Libor Rouček sa pustil do konkrétnych politikov za to, čo predviedli pred kamerami po návšteve Merkelovej

0
Bývalý podpredseda Európskeho parlamentu a europoslanec Libor Rouček (Autor: archív L. Rouček)

Jednoznačne najsledovanejšou udalosťou uplynulého týždňa v Česku bola návšteva nemeckej spolkovej kancelárky v Prahe. „Nemyslím si však, že v otázkach utečeneckých kvót dôjde k akémukoľvek posunu či zblíženiu rozdielnych pozícií oboch krajín,“ uviedli ste tesne pred jej príchodom a vyzerá to, že došlo na vaše slová. Ako s odstupom niekoľkých dní vnímate dosah tejto návštevy?

Návšteva mala dvojaký charakter. Bola to návšteva bilaterálna, ale pretože obe krajiny sú úzkymi partnermi v EÚ a Únia prechádza ťažkou skúškou, diskutovali sa pri nej nielen témy dvojstranné, ale aj situácia v EÚ, a to predovšetkým, čo robiť po odchode Veľkej Británie. Pokiaľ ide o dvojstranné vzťahy, s Nemeckom vedieme tzv. strategický dialóg a s výnimkou otázky utečeneckej politiky a utečeneckých kvót medzi nami nie sú žiadne problémy. Rozhovory teda dopadli, ako som očakával: riešili sa niektoré praktické záležitosti, ako napríklad dopravná infraštruktúra, a došlo tiež – bez akéhokoľvek posunu na tej či onej strane – k výmene názorov na otázku utečencov a utečeneckých kvót. Čo sa európskej politiky a EÚ týka, nemecká kancelárka si v týchto dňoch zisťuje pozície jednotlivých štátov, a tak výmena názorov a koniec koncov aj deň nato na stretnutí V4 vo Varšave zapadá do tohto jej konceptu.

Mnohí politici neveria, že by premiér Sobotka vytrval v odmietavom stanovisku voči kvótam. Jeho prístup k spolkovej kancelárke aj rétorika sú celkom iste ústretovejšie než u iných predstaviteľov nášho štátu. Myslíte si, že v Prahe hľadala kancelárka Angela Merkelová kľúč ku krajinám V4?

Nepreceňujme význam Českej republiky ani štátov V4. EÚ má bez Británie 27 štátov, kancelárka sa len v uplynulom týždni stretla s premiérmi 15 krajín a dôvod je ten, že ako predstaviteľka politicky aj ekonomicky najvýznamnejšej krajiny EÚ hľadá pred stretnutím v Bratislave zhodu a spoločných menovateľov medzi všetkými štátmi. Pozíciu V4 pozná, pozná aj jednotlivé rozdiely medzi členmi V4 a vie tiež, že napríklad v otázkach kvót sa štáty V4 zo svojich pozícií nepohnú. Prekvapuje ma preto, že toto nevedia niektorí českí politici a kritici premiéra Sobotku. Bohužiaľ, nevedia tiež, alebo nechcú vedieť, a to ani na Hrade, že politika a vzťahy v rámci EÚ nie sú len utečenecké kvóty, ale desiatky ďalších záležitostí. Zužovať preto česko-nemecké vzťahy či vzťahy v rámci EÚ iba na kvóty a naháňať si pred kamerami body, kto viac Merkelovej naložil, je smiešne, kontraproduktívne a nikam nás to neposunie. Navonok to iba ukazuje našu provinčnosť a malosť. Kancelárka nie je naším nepriateľom ani protivníkom, ale partnerom.

Reakcie nemeckej tlače na návštevu kancelárky Angely Merkelovej v Prahe a vo Varšave sú kritické najmä k migračnej politike stredoeurópskych vlád. Merkelová vraj vo východnej Európe videla, že Európska únia nie je primárne hodnotovým spoločenstvom. Na svojej ceste si neodpočinuli a jej snaha o zblíženie v otázke utečencov sa ukázala ako nesplniteľná misia. Vyplýva to z komentárov nemeckých listov, zverejnených agentúrou DPA. V azylovej politike je vraj Merkelová znova izolovaná a pôsobí ako prosebník. „Jej východoeurópski kolegovia radi hovoria o spoločných programoch, napríklad proti nezamestnanosti. Iste z nich ťažia (títo) vyzobávači hrozienok,“ napísal denník Hessische Niedersächsische Allgemeine. Čo k tomu povedať?

Komentáre nemeckej tlače nie sú prekvapivé. Takto je celá V4, bohužiaľ vrátane Českej republiky, stále viac vnímaná v Nemecku aj v ostatných štátoch starej Európy. Stále viac sa na nás nielen politici, ale aj novinári a cez nich široká verejnosť, pozerajú ako na niekoho, kto rád dostáva peniaze (a podľa ich názoru až príliš veľa peňazí), a keď máme vyjadriť čo i len morálnu podporu, sympatie či solidaritu, tak toho nie sme schopní. Pre našu budúcnosť a povesť vo svete to nie je dobré.

