Markéta Šichtařová domýšľa plány von der Leyenovej. Je to hrozivé: Náklady ako na vojnovú ekonomiku. Budeme ľahkou korisťou Číny!

23.7.2019 0:00

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Západnej Európe sa nepáči, že niekto vyrába a poskytuje služby lacnejšie ako ona. Tak mu zvýši minimálnu mzdu a konkurencia sa zruší. Pretransformovať kompletne ekonomiku na elektroprevádzku by bolo také nákladné, že by sa to dalo porovnávať napríklad s vojnovou ekonomikou. Tak reaguje Markéta Šichtařová na niektoré z plánov novej predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. V súvislosti s nedávnou podporou, ktorej sa zavedeniu eura v Česku dostalo z hereckej brandže, analytička na konkrétnych číslach vysvetľuje, že rozhodne neplatí rovnica euro rovná sa prosperita.

Markéta Šichtařová domýšľa plány von der Leyenovej. Je to hrozivé: Náklady ako na vojnovú ekonomiku. Budeme ľahkou korisťou Číny!
Foto: archív
Popis: Markéta Šichtařová, ekonómka a riaditeľka spoločnosti Next Finance s.r.o.

Minulý týždeň v utorok prešla veľmi tesne hlasovaním europoslancov nemecká kandidátka na predsedníčku Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Junckerova nástupkyňa si okrem iného predsavzala zaviesť minimálnu mzdu v celej Únii. Ak do toho bude môcť členským krajinám hovoriť, či ju mať, alebo nemať, nebude od toho len krôčik zasahovať aj do toho, akú výšku by mala mať? Ale má vôbec zmysel riešiť to na celoúniovej úrovni, keď minimálna mzda aj tak nemôže byť všade rovnaká, čo je napríklad prípad jednotných noriem, ktoré boli v rôznych oblastiach života v rámci EÚ zavedené?

Ja mám silné podozrenie, že toto je len taká politická proklamácia. Minimálna mzda sa totiž dá pojať dvojakým spôsobom: buď bude rešpektovať HDP na hlavu a cenovú a mzdovú úroveň v tej-ktorej krajine a potom jej riešenie na celoeurópskej úrovni nedáva žiadny zmysel, pretože si ju aj tak každá krajina nastaví podľa seba, alebo sa stanoví nejako centrálne a v tej chvíli to chudobnejšie krajiny ekonomicky zlikviduje, lebo keby sa nastavovala napríklad podľa bruselských zvyklostí, tak by sa zrazu minimálna mzda vyšvihla aj nad priemernú v týchto krajinách.

Samozrejme, v praxi by sa zrejme asi dal čakať nejaký kompromis. Ale aj keď pristúpime na kompromis, len čo minimálnu mzdu začneme nejako nastavovať s tým, že budeme zohľadňovať celoeurópsky priemer, bude jasné, že by sa to najviac dotklo najchudobnejších krajín.

A teraz si predstavte, že by ste napríklad nejakému nášmu živnostníkovi povedali, že musí všetkým svojim zamestnancom zvýšiť mzdu povedzme o tridsať percent! To by ho, samozrejme, ekonomicky okamžite položilo. Takže toto opatrenie, ktoré sa na povrchu tvári ako náramne sociálne, je v skutočnosti len snahou dosť nekalým spôsobom odstrániť konkurenciu, ktorú predstavujú stredoeurópske a východoeurópske krajiny pre krajiny západoeurópske.

Jednoducho západnej Európe sa nepáči, že niekto, napríklad my, vyrábame a poskytujeme služby lacnejšie ako oni. Tak nám zvýšia minimálnu mzdu a konkurencia sa zruší.

Nová šéfka Európskej komisie plánuje aj ambiciózny klimatický balíček. Chce sprísniť už v minulosti dohodnuté emisné ciele do roku 2030. Už v prvých sto dňoch svojho pôsobenia na čele EK sľúbila nový európsky klimatický zákon, v ktorom by bolo zakotvené, že do roku 2050 bude Európa uhlíkovo neutrálnym svetadielom. Ak by s týmito zámermi uspela, aké veľké ohrozenie európskej ekonomiky by znamenala skutočnosť, že Európa pôjde príkladom ostatným znečisťovateľom, ktorí sa na klimatické dosahy až tak ohliadať nebudú?

