Krajniak: Každý deň tu máme nový škandál. Nám je v zásade jedno, či pôjde Kiska do straníckeho zápasu

25.5.2018 0:01

ROZHOVOR Prečo sa opozícia posledné mesiace snaží o predčasné voľby? Vyhovovali by im aj z obavy pred možným vstupom Andreja Kiska do stranícko-parlamentného zápasu? Kto bude kandidátom Sme rodina za prezidenta a ako vníma kroky Andreja Kisku podpredseda hnutia Milan Krajniak? „Keď v politike príliš špekulujete, ľudia to vycítia,“ hovorí politik.

Krajniak: Každý deň tu máme nový škandál. Nám je v zásade jedno, či pôjde Kiska do straníckeho zápasu
Foto: Facebook/ Posledný križiak Milan Krajniak
Popis: Milan Krajniak

Opozícia neuspela v presadení návrhu ústavného zákona o skrátení volebného obdobia, ktorý určoval termín volieb na 8. septembra. Parlamentná matematika nepustí, vedeli ste, že to neprejde, prečo ste do toho išli?

V Sme rodina to berieme tak, že ak už zaujmeme nejaký názor na riešenie danej situácie, tak si za tým aj stojíme. Predčasné voľby sme považovali za najférovejšie riešenie tejto politickej krízy od začiatku marca. Je preto logické, že sme takýto návrh na skrátenie volebného obdobia podporili a hlasovali zaň.

V politike máte situácie, keď vám všetci hovoria, že sa nejaká vec nemôže podariť. Keby sme sa tým riadili, tak by sme nikdy nič nedosiahli. Hovorili nám, že sa nemôžeme dostať do parlamentu, keďže sme založili stranu štyri mesiace pred voľbami. Sme však tu a podarilo sa nám stať sa rešpektovanou politickou stranou. Keď človek niečomu verí, že je to správne, tak si za tým má ísť bez ohľadu na to, či to má šancu na úspech.

Pomohli by predčasné voľby aj z hľadiska káuz, ktoré sa tu vynárajú?

Pre nás by bolo najpohodlnejšie, keby sme sedeli v opozícii a pozerali sa, ako sa vládni predstavitelia historicky znemožňujú, pretože každý deň tu máme nový škandál. Nebolo by to ale dobré pre ľudí. Ľudia potrebujú, aby im štát pomáhal v každom čase a nie, že sa budeme ešte dva roky pozerať, ako štát hnije. Máme pocit, že krajina nejde dobrým smerom, preto to chceme ukončiť čím skôr.

Zaznievajú tu špekulácie, že by Robert Fico mohol vyvolať predčasné voľby tak, aby sa Andrej Kiska nestihol a nemohol zúčastniť tohto stranícko-parlamentného zápasu. Hlasovali by ste aj v tom prípade za predčasné voľby, napríklad v januári?

Akonáhle sme začiatkom marca povedali, že riešením celej situácie sú voľby, tak na tomto názore zotrvávame až do skončenia volebného obdobia. Bez ohľadu na to, kto to predloží, budeme za to hlasovať. Tak sa správame pri všetkých návrhoch zákonov, ktoré môžu pomôcť ľuďom. Pokiaľ je hocijaký návrh dobrý, tak ho podporíme a je jedno, kto ho predkladá.

Nevyhovovali by predčasné voľby Sme rodina aj z hľadiska možnej obavy, že by vám mohol Andrej Kiska, keby si založil stranu či vstúpil do existujúcej, vziať časť voličov?

Takto nešpekulujeme. Keď v politike príliš špekulujete, ľudia to vycítia. Platí to, čo som už povedal. Riešením sú predčasné voľby, ako hovoríme od marca. Nebudeme to meniť podľa toho, či sa zdá, že by to mohlo byť raz výhodnejšie, inokedy menej.

Andrej Kiska minulý rok povedal, že nebude kandidovať do parlamentu ani nezaloží novú stranu. Teraz hovorí, že sa okolnosti zmenili a iba hlupák nemení názor. Vy opakujete, že si stojíte za tým, čo ste povedali. Ako vnímate jeho zmenu postoja?

