Kristian Kodet so ženou pre PL: Spoločnosť v USA je rozdelená. Rovnako ako v Česku. Za podporu Trumpa vám rozbijú okno

15.9.2019 20:01

ROZHOVOR „Komunisti mi vtedy zakázali na päť rokov vystavovať. Ja som urobil výstavu a to bolo ako revolúcia. Prišlo tam veľa ľudí a oni to za štyri dni zavreli. Nerobil som Husáka na kríži, vôbec nie také veci,“ spomína na predrevolučné časy známy český maliar Kristian Kodet, ktorého obraz sa dostal až do Bieleho domu. V rozhovore pre Parlamentné listy hovoril, aké bolo jeho prvé „porevolučné“ stretnutie s bratom Jiřím Kodetom, povedal, čo si myslí o niektorých politikoch, a nevynechal ani Václava Havla. On aj jeho žena Jana potom prezradili nejaké zaujímavosti z Ameriky, rozprávali o Donaldovi Trumpovi a vysvetlili, prečo majú amerického prezidenta radi.

Kristian Kodet so ženou pre PL: Spoločnosť v USA je rozdelená. Rovnako ako v Česku. Za podporu Trumpa vám rozbijú okno
Foto: David Hora
Popis: Kristian Kodet a Jana Kodetová

Vy žijete časť roka v Česku a časť v Amerike. Čo sa vám páči na živote za veľkou mlákou?

Kristian: Že sú tam dobrí ľudia. Sú ústretoví, milí... Inak, samozrejme, oceňujem, že je tam teplo, more je nádherné. Na záhrade nám rastú pomaranče, citróny... Takže teraz sa teším tam, a keď som tam, tak sa zase teším naspäť. (Smiech.)

Po revolúcii ste sa vrátili späť do vtedajšieho Československa, zatiaľ čo mnohí vaši kolegovia z umeleckej branže zostali za veľkou mlákou a domov chodili len na návštevu. Čo vás tiahlo späť?

Kristian: Rodinné korene. Starý otec bol sochár, otec tiež. Chcem tú tradíciu zase oživiť a urobiť, podobne ako to bolo pred rokmi v Tábore, tri generácie Kodetovcov. Takže na tento účel teraz hľadám dom.

 Kristian Kodet

Kristian Kodet  Zdroj: David Hora

Spomínam si, že ste mi pred rokmi rozprávali humornú historku, ako sa uskutočnilo stretnutie s vaším bratom Jiřím Kodetom, keď ste sa vtedy po revolúcii vrátili z Ameriky.


Kristian: No áno, to viete, on bol veľký herec a to sa premietalo aj do súkromia. (Smiech.) Ja som mu z Ameriky nepísal, aby sme ho tu neohrozili. A tak sme mu ani nedali po revolúcii vedieť, že prídeme. Jednoducho sme rovno prišli. Po trinástich rokoch som išiel okolo jeho záhrady, on ma zbadal a povedal tým svojím osobitým spôsobom: No prosím ťa, že ideš! Ja som musel urobiť revolúciu, aby si sa mohol vrátiť.

Z akého dôvodu ste vtedy vlastne za komunistov odišli?

Kristian: Komunisti mi vtedy zakázali na päť rokov vystavovať. Ja som urobil výstavu a to bolo ako revolúcia. Prišlo tam veľa ľudí a oni to za štyri dni zavreli.

Ale čo im prekážalo na tom, že robíte výstavy?

Kristian: Nerobil som Husáka na kríži, vôbec nie také veci. Ale voľne som si maľoval a to ich dráždilo. No a predával som...

Práve tento rok uplynie tridsať rokov od revolúcie. Čo sa podľa vás za tie roky podarilo a čo naopak nepodarilo? Pokojne tiež porovnajte, ako niektoré veci fungujú v Česku a ako v Amerike.

Jana: Ja vám to poviem na príklade. My tu už niekoľko rokov bojujeme s naším susedom. Už pred časom nám od neho na záhradu začala padať sutina, zatekalo... A musíme s ním riešiť ďalšie veci. To by sa v Amerike v žiadnom prípade nemohlo stať. Tam platíte také vysoké dane, že keď budete mať suseda, ktorý bude mať bordel na záhrade, tak ho mesto donúti, aby s tým niečo urobil. Pretože ten sused vám vlastne znižuje hodnotu vášho domu. A tu to je jednoducho stále problém.

V Amerike, keď nepokosím trávu, tak príde mesto, pokosí to a pošle mi účet. Tam ani nie sú ploty, takže ľudia nemôžu mať okolo domu bordel, ako sa to niekedy stáva tu, s takým tým „toto sa možno ešte niekedy bude hodiť“.

Inak sa, samozrejme, v Českej republike zlepšilo mnoho vecí, to je jasné.

