Kto povie iný názor, je hlúpy? Legendárny Vladimír Martinec o dnešku: Babiš aj hokej

15. 9. 2019 13:26

ROZHOVOR „Ako sa hovorí – všetci sme si rovní, ale niektorí sú si o niečo rovnejší…!“ vraví v obsiahlom rozhovore pre Parlamentné listy ikona zlatej éry československého hokeja, trojnásobný majster sveta a držiteľ ďalších desiatich medailí národného mužstva z rokov 1970 – 1981 Vladimír Martinec. Ako asistent reprezentačného trénera bol navyše v rokoch 1997 – 2002 aj pri troch majstrovských tituloch a legendárnom úspechu na ZOH v Nagane.

Kto povie iný názor, je hlúpy? Legendárny Vladimír Martinec o dnešku: Babiš aj hokej
Foto: ReproFoto YouTube
Popis: Slávny hokejista Vladimír Martinec

V akomkoľvek vrcholovom športe sú dnes na prvom mieste financie, ale špeciálne v hokeji chýba možno ešte o niečo viac malých záujemcov, z ktorých sa potom môžu vyberať tie budúce talenty.

To jednoznačne. Ale výber, to je minulosť. Nie je z koho vyberať. Berú sa tí, ktorí prídu a poriadne sa „udržia na korčuliach“.

Ako dlhoročný kouč, chodíte sa občas pozrieť na tréningy práve tých najmladších?

Chodím dokonca pravidelne a musím povedať, že tie tréningy sú dnes kvalitnejšie ako predtým. Je to dané tým vývojom a tiež tým, že je u nás na každú tú hokejovú činnosť špecialista.

Môj pocit je, že tým chlapcom toho dnes dávame niekedy až veľa, sami im všetko strkáme skoro až pod nos.

Pán Martinec, vy ste boli vždy známy ako vzor geniálneho hokejového myslenia a okrem gólov ste autorom aj mnohých skvostných prihrávok. Je dnes nejaký český reprezentant, na ktorého sa rád dívate ako na svojho pokračovateľa?

Môžem menovať napríklad Romana Červenku a možno ešte bližší tomu môjmu poňatiu je asi Jan Kovář. To sú hráči, ktorí vedia hrať s hlavou hore a nemusia sa ani dívať tam, kam tú prihrávku dávajú.

Preto som vždy všetkým hovoril, čím viac hráčov na ľade vidíte, tým väčšiu šancu máte správne prihrať. Jedna možnosť väčšinou nestačí.

Prečo v Česku rastie menej talentov ako predtým?

Pretože tí, ktorí niečo vedia, hneď odídu do cudziny a tí ostatní mladí sa potom nemajú od koho učiť. Navyše vidíte, že v našej najvyššej súťaži vyhrávajú kanadské bodovanie hráči, ktorí majú po tridsiatke, a tí si to miesto držia, takže klub sa málokedy rozhodne dať priestor tým mladým. A to si potom musí napríklad skúsený Martin Erat – tak ako to urobil predvlani v Brne – vziať k sebe do prvého útoku nejakého mladíka, ako bol Martin Nečas, ktorý vedľa neho vyrástol.

No vidíte, a pritom práve Martin Nečas odišiel do NHL, kde strávil sezónu takmer kompletne na farme. A keď ho Miloš Říha povolal pred necelým mesiacom na reprezentačný kemp, tak sa ospravedlnil.

To je, samozrejme, zase zlé, nemôže odmietať reprezentáciu a hovoriť, že bude trénovať niekde sám individuálne. To by mala byť pre neho česť. Tí chlapci by mali určite prísť, chcieť sa ukázať a hlavne sa niečo ďalšie priučiť.

Tréner Česka Miloš Říha v zápase základnej B-skupiny Rusko – Česko na 83. MS v ľadovom hokeji v Bratislave

Tréner Česka Miloš Říha v zápase základnej B-skupiny Rusko – Česko na 83. MS v ľadovom hokeji v Bratislave Zdroj: TASR

Dostal som sa k osobe Miloša Říhu... Ako ho vnímate ako reprezentačného kouča? Už som hovoril Jiřímu Holíkovi svoj názor alebo dojem, že Říha tomu tímu pomohol získať sebavedomie a obnoviť takú tú zdravú hrdosť na národný dres.

