Generálny sekretár nemeckej sociálnej demokracie Lars Klingbeil je presvedčený, že SPD môže byť pre ľudí znovu atraktívna, keď sa jasne vyprofiluje a bude prinášať nové myšlienky. A sám prišiel s takou, že ľudia, ktorí 12 rokov pracujú, by si po tomto čase mohli vybrať rok voľna, v ktorom by od štátu dostávali každý mesiac nezdanených tisíc eur, a štát by za nich počas tohto obdobia zároveň hradil sociálne a zdravotné poistenie. Pomohlo by to nielen zamestnancom, ktorí sa cítia vyhorení a vystresovaní, ale z celkového pohľadu by to vraj prospelo celej spoločnosti, a teda aj firmám. Ak by sa takého nápadu v Česku chytila ČSSD, mohlo by z nej presadzovanie tejto novej myšlienky urobiť pre českých voličov znovu atraktívnu stranu?
Pán Lars Klingbeil sa buď zbláznil a mal by navštíviť psychiatra, alebo dosť nehanebne klame. Každý personalista pozná rozdiel medzi krátkodobou – takzvanou frikčnou – nezamestnanosťou a medzi dlhodobou nezamestnanosťou. Dlhodobo nezamestnaného spozná personalista na sto honov. Keď totiž človek na dlhší čas vypadne z trhu práce, stráca pracovné návyky a motiváciu a zmieruje sa so svojím stavom. A keď potom náhodou dostane prácu, už ani pracovať „nevie“. A práve taký typ ľudí by sme týmto spôsobom vyrobili. Ak by sa pracovník rok povaľoval doma a poberal by len sociálne dávky bez toho, aby sa musel starať o to, ako si opäť nájsť prácu, po roku by sa mu do práce čertovsky nechcelo. Nehľadiac na to, že by aj sociálne zaostal, pretože by sa mu rozpadli sociálne kontakty, ušli mu technológie. Takýto pracovník by sa potom hrozne ťažko dostával znovu do formy a pre starších ľudí by bol možno takýto rok v pracovnom procese konečnou.
Na mňa to pôsobí jednoducho: socialisti sú už úplne zúfalí. Nejako strácajú zmysel svojej existencie, pretože ich socialistickú agendu im postupne rozobrali okolité strany. A tak skrátka skúšajú vypúšťať úplné nezmysly o pečených holuboch do huby.
Ako sa dívate na snaženie europoslankyne Michaely Šojdrovej (KDU-ČSL), ktorá chce dostať do Česka sýrske siroty z táborov pre utečencov v Grécku a už ich má vytypované? Išlo by však len o dočasnú medzinárodnú ochranu, pretože trvalý azyl, české občianstvo alebo adopciu sýrske úrady neumožňujú. Malo by sa Česko zachovať podobne ako Slovensko, ktoré pripustilo prijatie desiatich sýrskych sirôt?
No vidíte a ja som si myslela, že táto téma sýrskych sirôt už vyšumela. Ale ona sa nám zrejme bude stále vracať ako bumerang, ako si na nej niektorí politici budú skúšať prihrievať svoju polievočku.
Michaela Šojdrová. Zdroj: Daniela Černá
Niečo vám poviem. Kritizujeme Nórsko za jeho systém juvenilnej justície a odporné odoberanie detí z fungujúcich rodín. Čudujeme sa nad tou zvrátenosťou, keď sú dvaja chlapci Michalákovci odobratí matke, a hoci o nich javia záujem česká babka s dedkom, nie sú vrátení tejto časti biologickej rodiny, ale sú od seba oddelení (!) a daní na adopciu úplne cudzím ľuďom. A teraz nájdite tri rozdiely oproti tomu, čo chce urobiť Česko: chceme azda ukradnúť osirelé deti z ich širokých biologických rodín, ktoré sa o ne v drvivej väčšine prípadov starajú a majú o ne záujem, pretože tak to v sýrskej kultúre rozvetvených klanov funguje, a presídliť ich proti ich vôli (!) do cudzej krajiny s cudzím jazykom k cudzím ľuďom? To je ešte väčšia zvrátenosť ako v prípade ukradnutých nórskych detí.
Chápem, že mnohí ľudia to myslia so sirotami dobre. Ale tak, ako sa Nóri dopúšťajú v rámci svojho opovrhnutia českou kultúrou morálneho zločinu, by sme sa aj my v rámci našej neznalosti a opovrhnutia sýrskou kultúrou dopustili dobre mieneného zločinu.
Celý rozhovor nájdete TU.
autor: Jiří Hroník