No tak ak má byť Európa uhlíkovo neutrálnym svetadielom, to aby pomaly premiestnila svoje obyvateľstvo na Sibír. A nesmie tiež zabudnúť pribaliť všetok dobytok a ďalšie živočíšstvo. Skrátka je to doslova tragédia, keď do ekológie hovoria nie odborníci, ale aktivisti, ktorí jej rozumejú ako koza petržlenu. Viete – tento zámer sa nemôže nikdy podariť.

A to z jednoduchého dôvodu, ktorý si však zelení šialenci nepripúšťajú. Totiž z ekonomického dôvodu.

Aktuálne odsúhlasené emisné limity pre automobilky nie sú na hrane, ale priamo za hranou technicky možného. Tvária sa, akoby fyzikálne zákony neplatili. A von der Leyenová teraz príde s tým, že sa ešte sprísnia. To automobilky nedajú. Nemôžu. Museli by sme všetci prejsť na elektrické či vodíkové autá.

Ale to zase nedajú spotrebitelia, pretože chýbajú nabíjačky pre elektroautá či vodíkové čerpacie stanice. A to ešte opomínam fakt, že v prípade elektroáut sa síce zbavíme emisií áut, ale nahradíme ich emisiami pri výrobe elektriny a ohromnou ekologickou záťažou pri výrobe a likvidácii batérií, takže si aj tak veľmi nepomôžeme.

Pretransformovať kompletne ekonomiku na elektroprevádzku by bolo také nákladné, že to neváham porovnávať napríklad s vojnovou ekonomikou. Čo by muselo ekonomiku založenú navyše ešte na automobilkách tak drasticky oslabiť, že by ju nápady na ekohlúposti časom prešli. Oslabená ekonomika by sa potom stala ľahkou korisťou Číny. Boli by sme takou čínskou kolóniou, ako je už dnes napríklad Afrika.

Ursula von der Leyenová

Ursula von der Leyenová   Zdroj: TASR

V tomto smere sa však trafila do aktuálneho dopytu, pretože najprv Veľká Británia, krátko po nej Írsko a počas júnových horúčav aj Francúzsko vyhlásili stav klimatickej núdze. V Česku k tomu istému pristúpila siedma pražská mestská časť. Jej starosta Jan Čižinský vyzval na používanie úsporných spotrebičov, využívanie solárnej energie, zadržiavanie a používanie dažďovej vody, dôsledné preferovanie verejnej dopravy, a pokiaľ sa to dá, tak aj bicykla alebo pešej chôdze, na nákup tých potravín, ktoré pochádzajú zo šetrného poľnohospodárstva, na zdieľanie a požičiavanie si toho, čo nie je nutné kúpiť, a podobne. Je načase zásadne zmeniť doterajší životný štýl tak, ako nabáda vedenie Prahy 7? Ako to ovplyvní českú ekonomiku?

Musíme pochopiť, že tento ekoaktivizmus vykazuje všetky znaky novodobého náboženstva: dogmatizmus a zúrivé popieranie akéhokoľvek odlišného názoru vrátane tých odborných. Možno spoločnosť nejaké také „novonáboženstvo“ potrebovala. Ak sa pýtate, či to potrebuje planéta... Potom sa musíte opýtať skôr nejakého skutočného ekológa, nie aktivistu a alarmistu.

A pokiaľ je mi známe, také dogmatické názory rozhodne nemajú všetci skutoční klimatológovia a ekologickí odborníci. A ak chcete počuť názor ekonóma, tak ten znie, že dejiny ekonomických teórií nám dokazujú, že je v ľudskej prirodzenosti prehrávať, preháňať, hysterčiť – a že vždy, keď sa človek snaží nejako prekabátiť spontánny vývoj, zregulovať prírodu, je to skôr horšie ako lepšie.

Poviem vám to asi takto: alarmisti došli k názoru, že zachránime planétu tým, že sa budú pridávať aditíva do pohonných hmôt, a začala sa svojho času pestovať repka. Výsledkom bolo, že od povinného primiešavania sa časom odstúpilo, pretože efekt na uhlíkovú stopu bol – jemne povedané – dosť kontroverzný. Lenže vedľajší efekt celého tohto experimentu je ten, že lány repky značne znížili schopnosť krajiny absorbovať vodu, takže došlo k problémom so suchom.

