Macron nemôže robiť fiškálnu úniu a myslieť si, že tu bude mať na východe nejakú kolóniu, tvrdí ekonóm Marián Vitkovič na margo zásadného prejavu francúzskeho prezidenta

2.10.2017 6:00

ROZHOVOR Kresťanskí demokrati pod vedením Angely Merkelovej zvíťazili v parlamentných voľbách, ale zostaviť vládu pre nich, zdá sa, nebude také jednoduché. Marián Vitkovič v rozhovore pre Parlamentné Listy varuje pred napätím, ktoré môže nastať v prípade trojkoalície s liberálmi a Zelenými. Ekonóm tvrdí, že koalícia Merkelovej zoskupenia so sociálnymi demokratmi, ktorí po veľkej strate voličov odišli do opozície, stále nie je vylúčená.

Macron nemôže robiť fiškálnu úniu a myslieť si, že tu bude mať na východe nejakú kolóniu, tvrdí ekonóm Marián Vitkovič na margo zásadného prejavu francúzskeho prezidenta
Foto: ReproFoto Facebook/Marián Vitkovič
Popis: Marián Vitkovič, ekonóm
Merkelovej kresťanskí demokrati (CDU/CSU) zvíťazili v nemeckých voľbách, ale kancelárka to nebude mať jednoduché. Na zostavenie vlády s väčšinou v parlamente bude potrebovať dvoch koaličných partnerov a to liberálov z FDP a Zelených (Grüne). Ako sa to podpíše na európskom trhu? 
 
V prvom rade by som si nebol až taký istý, že Merkelová potrebuje trojkoalíciu, lebo odchod sociálnych demokratov (SPD) do opzície je podľa mňa tragédiou hlavne pre nich. Skôr mi pripadá, že rokovania s liberálmi (FDP) a Zelenými (Grüne) budú veľmi dlhé a môže sa ľahko stať, že nakoniec nastane núdzová verzia tradičnej koalície CDU/CSU a SPD. Otázka je, aké budú požiadavky tých dvoch strán, ktoré pripadajú do takzvanej Jamajka koalície, teda FDP a Zelení. 
 
Vzniká pomerne veľké napätie v dvoch otázkach. Jednak FDP by zrejme znovu odišlo do zabudnutia a vypadlo by z parlamentu, keby sa neprofilovalo ako strana, ktorá bude brzdiť európsku integráciu. To znamená, že tie Macronove návrhy na posilňovanie fiškálneho zjednocovania a zavedenie funkcie ministra financií pre EÚ, liberáli nepripustia zrejme nikdy. Potom je tu otázka migrácie, pretože FDP sa v kampani profilovala pomerne odmietavo k migrantom. Podľa môjho názoru FDP váha. Vzhľadom na ich vlastný cieľ a na to, čo bude CDU/CSU schopné pustiť bez toho, aby stratilo tvár, je to dosť ťažký problém. 
 
Pokiaľ ide o Zelených (Grüne), je tu ďalší veľký problém, ktorým je fakt, že Zelení z hľadiska sociálnej a hospodárskej politiky budú tlačiť Merkelovej CDU/CSU do pozícií, ktoré zrejme spomalia nemecký priemysel. Najmä pokiaľ ide o zvýšenie kvóty obnoviteľných zdrojov. Ich návrhy by vlastne zdraželi energie v Nemecku o 30 %, čiže to by asi nemecký priemysel v takom krátkom čase neabsorboval také náklady. 
 
Takže je podľa vás možné aj opakovanie takzvanej veľkej koalície CDU/CSU a SPD napriek tomu, že sociálni demokrati sa po zlom volebnom výsledku odporúčali do opozície? 
 
Podľa môjho názoru sa môžeme dožiť toho, že SPD ešte po možnej výmene vedenia a odchode pána Schulza z čela strany môže viesť koaličné rozhovory. Ak totiž SPD odíde do opozície, tak pomaly zmizne z politickej mapy Nemecka, pretože táto strana je teraz politicky úplne impotentná. Ich voliči sa zmenili, to už nie sú pracujúci organizovaní v odboroch. Podľa dostupných sociologických štúdií ich volia zamestnanci, úradníci, horšie platení ľudia, ktorí ešte chcú voliť. Pretože horšie platení ľudi v Nemecku, ktorí už nechcú ani voliť, jednoducho nevolia vôbec. Voličská základňa SPD upadá a povedal by som, že bude upadať aj naďalej. 
 