Na Facebooku ste spomenuli: „Čítam si v českých novinách, ako Babiš udelil Merkelovej lekciu. Potom si pustím na poludnie nemeckú televíziu a je tam úplne iný príbeh. Ako Babiša vyšetruje protikorupčná agentúra EÚ Olaf…“ Myslíte si, že sa v Českej republike vicepremiérovi podarilo vďaka svojej protiimigračnej politike, aby ľudia zabudli na jeho prípadné hriechy? Mimochodom, myslím, že Andrej Babiš poprel, že by vyšetrovanie skutočne aktívne prebiehalo…

Vyšetrovanie Andreja Babiša, ako koniec koncov pripomenula aj nemecká televízia ARD, prebieha. Či sa na to u nás zabudlo, neviem. Viem však, že korupčných káuz a škandálov je u nás, bohužiaľ, toľko, že verejnosť je už značne sklamaná, otupená a pasívna. Čo by v iných krajinách okamžite a automaticky znamenalo odchod politika, u nás okrem niekoľkých článkov v tlači nespôsobí nič. Takže ľudia sú už značne skeptickí a korupcia bujnie ďalej.

Predstavitelia českej vlády informujú v médiách, že tento rok neprijme Česká republika ani jedného utečenca. České bezpečnostné previerky sú podľa ministra vnútra Milana Chovanca najmä po pokuse o prevrat v Turecku veľmi precízne. Vnímate v tejto rétorike predvolebnú atmosféru alebo pán Chovanec iba konštatuje fakty?

Isté je, že situácia v súvislosti s vojenským prevratom, teroristickými útokmi a účasťou Turecka na bojoch v Sýrii nerobí bezpečnostné previerky jednoduchšími. To sú fakty a obavám bezpečnostných expertov rozumiem. Na druhej strane by si však Česká republika mala vyhodnotiť aj celkový politický kontext. V dohode EÚ s Tureckom, ktorá zastavila príliv utečencov a ktorú naša krajina podporuje, sa obe strany zaviazali k určitému postupu. Inými slovami, situáciu ohľadom previerky je nutné sledovať a priebežne vyhodnocovať.

„Prieskum pre Bild am Sonntag ukázal, že 50 percent opýtaných by bolo proti tomu, aby Merkelová zostala kancelárkou aj po roku 2017, v novembri minulého roka to bolo 48 percent opýtaných. Štyridsaťdva percent opýtaných si želá, aby kancelárka zotrvala v úrade, v predchádzajúcom prieskume si to prialo 45 percent ľudí,“ píše britský server The Independent s odvolaním sa na nemeckú nedeľnú tlač. O čom výsledky svedčia? A možno predpokladať, že vôbec bude chcieť súčasná kancelárka post obhajovať?


Výsledky prieskumu svedčia o tom, že teroristické útoky v Nemecku kancelárke v prieskumoch verejnej mienky nepomohli. Jej podpora je však stále natoľko veľká, že bude záležať čisto na nej, ako sa na jar rozhodne. Aj keď mnohí ľudia v jej materskej CDU, a hlavne v bavorskej sesterskej CSU, nie sú spokojní s tým, ako v minulom roku riešila utečeneckú krízu, žiadneho protikandidáta nemá a zrejme mať ani nebude. Nahrávajú jej aj prieskumy straníckych preferencií, keď CDU/CSU vedú nad SPD stále o nejakých 10 – 12 %. Ako Angelu Merkelovú poznám, niekedy v apríli budúceho roka si vyhodnotí situáciu, zváži všetky pre a proti a oznámi svoje rozhodnutie. Ja očakávam, že ak sa dovtedy nestane niečo vážne alebo nepredvídateľné, pôjde do jesenných volieb znova.

Štáty sa pripravujú na septembrový samit EÚ27 v Bratislave, kde budú lídri členských krajín prerokúvať ďalšiu budúcnosť EÚ a iniciatívy, ktorá by mala zvýšiť podporu občanov pre spoločný európsky projekt. Čo možno od tohto stretnutia očakávať?

Ja, pravdupovediac, nejaké veľké výsledky neočakávam. Pozície jednotlivých členských štátov i európskych inštitúcií k jednotlivým problémom sú natoľko rozdielne, že dostať ich pod jedného spoločného menovateľa by nedokázal ani kúzelník. Myslím, že všetci sa zhodnú na postupe voči Británii. Budeme požadovať začatie rokovaní o brexite čo najskôr, pritom treba dodržať princíp štyroch slobôd, ale zároveň Britániu neizolovať, pretože to by neprospelo nikomu. Pokiaľ ide o budúcnosť EÚ, dôraz sa bude klásť na posilnenie vnútornej i vonkajšej bezpečnosti, hospodárskeho rastu aj väčšej sociálnej súdržnosti medzi bohatšími a chudobnejšími štátmi. K radikálnejším zmenám, ktoré by vyžadovali zmenu základných zmlúv, však nedôjde, pretože v tom nie je spomenutá zhoda a v mnohých prípadoch ani podpora širšej verejnosti.

- Reklama -