Začiatkom júna prevzalo Rakúsko štafetu predsedníctva EÚ. Čo to podľa vás bude pre EÚ znamenať, akým smerom sa bude posúvať? Bude to zmena k lepšiemu z pohľadu toho, aká silná kritika sa hlavne v uplynulom roku znáša z mnohých strán na Európsku úniu?
Predovšetkým, samotné predsedníctvo EÚ už dnes neznamená možnosť výrazne otočiť smerovanie Únie, ak to tak kedy vôbec mohlo byť. Zoberme si, koľko sme toho zaznamenali z minulého bulharského predsedníctva.
Ale je to najmä rakúska vládna koalícia, kto – či už s predsedníctvom, alebo bez neho – svojimi racionálnymi krokmi predstavuje problém v nehybných až zatuchnutých vodách bruselskej administratívy. Dôkazom je napríklad až nenávistný komentár bývalého predsedu nemeckej sociálnej demokracie a expredsedu Európskeho parlamentu Schulza. On je typický predstaviteľ toho arogantného typu politikov, ktorí ešte stále ovládajú kormidlá úniovej politiky a pre ktorých sú potreby a nálady obyvateľov Európy na okraji ich záujmu.
Výsledky volieb v Rakúsku, v Maďarsku, v Taliansku, volebné prieskumy vo Švédsku a inde ukazujú, že Schulzovia, ale i Merkelová a časom aj jej Macron podporu strácajú alebo už v dohľadnom čase strácať budú. Tu niekde je nádej na zmenu v EÚ.
Ako v tomto smere bude podľa vás fungovať či nefungovať „spolupráca“ mladého politika Kurza a kancelárky Angely Merkelovej? Ich názory sú predsa len, hlavne čo sa týka migrácie, dosť rozdielne…
Rakúsky kancelár vstúpil do vyššej politiky práve na poste štátneho sekretára pre integráciu v roku 2011. Je to cieľavedomý a pracovitý politik, ktorý sa v probléme nielen v rámci Rakúska dobre orientuje. Je v koalícii so slobodnými, ktorých veľmi kritické postoje k migrácii im vyslúžili mnohé obvinenia. Máte pravdu, tvrdošijná Merkelová stojí na úplne inej strane. Nemám pocit, že Sebastian Kurz môže, ale ani nechce meniť svoj kurz. Naopak Merkelová je už dnes pod veľkým tlakom aj doma. Preto by som teraz nehovoril o spolupráci, ale skôr o rešpekte a politickom manévrovaní, ktoré bude musieť robiť skôr Merkelová, aby si udržala svoju politickú pozíciu.
A čo hovoríte na plány na zriadenie tranzitných centier na nemecko-rakúskej hranici?
Ako to bude v skutočnosti s tranzitnými centrami, to sa ešte vyvinie. Zaujímavé je, že vznikajú v čase, keď sú prázdniny a dovolenky a Európa je na nohách alebo na bicykloch. V každom prípade, Rakúsko bolo a je pripravenejšie. Sú to nemeckí politici, ktorí teraz chodia vysvetľovať svoje výroky do Viedne, zatiaľ čo Rakúsko už koná podľa pripraveného scenára.
Z týchto tranzitných centier by mali migrantov, ktorí sú už registrovaní v iných krajinách EÚ, presúvať späť do týchto krajín. Podarí sa podľa vás tento zámer realizovať? A čo by prinieslo uzavretie južnej migračnej trasy?
Riešenie celého migračného problému sa musí začať štandardným strážením hraníc. To je jasné väčšine obyvateľov Európy, len dnešné špičky európskej politiky, os Berlín – Brusel, to z nejakého dôvodu nechcú vidieť. Tranzitné centrá vytvoria napätie a mali by vynútiť potrebu bilaterálnych dohôd medzi štátmi, čo sa de facto deje. To je niečo iné než dlho omieľaný, ale neexistujúci európsky koncept. Nechcem hovoriť o zámere a zatváraní nejakej trasy. To môžu byť dôsledky, ale rozhodne to nie je výsledok pripravenej stratégie.
Európa, ktorá chráni. Pod týmto mottom chce Rakúsko viesť svoje predsedníctvo. Rakúska vláda sa okrem iného zameria na bezpečnosť a boj proti nelegálnej migrácii. V tomto smere sa chce zamerať skôr na ochranu vonkajších hraníc Únie než na migračné kvóty, ku ktorým sa práve Rakúsko stavia skôr skepticky. Je to podľa vás dobrá cesta?