Je pre mňa záhadou, ako chce SPD prežiť v opozícii najbližšie štyri roky, keď podľa môjho názoru nemá šancu presadzovať nič rozumné v línii voči vláde, a najmä im dôjdu peniaze. Aj keď síce nie tak rýchlo ako francúzskym socialistom, ktorí boli nútení predať budovu svojej centrály v Paríži, aby mali peniaze. Aj keby však vznikla koalícia CDU/CSU a SPD, tak nás čaká pomerne nestabilné obdobie pre európske inštitúcie aj pre ekonomiku. 
 
Čaká nás niekoľko dosť chaotických návrhov, o ktorých si myslím, že povedú k stagnácii v Európskej únii. To však nie je taký problém zastaviť momentálne nezmyselné nápady na prehlbovanie integrácie bez ďalšieho zdôvodnenia, ale z hľadiska vnútornej nemeckej politiky by to bolo tiež pomerne nestabilné. Osobne však nedávam trojkoalícii, ktorá sa črtá, až takú šancu na vznik, ale som veľmi zvedavý, ako sa to skončí. Som si istý, že toto je len predbežná možnosť a môžeme sa dožiť veľkej koalície kresťanských a sociálnych demokratov. 
 
Zelení budú v koalícii s Merkelovou a liberálmi pravdepodobne tlačiť na environmentálnu politiku. Mohlo by sa to negatívne podpísať na automobilovom priemysle a tým zasiahnuť aj Slovensko?
 
Ak by Zelení presadzovali veci na obmedzovanie dieslových motorov a ďalšie zrýchlené procesy, na ktoré Nemecko nie je ešte zatiaľ úplne pripravené z hľadiska nákladov a daňových schém, tak by nemecký automobilový a chemický priemysel presadil, aby v tej vláde nikdy neboli. Aj tam na to majú mafiu a pochybujem, že by Zelení išli do extrému, lebo kto by išiel v globále proti nemeckým automobilkám a tradičnému nemeckému chemickému priemyslu a ďalším odvetviam, ten sa do vlády nedostane. 
 
Pochybujem, že by Zelení presadili nejaký radikálny krok, ale momentálne je taký stav, že aj zo strany kancelárky Merkelovej bolo pred voľbami jasne povedané, že je potrebné postupné umŕtvenie „dieslu“ a prechod na elektroautá, ale ten proces nebude skokový. Nebude to za dva, tri roky. Žiadne zákazy vjazdu pre autá do miest sa konať nebudú. Ak ste si všimli, boli pripravené veľkorysé schémy na odpísanie týchto nákladov, ktoré sú spojené s prechodom od dieslu. Podľa môjho názoru by v Nemecku nebola vo vláde žiadna strana, ktorá by reálne trvala na tom, že urobí nejaký skokový prechod k bezoktánovej technológii v automobilkách. To si neviem predstaviť. 
 
Po oznámení oficiálnych výsledkov volieb do nemeckého Bundestagu sa objavili správy, že sa európska integrácia a vytváranie takzvaného jadra EÚ spomalí, keďže Merkelová bude vládnuť v trojkoalícii a bude musieť robiť ústupky. Bolo by to tak, aj keby sa dala dokopy s SPD, ako ste spomínali?
 
Nemecko bude zohľadňovať predovšetkým svoje vlastné nemecké záujmy. Neviem si predstaviť, že by schválili niečo, čo by ich poškodzovalo. Teda nejaké väčšie prerozdeľovanie v rámci EÚ alebo reálny vznik nejakého európskeho ministerstva financií, alebo európskeho menového fondu. To by znamenalo riziko zvýšeného ručenia, pokiaľ ide o dlhopisy. Nepredpokladám, že by niečo také ktorákoľvek nemecká vláda prijala. 
 
