Na odchod krajského mesta Trenčín, pričom o odchode uvažujú i Bratislava, Trnava a ďalšie krajské mestá, ste pôvodne podľa vlastných zámerov mali reagovať v rámci ZMOS vytvorením komisie pre krajské mestá, ktorá by prihliadala na špecifiká najväčších miest na Slovensku. Na rokovaní Rady ZMOS v Liptovskom Jáne sa tak ale nestalo. Prečo?
Na primátorov krajských miest sme sa obrátili s ponukou na vytvorenie priestoru, aby mohli aktívne pôsobiť v špeciálne vytvorenej komore, ktorá bude iba o krajských mestách, ako doposiaľ fungujú dve komory a to miest a obcí.
Na túto ponuku nereflektovali s tým, že niektorí informovali, že budú pôsobiť v Rade ZMOS a na úrovni existujúcej Komory miest.
Ale práve to od vás veľké mestá čakali – väčší vplyv.
Otvorene treba konštatovať, že krajské mestá majú aj vlastnú platformu a to Združenie krajských miest známe ako K – 8. Zároveň niektorí krajskí primátori pôsobia aj v ďalšom združení a to v Klube primátorov miest Slovenskej republiky.
Preto ak hovoria o očakávaní väčšieho vplyvu, na mieste je aj otázka, ako doteraz pôsobili v týchto združeniach a ako prispeli ku konkrétnym výsledkom. Pretože okrem ZMOS-u mali priestor v spomínaných organizáciách, ktoré doteraz viedli.
Neukáže sa to ako chyba?
Ťažko povedať, čo sa z dlhodobého hľadiska ukáže ako chyba a čo ako výhoda. Takéto organizácie musia mať užitočný obsah a budú iba také aktívne a iba také úspešné ako ich členovia.
Napokon, zrejme iba málokto doteraz tušil, že existuje aj spomínaný Klub primátorov, ktorý vo svojej podstate mal reflektovať iba požiadavky miest mimo činnosti ZMOS.
A jeho predstaviteľmi nebol nikto iný ako zástupcovia napríklad krajských miest a ďalší členovia Únie miest. Takže aj história môže niečo napovedať o budúcnosti.
Aké sú vaše vzťahy s Úniou miest Slovenska? Nezazlievate im odchod Trenčína?
O členstve v našej organizácii rozhodujú hlasovaním poslanci zastupiteľstiev. Je to ich rozhodnutie, ktoré treba rešpektovať.
Keď písal Trend o vašich vzťahoch po týchto odchodoch, použil otázku: Je to predzvesť boja o moc na komunálnej úrovni alebo len hádky medzi obcami a mestami? Ako by ste na ňu odpovedali?
Boli to rečnícke otázky, ktoré ignorujú podstatu témy. Tou je fakt, do akej miery má politická reprezentácia, parlament, vláda, jednotlivé ministerstvá vôľu prihliadať na rokovaniach na naše podložené argumenty a do akej miery sa rozhodnutia budú zdôvodňovať politickou vôľou.
ZMOS sa drží faktov, argumentov a práve nimi zdôvodňuje svoje postoje. Ich úspech bol a je limitovaný skutočnosťou, do akej miery sa pri rozhodovaní bude prihliadať na politiku a do akej miery získajú vážnosť praktické skúsenosti a oprávnené potreby miest a obcí.
ZMOS je o presadzovaní oprávnených požiadaviek a o ochrane princípov a hodnôt miestnej územnej samosprávy, ktoré sú rovnaké pre malú obec, okresné mesto aj napríklad najmenšie krajské mesto, ktorým je práve Trenčín.
Rada zvolila na čelo Komory miest primátora mesta Šahy Štefana Gregora a za šéfa Komory obcí starostu obce Štrba Michala Sýkoru. Čo očakávate od ich mandátov a aké by mali byť najbližšie roky?
Toto je skôr otázka na členov Komory miest a Komory obcí, lebo od ich angažovanosti závisí aktivita spomínaných komôr. Po májovom sneme sme však mali rokovania Rady ZMOS a tam je zrejmé, že mestám aj obciam ide o rovnaké princípy.
Nechcú presun nových povinností bez peňazí, odmietajú zásahy, ktoré môžu ochromiť ekonomickú stabilitu miest a obcí, uvedomujú si, že samospráva patrí medzi najdôveryhodnejšie inštitúcie na Slovensku a tiež, že potrebuje modernizáciu a štát sa nemôže spoliehať na to, že samospráva bude namiesto neho financovať prenesený výkon štátnej správy.
ZMOS vyzýva poslancov parlamentu, aby na septembrovej schôdzi nepodporili poslanecký návrh zákona, ktorým sa má zvýšiť nezdaniteľná časť základu dane, pretože podľa vás dôjde k znižovaniu príjmov samospráv pri súčasne nastavenom povinnom zvyšovaní ich výdavkov. Ako by sa to premietlo do praxe? Aké činnosti či služby by samosprávy neboli schopné naplniť?
Treba si uvedomiť, že samospráva preukázateľne hospodári lepšie ako štát. Ten nielenže má obrovský problém udržať trojpercentný deficit a vo volebnom roku výrazne zvyšuje výdavky, ale samospráva mala aj vo svojom volebnom roku prebytok a hospodárila s vyrovnaným rozpočtom.
