Markéta Šichtařová: Do eurozóny sa z politických dôvodov dostali aj krajiny, ktoré v nej nikdy nemali čo robiť. Vrátane Slovenska

22.1.2019 12:30

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Česká ekonómka Markéta Šichtařová pri príležitosti dvadsiateho výročia zavedenia spoločnej meny tvrdí, že projekt eura zlyhal, pretože sa z ekonomického projektu zvrtol na politický projekt.

Markéta Šichtařová: Do eurozóny sa z politických dôvodov dostali aj krajiny, ktoré v nej nikdy nemali čo robiť. Vrátane Slovenska
Foto: TASR
Popis: Ekonómka Markéta Šichtařová

Čo všetko sa dá čakať po minulotýždňovom odmietnutí dohody o odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie britskými poslancami?

Keby to niekto vedel, bol by skoro zrelý na Nobelovu cenu! Veď ani samotní Briti nevedia, ako nakoniec všetko skončí. Theresa Mayová povedala, že radšej žiadny brexit ako divoký. Časť britských politikov volá po odklade brexitu a novom referende. Ale aj keby sa nakoniec uskutočnilo, tuší vari niekto, ako by druhýkrát skončilo? Nikdy nebola situácia okolo brexitu takou stávkou do lotérie ako dnes.

Európsky parlament si začiatkom roka pripomenul dvadsiate výročie zavedenia spoločnej meny. Pred dvadsiatimi rokmi, 1. januára 1999, sa začalo v bezhotovostnom platobnom styku používať euro. O tri roky neskôr sa do obehu dostali aj bankovky a mince. Aké boli a sú najvýznamnejšie vplyvy zavedenia eura?

Euro ako také nebolo zlým projektom. Ale fakt, že aj samotní tvorcovia eura sa dnes od neho odvracajú a hovoria, že projekt eura zlyhal, ukazuje, že sa tento projekt vymkol z rúk a začal sa uberať úplne inou cestou, než akou sa uberať mal. Euro sa zvrtlo z ekonomického projektu, ktorý mal dopomôcť niekoľkým ekonomicky blízkym krajinám k väčšej prosperite, na politický projekt, ktorý do seba vťahuje príliš mnoho príliš rozdielnych krajín. A tým rozširuje sféru vplyvu európskych úradníkov.

Na začiatku bola myšlienka, že podobné ekonomiky si môžu dovoliť spoločnú menu, pretože to zníži transakčné náklady a zvýši ich ekonomickú prosperitu. S cieľom zaistiť, že k euru sa pripoja len veľmi podobné ekonomiky, boli vymyslené takzvané maastrichtské kritériá. Lenže po prvé boli vymyslené chybne – nemá tu zmysel zachádzať do podrobností, ale napríklad kritériá úrokových sadzieb sa časom ukázali ako veľmi nedostatočné –, po druhé začali sa nehanebne porušovať a dokonca štatistiky niektorých krajín začali byť falšované. Tak sa do eurozóny z politických dôvodov dostali aj krajiny, ktoré v nej nikdy nemali čo robiť. Od Grécka cez Taliansko, Španielsko, Francúzsko až po Slovensko.

Týmto krajinám euro skôr uškodilo, než by im pomohlo. A v konečnom dôsledku začalo škodiť vlastne celej eurozóne.

Celý rozhovor si môžete prečítať TU.

 

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Jozef Banáš: Bojím sa, že výdobytky roku 1989 blednú pred tým, čo ponúkal socializmus. Zadlžený drží hubu a krok a o to mocným ide

12:20 Jozef Banáš: Bojím sa, že výdobytky roku 1989 blednú pred tým, čo ponúkal socializmus. Zadlžený drží hubu a krok a o to mocným ide

CIVILIZÁCIA A MY Je neprípustné, aby sa na zdraví ľudí zarábalo. Ale tlak majiteľov nemocníc a poisť…