Rešpektujem to. Naozaj sa môže stať závažná situácia v štáte alebo v osobnom živote človeka, že pod vplyvom okolností zmení svoj názor. Pokiaľ to verejne prizná a pomenuje, tak mi to neprekáža.

Čo si myslíte o jeho ambíciách a rozhodnutí, že nebude opäť kandidovať za prezidenta?

Je to jeho slobodné právo. Počkajme si, ako sa nakoniec rozhodne. Sme rodina má jednu výhodu. Snažíme sa predkladať vecné návrhy, ktoré podľa nás môžu pomôcť ľuďom a ktorými dodržíme sľub voličom, ktorý sme im dali. Primárne nás preto nezaujíma, čo robia ostatní. Samozrejme, hľadáme u nich podporu pre naše návrhy, ale nechápeme politiku tak, že máme na niekoho osobne útočiť. To nech robia ostatní. Keď sa pán Kiska rozhodne ísť do straníckeho zápasu, tak je to jeho právo. Keď sa nerozhodne, tak nie. Nám je to v zásade jedno.

Sme rodina avizovalo, že bude mať vlastného kandidáta na prezidenta. Budete to vy?

Pán Kollár sľúbil, že do konca mája predstaví nášho kandidáta. Na tomto chceme zotrvať.

Viete vylúčiť, že to nebudete vy? Je to politicky známa osobnosť? Mali by ste o to záujem?

Dozviete sa do konca mája, koho postavíme ako prezidentského kandidáta. Dovtedy sa k tomu nebudeme vyjadrovať.

Nemala by mať opozícia spoločného kandidáta na prezidenta?

Podľa mňa je najdôležitejší program, s akým idete do volieb a akú predstavu pomoci ponúkate ľuďom, ktorí tu žijú. Primárne je začať od programu. Čo sa týka samotných volieb, tak prezidentské voľby sú dvojkolové. V prvom kole môže každý občan voliť, koho len chce, a v druhom kole sa dá uvažovať aj trochu stranícky. Prvé kolo je voľbou za, keď každý hľadá ideálneho kandidáta alebo toho, kto sa najviac približuje jeho predstavám. Druhé kolo je skôr voľbou proti niekomu.

Nemôže hroziť, že by sa hlasy opozície rozdrobili a do druhého kola by sa potom dostali absolútne neprijateľné osoby, ktoré by ste potom odmietli podporiť?

Je to hypotetická otázka, na ktorú vôbec neviem teraz odpovedať, pretože vôbec ešte nie je zrejmé, kto bude kandidovať.

Andrej Kiska sa vyjadril, že má predstavu o ideálnom kandidátovi, a ak by niektorý z kandidátov spĺňal jeho kritéria, tak by mu vyslovil podporu. Bola by to potom fatálna výhoda pre toho kandidáta?

Neviem, pretože neviem, či ju vôbec niekomu dá a či to bude v tom čase ľudí zaujímať.

Budú to kľúčové voľby?

Každé voľby sú kľúčové alebo ich za ne politici vyhlasujú. Faktom je, že prezidentské voľby rozhodujú o charaktere štátu v tom zmysle, že prezident určuje istý štýl politiky, ktorá sa v krajine uplatňuje. Pokiaľ ale nebudeme vedieť, ktorí relevantní kandidáti v nich budú kandidovať, tak sú to zatiaľ špekulácie.

Veľa politikov hovorí, že Slovensko sa zmenilo od vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Andrej Kiska ním odôvodňuje svoje rozhodnutie a zmenu postoja. Zmenilo sa aj podľa vás Slovensko od tejto vraždy?

Zmenilo sa to, že veľká časť ľudí na Slovensku už má toho skutočne dosť. Nepáči sa im, že niektorí ľudia v politike sa snažia pomáhať sebe, prípadne oligarchom v zákulisí, ale na ľudí kašlú. Tak by to nemalo byť a je to pre mňa neprijateľná situácia. Podstatou politiky v demokratickej spoločnosti by malo byť, že sa budú politici predbiehať ako pomôcť čo najväčšej skupine obyvateľstva.