Ten prebytok nie sú jej zisky, ale peniaze, ktoré si napríklad ponechali na nepredvídané situácie, ako môžu byť prírodné pohromy, ale aj na financovanie eurofondových projektov a podobne. Napriek tomu sa zdá, že vôľou štátu je ich za to potrestať a presúvať na nich platenie predstáv a politík vládnej koalície. Je to nespravodlivé a neférové.
To samosprávy tlačí k múru a obmedzuje ich v tom, aby svojimi peniazmi financovali vlastné lokálne priority. Každé obmedzenie ich príjmov napríklad financovaním nanútených úloh a povinností, prípadne znižovanie ich príjmov obmedzuje mestá a obce, môže to dokonca spôsobiť ich ekonomickú stabilitu a obmedzovanie výkonu vlastných kompetencií, napríklad v oblasti verejnoprospešných činností, ako je verejné osvetlenie, komunálne odpady, zabezpečovanie čistoty a poriadku, rozširovanie kvality verejných politík, ako sú sociálna politika, školstvo a podobne.
Okrem toho treba pripomenúť, že práve štát je najväčší neplatič, lebo keď si štát objedná prenesený výkon štátnej správy, komunál to urobí a štát nezaplatí, potom to niekto musí dofinancovať.
A sú to práve mestá a obce, ktoré to urobia zo svojich vlastných peňazí. Keď si objednáte pizzu, donáška vám ju donesie a vy zaplatíte.
Keď si štát objedná výkon agendy na úseku školstva, dopravy, životného prostredia či trvalého pobytu, alebo matrík, samosprávy to urobia, štát zaplatí veľmi málo a dofinancuje to ten, kto si to neobjednal.
A to predsa nie je seriózny vzťah medzi štátom a samosprávou, a trvá to dlhé roky.
Bežné výdavky samospráv sa v súvislosti so zvýšením povinností vyplývajúcich z prijatej legislatívy zvýšia oproti roku 2018 o vyše 300 miliónov eur. Koľko sú obce schopné pokryť?
My sme už v marci tohto roka konštatovali, že na tieto opatrenia, na nové povinnosti nám bude chýbať asi 100 mil. eur, keď k tomu pripočítame ešte ďalšie avizované úlohy a znižovanie príjmov v súvislosti s odpočítateľnou položkou, samosprávy to ozaj bude tlačiť do ekonomickej nestability. O to predsa nemôže ísť štátu.
Odhŕňanie snehu zo všetkých chodníkov predstavovalo túto zimu podľa vašej ankety veľký problém pre 50 percent samospráv. Keď k tomu prirátame ďalšie náklady, ktoré vám vzniknú, tak môžeme povedať, že toto bude ďalší klinec pre ZMOS?
Práve tu sa ukázala sila politickej vôle. Rezortu dopravy sme avizovali konkrétne výhrady vrátane veľmi ťažkého splnenia tejto povinnosti, lebo sneh nemôžete odhŕňať všade a naraz.
Hovorili sme o náraste výdavkov, o problémoch s technickým zabezpečením celoplošnej zimnej údržby.
Na naše fakty a argumenty neprihliadal ani rezort dopravy, ani poslanci Národnej rade Slovenskej republiky, kde, mimochodom, sú aj starostovia a primátori, a keď sme očakávali, že aspoň pán prezident dokáže reflektovať na naše pripomienky, ani ten nám nevyhovel a podpísal zákon.
Takže politická vôľa je silnejšia ako to, čo sme hovorili a čo sa v praxi ukázalo ako skutočné problémy. Táto zima však ukázala, že zákon je potrebné novelizovať, lebo jeho naplnenie v realite je nemožné.
Podľa predkladateľov, poslancov za Most-Híd, má zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane zvýšiť životnú úroveň pracujúcich. Zvýšiť by sa mal z 19,2-násobku životného minima na 22,7-násobok. Ako konkrétne, keď mestá budú v mínuse?
Predstava poslancov je v tom, že človeku pomôžu peniazmi na úrovni gastrolístka a jemu to zvýši kvalitu života. Lenže to je mylná predstava. Ľudí treba vnímať ako konečných užívateľov výhod, prijímateľov služieb v určitej kvalite a rozsahu.
Lenže celkový výpadok na príjmoch miest a obcí spôsobí, že komunál bude mať menej peňazí, čo budú musieť pocítiť ich obyvatelia. Takže ľuďom to reálne nepomôže zvýšiť kvalitu života a komunálu to skomplikuje financovanie verejných služieb a zabezpečovanie všestranného rozvoja miest a obcí s prihliadnutím na potreby obyvateľov.
Budú mestá a obce schopné naplniť vlastné priority?
Presne toho sa treba obávať. Pri takejto vlne legislatívnych zmien sú nielen ohrozené priority, ale aj riadny chod samospráv. A to sme v čase, keď sa ekonomike darí.
V čase, keď bolo potrebné investovať do všestranného rozvoja územia a pripravovať sa na časy nepohody, ktoré určite prídu.
Mnohé rozhodnutia nejdú preto iba proti samosprávam, ale z dlhodobého hľadiska aj proti stabilite systému verejnej správy.