Kristian: Áno, mne sa napríklad páči, ako sa po revolúcii opravili domy. Mestá aj dediny sú oveľa krajšie. To si myslím, že sa naozaj podarilo. Ale na druhej strane, keď idem napríklad po diaľnici do Brna, to je vám teda zážitok. To idete, cesta sa opravuje a po dvadsiatich kilometroch vidíte jedného človeka opretého o lopatu. Idete a cítite sa ako na tankodróme. Mám pocit, že to azda nedajú nikdy dohromady. To je smutné. A niektoré politické veci sa mi zdajú divné.

Čo konkrétne? A, mimochodom, ako vnímate Andreja Babiša?

Kristian: No áno, tak on je nevinný, to všetci už niekoľko dní vieme. (Smiech.) No, je to neuveriteľné. Politika, no, ja by som sa k nej radšej azda nemal vyjadrovať. Je to jednoducho zvláštna doba. Spoločnosť je rozdelená, niekto má veľmi málo, niekto má viac a niekto má najviac. A mám pocit, že najviac majú politici. A viete, čo mi prekáža? Že v tej politike je dnes veľmi málo osobností.

Andrej Babiš

Andrej Babiš  Zdroj: TASR

A kto je pre vás v politike osobnosť, ktorú uznávate?

Kristian: Tak to bol napríklad pán Tigrid. Tá predošlá garnitúra sa mi javila lepšia.

Pokiaľ si to dobre vybavujem, vy ste po revolúcii patrili medzi veľkých priaznivcov Václava Klausa. Čo hovoríte teraz na nedávno vzniknuté hnutie Trikolóra, ktoré založil jeho syn?

Jana: Ja mám syna Václava Klausa rada, on je naozaj veľmi schopný človek. Je to veľmi inteligentný chlap. Ale my sme takí zarytí ódeesáci. (Smiech.) Keď je človek celý život pravičiar, tak jednoducho zostanete pravičiarom. Takže tú ODS, nech je to, ako chce, vždy radi podporíme. Čo sa týka tej Trikolóry, uvidíme, čo sa z toho vykľuje, veď je to ešte len pár týždňov, čo hnutie vzniklo.

A ako s odstupom tých tridsiatich porevolučných rokov vnímate osobnosť Václava Havla?

Kristian: On mal víziu a bol to slušný človek. Až na to, že dovolil tej komunistickej strane, aby sa zase rozrástla. Síce teraz zoslabujú, ale dnes máme vládu s ich „podporou“.

Nedá mi to a spýtam sa aj na váš názor na prezidenta Miloša Zemana.

Kristian: On má svojím spôsobom niekedy aj pravdu. Ale viete, myslím, že už by mal skôr odpočívať na tej Vysočine.

Jana: Ja by som to povedala takto: ľudia si Miloša Zemana zvolili, takže to jednoducho treba rešpektovať. Môžete mať výhrady, ale je to jednoducho tak.

Miloš Zeman

Miloš Zeman  Zdroj: TASR

Zaujímalo by ma, čo hovoríte na demonštrácie, ktoré organizuje spolok Milión chvíľok pre demokraciu. A majú sa Česi skutočne báť o demokraciu, ako tvrdia niektorí ľudia?

Kristian: Nie, to si myslím, že už je také rozbehnuté, že o demokraciu by som sa azda ani nebál. Ale je pravda, že tá kauza toho Babiša je taká neuveriteľná. On stále víťazí. Ale stále si neprizná, že sú tiež bociany (v češtine čápi, v narážke na kauzu Čapí hnízdo – pozn. red.), ktoré občas zasadnú a zničia mu trebárs život.

Vy ste mi asi pred dvoma rokmi hovorili, že patríte medzi priaznivcov Donalda Trumpa. Stále to platí?

Kristian: Ja mu stále veľmi držím palce. Nakoniec, povedzte mi, čo zlé urobil? On má rád Ameriku, bojuje za ňu a tvrdo. A to je predsa skvelé.

Trump celkom tvrdo vystupuje proti migrantom. Ako vidíte tú utečeneckú krízu?

Kristian: No to je, samozrejme, malér, pretože ono ich je jednoducho veľmi veľa. A keď to bude pokračovať, tak to bude veľký problém.

Jana: Viete, Amerika je vlastne krajina emigrantov, lenže oni tam vtedy prišli legálne. Tí, proti ktorým Trump vystupuje, tam teraz smerujú nelegálne. Takže Trump chce, aby to jednoducho malo nejakú „formu“. A nie, že sa tam jednoducho nahrnú. To by bol potom veľký problém. Demokrati dnes hlásia, že im dajú zadarmo zdravotníctvo, školstvo... Lenže to jednoducho nejde. To, samozrejme, ľuďom, ktorí tam už povedzme generácie žijú legálne, prekáža. Aj v Amerike je predsa veľa chudobných ľudí. Tak to by im potom tiež mali pomôcť.