Nemám tým na mysli to, že neprší, ale to, že krajina si s počasím prestáva byť schopná poradiť. Skôr, pri inej forme poľnohospodárstva, by krajina aj pri rovnakom počasí ako dnes aj tak zadržala viac vody a netrpela by tak suchom. Inými slovami, alarmisti nedocielili vôbec žiadne zníženie emisií, zato docielili poškodenie krajiny! A to je len jeden príklad z mnohých. Rovnako sa to skončí vždy, keď sa človek snaží „opraviť“ akýsi „prirodzený poriadok“.

Ministri financií skupiny siedmich najbohatších krajín sveta G7 sa na summite vo Francúzsku zhodli, že digitálne meny vrátane plánovanej libry od Facebooku musia podliehať najvyšším regulačným štandardom, aby sa nemohli používať na pranie špinavých peňazí. Dohodli sa tiež, že sa budú zaoberať daňovými problémami, ktoré prináša digitálna ekonomika. Keď k tomu pridáme nedávne výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa na adresu kryptomien, ktoré zrazili cenu bitcoinu a zároveň vyvolali otázky, či prezident môže bitcoin alebo inú kryptomenu zakázať, ako to urobil začiatkom tohto roka v prípade venezuelskej krypotomeny petro, nezačal sa tým rozhodujúci konflikt o vplyv medzi politikmi a veľkými technologickými firmami, ktoré sa snažia o vstup do oblastí, o ktorých doteraz rozhodovali vlády, ako je napríklad práve vydávanie mien?

Je to stále rovnaké: politici si asi myslia, že keď sa nebudú v obchodoch predávať steakové nože, všetci sa začneme mať radi a poklesne kriminalita. Aspoň tak vyzerá príklad z Británie. Lenže keď zakážete zbraň, nepoklesne násilie. Keď zakážete sociálne siete, nepoklesne tým vulgarita ľudí.

Keď zakážete alkohol, nepoklesne tým miera závislosti, len sa závislosť bude ventilovať inak. A keď zakážete kryptomeny... Nezabránite tým zločinnosti a praniu špinavých peňazí. Politici kryptomeny nenávidia, pretože im berú kontrolu nad životom ľudí. Pre centrálne banky a politikov by bolo najpríjemnejšie úplne zakázať hotovosť.

Tento týždeň sa dozvieme, či si členovia Konzervatívnej strany v Británii vybrali za svojho ministerského predsedu bývalého londýnskeho starostu Borisa Johnsona alebo súčasného ministra zahraničia Jeremyho Hunta. Obaja sú za brexit, ale zatiaľ čo Johnson chce odísť bez akéhokoľvek predlžovania k tohtoročnému 31. októbru, a to za akúkoľvek cenu, Hunt dáva prednosť novému rokovaniu s EÚ aj za cenu odkladu brexitu. V tej súvislosti je zaujímavé, že minulý štvrtok britský Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnil správu, že verejné financie by brexit bez dohody stál 30 miliárd libier ročne a ekonomika Spojeného kráľovstva by sa dokonca v roku 2020 prepadla do miernej recesie. Zatiaľ čo po referende v roku 2016 sa britskej ekonomike darilo oveľa lepšie, ako sa čakalo, teraz sa vraj mnoho investorov obáva prudkého poklesu. Je v čase spomaľovania svetovej ekonomiky brexit oveľa väčšou hrozbou ako bezprostredne po referende?

Tak po prvé, držím palce Johnsonovi, ďalšie preťahovanie brexitu je už naozaj len agóniou. Niekto by to mal vyriešiť a Johnson na to podľa mňa má. Po druhé, podobné štúdie vyčísľujúce, koľko miliárd bude stáť odchod Britániu, považujem len za nástroj vydierania politikov, ktorých sa snaží prinútiť, aby rozhodne vyjednali nejakú – možno aj nevýhodnú a ponižujúcu – dohodu.