Nech vzniká akokoľvek dlho a akýmikoľvek zákulisnými rokovaniami, podľa môjho názoru nakoniec vznikne vláda, ktorá sa postaví hlavne za nemecké záujmy. Tie Macronove návrhy sa dajú opísať len tak, že je to politický nováčik, ktorý musí prísť s nejakými vecami, ktoré tu doteraz neboli. Vznikajú k tomu aj podporné výzvy francúzskych a nemeckých ekonómov, ale úprimne povedané, z toho katalógu, ktorý Macron vychrlil, čo všetko treba robiť po novom a ako zjednocovať EÚ ešte viac, z toho nebude v najbližších štyroch rokoch naplnené vôbec nič. Akýkoľvek krok k tejto realite by musel znamenať zvýšené náklady pre štáty, ktoré majú dnes z Únie najväčší prospech a sú v EÚ najsilnejšie, Nemecko v prvom rade. Tieto zvýšené náklady by postupne mali aj vo Francúzsku, Taliansku, ale museli by postupne nejakým spôsobom integrovať aj novú Európu.
 
Nemecko má dlhodobo oproti svojmu reálnemu významu v EÚ výhodu o 15 % zvýšeného príjmu, ak to tak nazvem, doslova lepšej marže z toho, ako má rozmiestnené svoje výrobné procesy najmä po východnej a strednej Európe. Nemecko nepotrebuje ďalšie zjednocovanie Európskej únie. Bolo by proti záujmom nemeckého kapitálu, keby posilňovalo nejakú zrýchlenú konvergenciu faktorových cien, miezd a keby posilňovalo nebezpečné schémy spoločných menových fondov, kde by Nemci museli príliš ručiť za niečo, čo nechcú. Neviem si to predstaviť. 
 
 
Francúzsky prezident Emmanuel Macron však napriek už zmienenému spomaleniu integrácie vyzval na radikálne reformy v rámci EÚ. Chce, aby krajiny platiace eurom mali napríklad spoločného ministra financií aj rozpočet, čo by podľa neho urobilo EÚ stabilnejšou. Bolo by to skutočne tak? 
 
V tejto fáze určite nie, pretože ak má byť Európska únia stabilnejšia, tak v prvom rade by mala mať vyrovnané faktorové ceny. Nemôžeme mať Úniu, kde máte rozdielne odmeny za tú istú produktivitu. Nemôžeme mať Európsku úniu, kde sa mimo globálneho efektu zarába ešte aj na vnútrounijnom efekte toho, ako jedni majú viac kapitálu a druhí majú lacnejšiu prácu, lebo potom nikdy nedôjde k reálnej konvergencii. 
 
Táto téma je stará a objavuje sa všade. Vyšla nová štatistika Eurostatu, kde Česká republika má stále iba 33-percentné mzdy voči 79-percentnej nemeckej produktivite. Slovensko v tejto štatistike nie je, lebo je to výskumná práca, ale dá sa povedať, že je to podobné ako Česká republika a to isté je Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, ktoré ešte viac zaostávajú, aj keď majú nižšiu produktivitu.
 
Tieto štáty sú malé a slabé voči takzvaným veľkým krajinám, ktoré rozhodujú v Európskej rade, ale toto ďalej nemôže fungovať. Macron nemôže robiť fiškálnu úniu a myslieť si, že tu bude mať na východe nejakú kolóniu a Francúzi s Nemcami si budú prehadzovať nejaké spoločné ´pokecaníčka´ s Talianmi. To je zbytočné, lebo hospodársky „odíde“ aj Španielsko, ktoré je aj bez toho, čo sa deje v Katalánsku, hospodársky nestabilné. Pridá sa Portugalsko a žiaden takýto model nebude fungovať. 
 
Dalo sa tejto situácii predísť? 
 