Kristian: Áno a to isté je s tými migrantmi, ktorí prúdia do Európy. Niekto mi rozprával, ako to nejaký farmár z Nemecka vysvetľoval: Tak ja som celý život drel na poli a teraz príde emigrant a dostane to isté, hoci nič nerobí. Tak to, samozrejme, tým ľuďom prekáža.

Niektorí ľudia porovnávajú dnešných migrantov s tým, ako ľudia napríklad v roku 1968 alebo vôbec pred revolúciou utekali z Československa. Že im na Západe tiež pomáhali. Je to podľa vás porovnateľné? Vy to nakoniec môžete posúdiť z vlastnej skúsenosti.

Jana: My sme vtedy čakali tri mesiace vo Viedni, aby nás preverili, aby nás tam vôbec pustili. A dnes vlastne môže prísť, kto chce. Oháňajú sa často deťmi, ale tie deti nie sú veľakrát ani ich.

Ale keď je ten Hollywood taký strašne bohatý, tak nech si každého toho emigranta sponzoruje. Nech si ich vezmú domov a starajú sa o nich. Napokon predtým to tiež tak bývalo. Aby ste mohli prísť, museli ste mať sponzora, ktorý sa o vás zo začiatku postaral. Ale oni teraz len kričia, ako všetko môžu mať zadarmo. Domov si ich však nikto nevezme.

Kristian: Keď pozeráte na tie záznamy v spravodajstve, tak sú to chlapci, ktorí sú v plnej sile, držia drahé telefóny, sedia na lodi. Neviem, je to zvláštne.

Mimochodom, hovorí sa o tom, že spoločnosť v Českej republike je nebývalo názorovo a politicky rozdelená. Ako to vidíte v Amerike?

Jana: Je to rovnaké. Rovnako ako tu aj v Amerike je dnes v tejto otázke spoločnosť rozdelená. Predtým ste mohli byť republikán, demokrat, mohli ste mať pred domom zapichnutú fangľu, že volíte Trumpa. Dnes vám vybijú okno. Ľudia sa boja nosiť tie jeho červené čiapky. Pretože sú ľudia, ktorí sú zlí, nemajú ho radi a trebárs vám potom preto, že ho podporujete, môžu rozbiť auto. To predtým jednoducho nebolo. A to isté si myslím, že je tu.

A táto nálada sa v Amerike v tomto smere vyhrotila až za vlády Trumpa?

Jana: Áno. Viete čo, tam sú proti nemu v podstate všetky médiá. Tam jediná stanica, ktorá o ňom nejako pravdivo informuje, je Fox News a to je kanál, ktorý si musíte zaplatiť.

A keď si spomeniem, ako tam mali vtedy niektorí hrôzu z toho, keď videli, že Trump vyhráva jeden štát za druhým! Oni boli úplne zúfalí, že tie voľby vyhral.

Donald Trump

Donald Trump  Zdroj: TASR

Prečo proti nemu vlastne určitá skupina ľudí tak brojí?

Jana: On je jednoducho svojský. Mnoho ľudí ho však miluje. My sme boli na jeho mítingu a to bolo neuveriteľné. Nič také som nikdy nevidela.

Kristian: To bolo úplne neuveriteľné.

Jana: To bola obrovská hala, kde sme stáli dve hodiny pred otvorením, kým nás vôbec pustili dovnútra. Prvý v sále bol Kristian. (Smiech.) Prekĺzol okolo obrovského radu ľudí vo chvíli, keď otvorili dvere. Ja som ho hľadala, pretože tam boli tisíce ľudí. A on stál hneď pred pódiom s transparentom Trump. (Smiech.)

Kristian, trošku odbočím, pokiaľ viem, váš obraz sa dostal až do Bieleho domu. Ako to vtedy bolo?

To už sú roky... Vtedy som vystavoval na Manhattane. Prišli nákupcovia z Bieleho domu, nafotili moje obrazy a ponúkli to pánovi prezidentovi Reaganovi. On si vybral anjela, ktorý symbolizuje slobodu. Umiestnili ho na stenu knižnice v sídle prezidentov. Dodnes som na to veľmi hrdý.

autor: David Hora

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Cséfalvayová: Nie je trendy hovoriť to nahlas, ale Bugárovi patrí veľký kredit

17:04 Cséfalvayová: Nie je trendy hovoriť to nahlas, ale Bugárovi patrí veľký kredit

ROZHOVOR Podporím aj naďalej to, čo bolo v programovom vyhlásení vlády, nebudem hlasovať za všetko, …