V poslednom čase sa diskutuje o dôchodkovom strope, ktorý má byť zakotvený v ústave. Prichádza s tým Smer, ktorý chce ukázať aspoň navonok, že nekašle na ľudí. Ako sa k tomu postavíte?

Aj v tomto prípade platí, že ak sa podarí nájsť dobrý kompromisný návrh, tak ho podporíme. Sme rodina navrhuje, aby sa vek odchodu do dôchodku zastropoval na 64 rokov pre mužov aj ženy. Pri ženách by sme chceli znižovať tento dôchodkový strop za každé dieťa o pol roka. Vek odchodu do dôchodku by ale nemal klesnúť pod súčasnú hranicu dôchodkového veku, ktorá je vyše 62 rokov. Ženy by si tak mohli znížiť dôchodkový vek maximálne po 62 a pol roka pri troch a viac deťoch.

Veríte vláde Petra Pellegriniho? Na začiatku sa pochybovalo o jeho autonómnosti voči Robertovi Ficovi.

Myslím si, že minimálne v niektorých otázkach sa pán Pellegrini rozhoduje autonómne. Na koľko to však je, neviem. Napríklad ale pri odchode pána Tibora Gašpara ukázal jasnú autonómnosť.

Avizovali ste, že v parlamentne podporíte v prvom čítaní návrh ĽSNS na sprísnenie potratov na Slovensku. Prečo ste sa tak rozhodli?

Od samého začiatku sme povedali, že budeme pri svojom hlasovaní rozlišovať iba to, či niektorý návrh zákona považujeme za prospešný alebo nie. Hlasujeme za koaličné a opozičné návrhy zákonov podľa toho, či môžu pomôcť ľuďom.

V poslaneckom klube Sme rodina máme dohodu, že v kultúrno-etických otázkach nebude klub zaväzovať jednotlivých poslancov, ako majú hlasovať. V tomto prípade teda každý hlasujeme podľa svojho úsudku a najlepšieho vedomia. Ja si vážim, že sme sa takto dohodli a preto budem hlasovať za.

Z rôznych smerov tu je kritika na kresťanských politikov, že vám kotlebovci zobrali túto agendu. Ste jeden z nich. Dokonca sa nazývate Posledný križiak.

Každý politik má svoju tematickú agendu, ktorej sa rezortno-profesijne venuje. Ja sa zaoberám otázkami obrany, bezpečnosti a zamestnanosti. Nevnímam to preto ako svoj deficit, že som takýto návrh zákona nepredložil.

Často kritizujete ministerstvo obrany za nákup obrnených transportérov. Ministerstvo sa však bráni tým, že všetko je aj bude transparentné. Anton Hrnko minulý týždeň zavolal na parlamentný výbor aj ministra Petra Gajdoša. Stačili vám jeho vysvetlenia?

Moje vzťahy s ministrom Gajdošom sa výrazne zhoršili na jeseň minulého roka, keď som ho na utajenom výbore pre obranu a bezpečnosť požiadal, aby nám, poslancom výboru dal k dispozícii utajený materiál, na základe ktorého sa pripravuje nákup obrnených vozidiel. Pán Gajdoš nám oznámil, že vláda dala tento materiál poslancom k dispozícií. Neskôr sme zistili, že ho mal pán Hrnko v trezore, ale nedal nám ho.

Pol roka žiadam s opozičnými kolegami, aby ministerstvo tento materiál sprístupnilo. Chápem, že tam môžu byť utajené veci, ale my ako poslanci výboru by sme k tomu mali mať prístup. Prvýkrát po pol roku sa stalo, že teraz doniesli na výbor aj utajované materiály, ale keďže bol výbor verejný, tak sme o tom nemohli diskutovať. Dohoda je taká, že nám materiály sprístupnia na ministerstve obrany, aby sme si ich mohli naštudovať. Na základe toho budem vedieť povedať, či si myslím, že dostávame primeranú hodnotu za peniaze, ktoré do toho dávame. Budem tiež vedieť povedať, či sa v reťazci subdodávateľov nachádzajú firmy blízke SNS, a ak áno, či ich podiel je primeraný alebo nie.

