,“ uviedla šéfka menového fondu. Sú pre Česko prípadné clá až také ohrozujúce?

Ekonómia už mnohokrát dokázala, že obchodná vojna nie je nakoniec dobrá pre nikoho. Clá a obmedzenia obchodu sú chybou pre všetkých. Tí prezieravejší však už pochopili, že vojna medzi Čínou a USA nie je o clách, ale o tom, že Čína rastie až priveľmi a už ohrozuje samotné Spojené štáty. Ak Amerika včas nepristrihne Číne krídla, bude globálnou dvojkou. Spor s EÚ na to nadväzuje v rovnakom duchu. Amerika má pocit, že dotuje Európu v rámci NATO. Európa namiesto toho, aby pridala na armádu viac peňazí, hovorí o tom, že si postaví vlastnú európsku armádu, čo Amerika chápe ako podraz. Preto chce Amerika všetkým ukázať, že je stále jednotkou a všetci ju potrebujú. Ak pri brexite ČNB odhaduje, že nám odhryzne až jeden percentuálny bod z rastu ekonomiky, nemôžeme čakať, že by clá našu ekonomiku neovplyvnili podobne. Ale je otázkou, ako veľmi clami Američania pohnú. Dnes je predčasné súdiť.

Pred pár dňami sa vám narodilo dievčatko Viktorie, preto prijmite vy aj manžel veľkú gratuláciu. Uberiete počas materskej dovolenky plyn, čo sa týka vašich pracovných aktivít? A stihli ste si v tých posledných určite veľmi hektických dňoch vychutnať udelenie Krameriovej ceny za prínos v oblasti ekonomickej publicistiky?

Manžel si zo mňa robí žarty, že vzhľadom na to, že to je už naše šieste dieťa, mám dovolenku už niekoľko rokov. Ale je nekonzistentný, pretože inokedy zase tvrdí, že by mal radšej ženu, ktorá menej pracuje a viac s ním chodí do divadla... Pravda je však taká, že ma práca baví, takže pri nej nijako „netrpím“ a predpokladám, že budem ďalej pracovať rovnako ako doteraz. Navyše mám prácu dobre organizovanú, takže nepracujem viac ako iní. Rozhodne nie som vorkoholik.

Pokiaľ ide o Krameriovu cenu za nezávislú žurnalistiku, teší ma, pretože ukazuje, že ešte máme zvyšky slobody. Ešte stále mnohí hovoria názor, ktorého sa mainstreamové médiá boja. Samotná cena si zo seba robí žarty, že je „disidentská“. Na druhej strane by som bola radšej, keby bola doba slobodnejšia, ľudia v médiách hovorili ako doma a nehľadali politicky korektné termíny.

Doba je paradoxná. Na odovzdávaní cien rozprával Pepa Nos, ako ho ŠtB vypočúvala. Je zvláštne, že z neho je už zase „skoro-disident“, povedané, samozrejme, s malou nadsádzkou, pretože doba sa stále zďaleka porovnávať nedá, a ľudia z ŠtB sú už zase vo vláde. Ocenená Eva Kantůrková zase hovorila o tom, ako sa medzi „odsunutými do pozadia“ cíti dobre. To je jednoducho neuveriteľné, ako sa doba točí v kruhu. Kedysi udavači sledovali, kto nevyvesí na prvý máj červenú vlajku, dnes sledujú, či náhodou nenadávate na európske dotácie na nezmysly. Upokojovať sa tým, že „zatiaľ sa nevyhadzuje z práce“, je chabá útecha, pretože agresivita v spoločnosti stále rastie.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Beblavý vysvetľuje, prečo nie je kandidát na premiéra on, ale Truban. Čo rozhodlo? Obaja sme mali túto ambíciu, priznáva

0:00 Beblavý vysvetľuje, prečo nie je kandidát na premiéra on, ale Truban. Čo rozhodlo? Obaja sme mali túto ambíciu, priznáva

ROZHOVOR Chceme ponúknuť voličom silný tandem, hovorí predseda strany Spolu Miroslav Beblavý na marg…