Ja neviem, či je to dobré, vôbec toto robiť, či to má nejaký význam! Myslím s tou hrdosťou a s tým sebavedomím by som to už fakt nepreháňal! Samozrejme, že by tí hráči mali byť hrdí, ale tiež musia vedieť niečo ukázať. A to mi tam chýba. Ja len vždy počujem tie silácke reči pred turnajom – čo ako kto urobí a ako to bude – a potom toho hráča na ľade ani poriadne nevidíte.

Už vám rozumiem, ale ja som skôr chcel povedať, že v osobe Miloša Říhu sa na reprezentačnú lavičku vrátila taká tá živelnosť v štýle Ivana Hlinku.

Ja vám rozumiem, ale predsa len lvan Hlinka bol zase trochu iný typ. Ja myslím, že Ivan bol úplne niečo iné.

Ale tiež chcel vyhrávať a neskrýval to.

Áno, to je jasné, on chcel vždy vyhrávať a aj sa tak správal, bol tiež vo svojej dobe jeden z najlepších hráčov, nepoviem na svete, ale určite z tej zlatej generácie v Európe a všetci ho mali v úcte.

Mimochodom, ja som si spomenul na prvý šampionát Ivana Hlinku ako trénera, ktorý sa hral v Prahe a v Bratislave, a on vtedy nominoval Petra Šťastného. Lenže ten povedal, že príde, len keď bude hrať v lajne so svojimi bratmi Mariánom a Antonom. A to vtedy Ivan Hlinka tvrdo odmietol.

To bolo, bohužiaľ, úplne typické! Také požiadavky si oni kládli. S tým spoločným tímom boli občas problémy, vezmite si, že najvyššiu ligu hralo vtedy 12 mančaftov – a z toho iba tri zo Slovenska!

Takže tu bolo logicky viac kvalitných hráčov, ale lotrovina bola, že sa určovalo, koľko ich má v tom nároďáku byť, takže sa to niekedy zbytočne vyvažovalo. Čím, samozrejme, nehovorím, že by v Slovane, Košiciach a Trenčíne hrali zlí hokejisti. To rozhodne nie. Ale ten výber bol jednoducho menší.

Slovenské hokejové legendy zľava bratia Anton, Marián a Peter Šťastní pózujú v Quebec City

Slovenské hokejové legendy zľava bratia Anton, Marián a Peter Šťastní pózujú v Quebec City. Zdroj: TASR

Vy máte ako tréner podiel na úžasných úspechoch českého hokeja, boli ste pri olympijskom zlate v Nagane a celom tom zlatom hetriku – to znamená troch tituloch majstra sveta za sebou v rokoch 1999, 2000 a 2001. Ale „iba“ ako asistent. Nemali ste niekedy v pláne byť hlavným reprezentačným koučom?

No, viete čo, ja už vám to dnes môžem povedať! No jednoducho vo februári 1997 po Švédskych hokejových hrách vtedy skončil Luděk Bukač.

A ja som mal nastúpiť práve namiesto neho – dohodli sme sa, že zatiaľ do konca sezóny. Prišiel za mnou vtedy Karel Gut (toho času predseda ČZĽH), ja som trénoval dvadsiatku (reprezentáciu do 20 rokov) a on mi dal túto ponuku. Tak ja som povedal, že dobre, začal som sa na to pripravovať, lenže potom, keď som prišiel do Prahy, kde sme to mali podpísať, tak to zrazu bolo všetko úplne inak. Ale to už je dávno.

Pán Martinec, vy ako typický predstaviteľ tvorivého a technického štýlu hokeja, čo hovoríte na zúženie českých klzísk po vzore NHL?

Ja by som to nerobil, pretože to bude nahrávať nehokejistom. Len bitky a večné nahadzovanie, nastreľovanie pukov. Ale viete, o čo ide? Že my musíme stále niekoho kopírovať.

Keď sa pozriem späť, tak kopírujeme chvíľku Slovákov, chvíľku zase Švajčiarov, potom pre zmenu Švédov a potom zase berieme niečo od Kanady a od Rusov. Ale my by sme predsa mali byť predovšetkým svoji! Porážať súpera chytrosťou a kreativitou. Tu sa kladie hrozný dôraz na kondíciu, ale chýba nám ten hokejový um.