Hovoril som na túto tému aj s pánom premiérom Pellegrinim a aspoň zatiaľ mám od neho prísľub v zmysle, že má záujem, aby bol konečný materiál, ktorý pôjde do vlády, prediskutovaný tak, aby nákup obrnených vozidiel bol obhájiteľný pred verejnosťou. Stále dúfam, že sa to môže skončiť dobre.

Vy ste navyše pre fínsku televíziu hovorili o províziách pre ľudí blízkych SNS. Ministerstvo obrany na vás za to podalo trestné oznámenie.

Povedal som, že na tomto obchode budú profitovať firmy blízke SNS a provízie, o ktorých sa hovorí, sa pohybujú v sume približne 20 % z celkovej hodnoty zákazky. Na tlačovej konferencii som upozornil, že fínsku štátnu firmu Patria usvedčili vo Fínsku z korupcie. Dvoch topmanažérov odsúdili za korupciu. Bývalého slovinského premiéra odsúdili za korupciu v súvislosti s nákupom obrnených vozidiel.

Na tomto príklade som upozornil, aby sa odlišovali dve veci. Jedna vec je suma dokázanej provízie, ktorá môže byť legálna. Druhá vec je, koľko z tejto provízie niekto vytiahne a odovzdá nejakému politikovi. V slovinskej kauze bola suma provízie 21 miliónov eur, pričom dokázaný úplatok bol 2,3 milióna eur.

Nie sme vo fáze, že skutok sa už stal. Skutok sa deje a udeje sa v tom momentne, ak sa vo vláde schváli tento materiál. Mojím cieľom nie je, aby som teraz naháňal ako detektív Oriešok nejakých ľudí, či pôjdu, alebo nepôjdu do basy. Mňa zaujíma pomer cena-výkon. Mojím cieľom je, aby išiel do vlády taký materiál, ktorý bude korektný a pre tento štát výhodný.

Podpredseda SNS Anton Hrnko hovorí, že kritika je neoprávnená, pretože sa ešte nič nekúpilo a že všetko je transparentné.

Všetko je transparentné, ale doteraz utajili každý materiál, ktorý hovorí o špecifikáciách a subdodávateľov, ktorí sa majú na tom podieľať. Ak splní ministerstvo svoj sľub a my, poslanci, uvidíme aj technické špecifikácie a budeme vidieť, že je to za primeranú cenu, ja budem prvý, kto bude hovoriť, že je to v poriadku.

V doterajšom materiáli sa počítalo so sumou štyri milióny eur plus DPH za jedno vozidlo. Teraz však ministerstvo obrany vyhlasuje, že cena vozidla by mala byť okolo troch miliónov. Ak to tak bude, a nie sú v tom schované ďalšie poplatky, tak to považujem za významnú vec.

Celý poslanecký klub Sme rodina hlasoval proti vyslaniu našich vojakov do Pobaltia. Prečo?

Sme veľmi obozretní v tom, v akej situácii a kde chceme poslať akýkoľvek počet našich vojakov. Z toho dôvodu skúmame, či je situácia natoľko kritická, že to vyžaduje prítomnosť aj nášho vojska. Nemali sme žiaden problém s tým, že na nemeckých lodiach v Stredozemnom mori pôsobia slovenskí vojenskí policajti, ktorí pomáhajú zastaviť migračnú vlnu. V tomto prípade si myslíme, že zatiaľ nehrozí riziko akútneho ohrozenia pobaltských krajín a preto sme vyslanie vojakov nepodporili.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ondrej Šprlák
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Ešte zvažujem, akou formou sa zapojím do procesu voľby hlavy štátu, hovorí predstaviteľ tretieho sektora Demeš

0:01 Ešte zvažujem, akou formou sa zapojím do procesu voľby hlavy štátu, hovorí predstaviteľ tretieho sektora Demeš

ROZHOVOR Pavol Demeš je bývalý minister medzinárodných vzťahov, exporadca prezidenta Michala Kováča …