Vlastne som už na mnohé odpovedal. Migračné kvóty bol a je koncept mocenského nátlaku. Nejde len o samotné kvóty. Ide o spôsob tvrdého tlaku veľmocí v európskom meradle voči iným štátom Európy. Niekto v Európe jednoducho vie, čo je dobré a čo je zlé, a ostatní to majú poslušne prijať. To je metóda, ktorá môže ohroziť samotnú existenciu spoločenstva na európskom kontinente. Rakúske heslo sa snaží byť akýmsi kompromisom s ľudskou tvárou zoči-voči náladám v Európe.
Už teraz sa však ozývajú hlasy a vedú sa búrlivé diskusie, či bude Rakúsko počas predsedníctva práve v otázke migrácie dostatočne objektívne. Predsa len, práve Kurz, ktorý nie je nelegálnej migrácii rozhodne naklonený, má v tomto smere názory, ktoré sa zhodujú skôr s názormi V4. Ako to vidíte vy?
Poznám Sebastiana Kurza vďaka svojmu diplomatickému pôsobeniu vo Viedni už dlhšie a je konzistentný, a to, samozrejme, aj v otázke nelegálnej migrácie. Kým nebol premiérom, jeho kroky v otázke migrácie boli hodnotené prevažne pozitívne. Nie je dôvod spochybňovať jeho objektivitu a objektivitu Rakúska. To, že práve táto vládna koalícia v Rakúsku sa cielene zbližuje s V4, vlastne takisto nie je novinka posledného obdobia. Má to svoju geopolitickú logiku v potrebe strednej Európy stáť v dôležitých otázkach na vlastných nohách a mocensky vyvážiť Berlín a snaživý Paríž. Mne osobne sa to pozdáva.
Ani v Taliansku nie sú v poslednom čase migrantom príliš naklonení. Taliansko aj Malta napríklad odmietli loď s 60 africkými migrantmi. Taliansky minister vnútra Matteo Salvini uviedol, že atmosféra v Európe sa mení a že dôverujú rakúskemu predsedníctvu EÚ. Práve spoluprácou so Seehoferom a Salvinim by chcel Kurz vytvoriť takzvanú „os ochotných“, skupinu, ktorá bude bojovať proti nelegálnej migrácii. Má podľa vás toto spojenie šancu? Budú práve Rakúsko a Taliansko tie krajiny, vďaka ktorým sa postoj k nelegálnej migrácii v Európe razantne zmení?
Politický vývoj, o ktorom hovoríte v otázke, je podľa mňa prirodzeným dôsledkom politiky Junckerov, Merkelových a spol. „Os ochotných“ je slovné spojenie významovo veľmi bohaté a možno také aj bude. Myslím si, že do „osi“ treba priradiť minimálne Orbána, ale aj ďalších postupne sa objavujúcich politikov, ako „idú voľby“ Európou. „Os“ je protipólom súčasného mainstreamu európskej politiky, ktorý sa svojou manipuláciou s verejnosťou dostáva čoraz viac do problémov. Je to nepochybne pozitívum dnešného diania v Európe.
Mimochodom, Rakúsko už minulý rok zakázalo na verejnosti nosiť burky a nikáby. Tento zákon začal platiť na jeseň 2017. Čo podľa vašich informácií toto nariadenie v Rakúsku prinieslo? Moslimské organizácie proti nemu vtedy výrazne protestovali… A ako nielen v tejto súvislosti vidíte súčasnú situáciu v otázke migrantov práve v Rakúsku a postoj miestnych ľudí voči nim?
To nie je mimochodom. Rakúsko pokračuje v krokoch, ktoré smerujú k integrácii a nie k „oázam“, nech už v akomkoľvek meradle, autonómnych etník. V chode sú obmedzenia týkajúce sa islamských predškolských zariadení a nepochybne sa to týmto nezastaví. Rakúšania, na rozdiel od Nemcov, netrpia traumou 2. svetovej vojny a v princípe sú otvorení pomôcť ľuďom v ťažkostiach. To pozná mnoho našich spoluobčanov z čias sovietskej invázie do Československa. Ak by miera pomoci neohrozovala rakúske štandardy života v tom najvšeobecnejšom zmysle slova, asi by migrácia nebola základnou témou politiky. Ale rozsah migrácie, neochota EÚ nájsť riešenie a politika susedného Nemecka postoj Rakúšanov zmenili.
Ďalším faktorom je, že Rakúsko sa chytá príležitosti – byť jedným zo základných politických kameňov možnej novej európskej stavby. Či je pokus o „EÚ s ľudskou tvárou“ transformačnou cestou vôbec reálny, zostáva otvorenou otázkou. Ale myslím si, že Rakúšania to skúsia.
autor: David Hora