V realite nemôže nikto vyčísliť náklady, pretože tieto kalkulácie vychádzajú z predpokladu, že vieme, aké bilaterálne zmluvy sa Britom podarí po odchode vyjednať. Ako by sme to však mohli vedieť, keď dokonca ani nevieme, ako bude vyzerať zmluva o odchode, prípadne či vôbec nejaká bude?

Podobne aj úvahy o recesii v prípade tvrdého brexitu sú rovnakým nástrojom vydierania. Jednu recesiu Briti prežijú, na to sa neumiera. Nehľadiac na to, že ekonomické spomalenie vidieť už vo všetkých európskych krajinách, dokonca aj Nemecko už bolo v minulých mesiacoch na hrane recesie – a žiadny odchod Nemecka z EÚ sa nekoná.

Čo tým chcem povedať: nemáme vôbec žiadny dôkaz, že prípadná recesia v Británii je dôsledkom brexitu. Skôr sa mi vzhľadom na načasovanie zdá, že súvislosť tu byť ani nemusí.

Boris Johnson

Boris Johnson   Zdroj: TASR

Česká republika sa síce pri vstupe do EÚ zaviazala prijať euro, ale výrazná väčšina populácie ho odmieta, a tak už v poslednom čase ani nepočuť hlasy zástancov spoločnej meny z radov politikov alebo ekonómov. O to viac prekvapí, keď populárny herec Jan Hrušínský vynadá na sociálnej sieti voličom Miloša Zemana a Andreja Babiša, že pre nich Česko nemá euro, pretože sa nechali týmito politikmi zastrašiť, že sa bude mať krajina horšie. Nezlomila však chuť ČR zapojiť sa do eurozóny dlhová kríza a platenie dlhov Grécka ostatnými členmi eurozóny, teda dávno pred nástupom oboch pánov do súčasných funkcií? Nerozhodlo sa teda skôr na ekonomickom ako politickom poli?

Kým toho Česi o eure veľa nevedeli, podporovali jeho prijatie. Väčšina ani netušila, že v referende o vstupe do EÚ sa vlastne hlasuje aj o opustení koruny. V roku 2001 tak bolo proti zavedeniu eura podľa prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky len 23 percent ľudí. Počas dlhovej krízy však ľudia všeličo pochopili.

Zrazu nechceli platiť grécke a talianske dlhy. V roku 2011 sa odpor k euru prvýkrát vyšplhal nad 70 percent a tam už zostal. Prieskum zverejnený v máji tohto roku hovorí, že euro nechce 75 percent voličov. Politik, ktorý by ho chcel zaviesť, tak asi nechce byť znovu zvolený.

Sotva teda možno vzhľadom na tento vývoj preferencií v čase podozrievať Andreja Babiša, že práve on voličom nahovoril, že euro je zlé.

Predstava, že eurozóna je klub bohatých a vyvolených, je veľmi naivná. Vo februári publikovala agentúra Reuters závery štúdie nemeckého Centra pre európsku politiku. Nemeckí ekonómovia v štúdii tvrdia, že zavedenie eura malo na rôzne krajiny rôzny dosah. Niekde sa prejavilo pozitívne, niekde negatívne.

Na zavedení eura najviac zarobilo Nemecko a Holandsko. Nemci vďaka zavedeniu eura od roku 1999 v priemere kumulovane zbohatli o 23-tisíc eur a Holanďania o 21-tisíc.

A pokiaľ ide o to, kto naopak najviac prerobil, možno čakáte, že Grécko. Ale ste na omyle. Grécko síce prerobilo, ale najviac prerobilo Taliansko! Talian v priemere prišiel kumulovane o neuveriteľných 74-tisíc eur. A Francúz o 56-tisíc. Takže, ako vidno, rovnica euro rovná sa prosperita rozhodne neplatí.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Niedermayer pre PL: S eurom by sme Západ doháňali rýchlejšie. Protesty v Moskve? Putin obmedzil voľby, neporovnávajte to s Francúzskom

0:01 Niedermayer pre PL: S eurom by sme Západ doháňali rýchlejšie. Protesty v Moskve? Putin obmedzil voľby, neporovnávajte to s Francúzskom

ROZHOVOR Ak by sa Čína v reakcii na americké clá rozhodla oslabiť svoju menu, bude to mať dosah aj n…