Jediné, čo sa dalo v roku 2012 urobiť, bolo pokúsiť sa nekomplikovať situáciu vzniku záchranných mechanizmov a potom odkupovať dlhopisy hlava-nehlava. Možno bolo potrebné rozmýšľať nad nejakou spoločnou garančnou schémou alebo teda spoločnými európskymi dlhopismi v nejakom obmedzenom rozsahu, ale presne naplánovanými do budúcnosti. To znamená, prečo majú tie krajiny takú korporátnu váhu, ale to sa neurobilo. Bolo by to asi trošku prehľadnejšie pre trhy. 
 
Dnes v rámci kvantitatívneho uvoľňovania odkupovania dlhopisov Európskou centrálnou bankou pán Draghi (šéf Európskej centrálnej banky – pozn. PL.sk) nakupuje korporátne dlhopisy firiem, ktoré nie sú z Európskej únie. On nemá čo kúpiť a my tu brbleme o dlhovej brzde, pretože Slovensko nie je schopné predať svoje vlastné dlhopisy. Je to úplne choré. My tu nakupujeme korporátne dlhopisy mimo krajín Európskej únie do schémy pre podporu konjunktúry cez kvantitatívne uvoľňovanie v eurozóne. Kompletná komédia, ja len čakám, kedy začneme kupovať priamo akcie firiem.   
 
V nemeckých parlamentných voľbách posilnili najmä menšie strany a tie tradičné ako CDU/CSU a SPD utrpeli v podstate veľké straty. Čím si to vysvetľujete?
 
Nastáva zvláštna situácia. Na jednej strane sa tvárime, že Európa je stabilná, že sa v 2012 dostala z najhoršieho a na druhej strane nevieme, kam ďalej. Nemecké voľby sú toho odrazom. Napríklad taká jednoduchá vec: Voliči CDU/CSU, FDP a Zelených sú voliči, ktorí si v posledných 20 rokoch najviac prilepšili, čo sa týka príjmov v rámci Nemecka.
 
Omnoho viac než voliči SPD a voliči AfD, to sú tí, ktorí sú takpovediac najnahnevanejší napriek tomu, že tam dominovala téma migrácie. To sú skutočne ľudia, ktorí sa za posledných 15 až 20 rokov z rôznych dôvodov prepadli príjmovo najviac. Tí, ktorí nevolia vôbec, sú sociálne najviac prepadnutí. Medzi priemerným príjmom voliča CDU/CSU a nevoliča v Nemecku je až tretinový rozdiel. Čiže ak jeden má mesačný čistý príjem na rodinu napríklad 3 000 eur, tak ten nevolič má 2 000 eur. 
 
Principiálne je tam teda obrovský sociálny rozdiel, ktorý je veľkým problémom v Nemecku a bude aj naďalej. Ďalší problém je demografia. Nemcom dnes chýba 1,6 milióna ľudí na pracovné pozície podľa toho, čo by oni chceli robiť ďalej v tejto štruktúre. Trošku to zle prepočítali, mysleli si že štruktúra ekonomiky zostane donekonečna taká istá, čo je podľa mňa hlúposť.
 
Nemecko by potrebovalo prijať 1,6 milióna ľudí. Toľko ich nepríjme a predpokladám, že bude klesať aj celková zamestnanosť vďaka robotizácii a automatizácii niektorých odvetví. To budú ďalšie témy, ktoré budú v Nemecku otvárať názorové nožnice, pretože názory na to, koľko prijmeme migrantov a ako to s nimi bude, ostanú aj naďalej rezonovať v koaličných rozhovoroch. Uvidíme, ako to bude. Každopádne si neviem predstaviť, ako by to chceli politicky predať, pretože sme ten pokus videli a neskončilo sa to dobre. 
 
Podľa mňa budú preto rokovania o koalícii dlhé. Postoje strán sú relatívne rozdielne a ešte uvidíme, či nevznikne nakoniec koalícia Merkelovej kresťanských demokratov s SPD. 
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Tomáš Pilz
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Svet Západu odchádza, uvádza docentka Švihlíková. A jasne hovorí, čo teraz príde

0:01 Svet Západu odchádza, uvádza docentka Švihlíková. A jasne hovorí, čo teraz príde

ROZHOVOR Ustupovať v obchodnom spore so Spojenými štátmi nebude pre Európsku úniu z hľadiska taktiky…