Kanaďania dnes paradoxne hrajú európskejší hokej ako celá Európa dohromady. Všimli ste si to?

No jasné, že áno. To máte úplnú pravdu. Oni sa to naučili od nás. To znamená, že sú schopní na rozdiel od nás okopírovať od tých druhých to dobré. Bohužiaľ, my často kopírujeme všetko, aj to zlé.

Pán Martinec, hokejisti sa teraz relatívne často vyjadrujú aj k politike. Predovšetkým váš „krajan“, „Pardubičák“ Dominik Hašek a kladniansky Jaromír Jágr. Čo ste napríklad hovorili na tú toľko kritizovanú cestu slávneho českého forvarda do Číny, kde sprevádzal prezidenta Miloša Zemana?

(Smiech.) Tak na to ja nemám čo povedať.

Miloš Zeman

Miloš Zeman  Zdroj: TASR

Chcete zostať diplomat?

Nie, o to vôbec nejde, ale to je predsa len a len Jágrova vec a nebudem tu hodnotiť, či niečo má, alebo nemá alebo mal či nemal – veď to je hádam jeho slobodná vôľa.

A myslíte, že aj ostatní to berú tak tolerantne ako vy, zvlášť v súvislosti s Jágrovou podporou Miloša Zemana?

No ja, samozrejme, viem, že nie vždy. Ale Zeman je skrátka prezident a bol zvolený predsa práve preto, že je tu demokracia, a to by sme jednoducho mali rešpektovať. Demokracia je to, že rešpektujeme slobodu a rozhodnutie každého jednotlivca a každý jednotlivec má právo na to, aby konal podľa svojho vlastného názoru.

Ja neviem prečo, ale keď tu má niekto iný názor ako ten takzvane oficiálny alebo niekto povie niečo proti, tak je rovno zlý a hlúpy. Nesúhlasím s tým, že si dnes každý môže hovoriť, čo chce. Nie je to pravda!

Z čoho tak usudzujete?

Z toho, že mi jednoducho nechceme počúvať niekoho, kto má iný názor. My nevieme načúvať. Keď budem s niekým hovoriť, tak pokojne môže podporovať Babiša, ale budem ho hlavne dobre počúvať. A až potom sa dá poctivo diskutovať!

A môže to byť napríklad obrátene, ja budem stáť za Babišom, ale o to až tak nejde, tu ide o ten princíp. Keď budem chcieť s niekým debatovať, tak ja poviem, že to je čierne, a on povie nie, tak to rozhodne nie je, je to čisto biele – a tak ja som predsa ten hlúpy a farboslepý.

Ale nefunguje to tu tak, aby sme naozaj spoločne rozumne diskutovali, vzájomne si načúvali a hľadali, kde je vlastne tá skutočná pravda! Dnes je napríklad práve moderné útočiť na prezidenta, je tiež veľmi moderné útočiť na premiéra Babiša, nabudúce to bude zase niekto iný, ale je to predsa moderné, tak to jednoducho robíme. A nikto proti tomu nesmie nič povedať. Ako sa hovorí – všetci sme si rovní, ale niektorí sú si o niečo rovnejší...!

Andrej Babiš

Andrej Babiš  Zdroj: TASR

Uplynulo bezmála 30 rokov od nežnej revolúcie. Cítite v spoločnosti istú dezilúziu a sklamanie z toho politického vývoja?

Určite je u nás stále dosť ľudí, ktorí si v tých 90. rokoch mysleli a dúfali, že to bude vyzerať inak. Je tu veľa vecí, ktoré sa neriešia a len sa zametú pod koberec, nepočúvame jeden druhého a namiesto toho sa len zbytočne navzájom urážame.

Ja netvrdím, že sa nemáme (aspoň väčšina z nás) ekonomicky lepšie, ale tá politická kultúra je vážne hrozná.

Rozhovor viedol Tomáš Procházka.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Hnus v ČR, robte niečo. Masaker v Ostrave: Generál Šándor o príčine, akčných filmoch a nezmysloch, ktoré padajú

0:02 Hnus v ČR, robte niečo. Masaker v Ostrave: Generál Šándor o príčine, akčných filmoch a nezmysloch, ktoré padajú

ROZHOVOR „Poviem jednu vec – my sme si mysleli, že sa to k nám nepresunie, lenže to tu už máme,“ hov…