Kotleba prehovoril: Harabin porušil dohodu. My slovo držíme

10.7.2018 0:00

ROZHOVOR Prečo sa rozhodol Marian Kotleba kandidovať na prezidenta? Neuvažovala ĽSNS, že podporí Štefan Harabina? A ako je to vlastne s ich ambíciou vystúpiť z NATO? „Trúfame si do druhého kola,” hovorí v rozhovore pre Parlamentné Listy Marian Kotleba.

Kotleba prehovoril: Harabin porušil dohodu. My slovo držíme
Foto: TASR
Popis: Marian Kotleba

Pred pár týždňami ste ohlásili svoju kandidatúru na post prezidenta Slovenskej republiky. Prečo ste sa rozhodli kandidovať?

Som presvedčený, že Slovensko potrebuje mať poriadneho slovenského prezidenta, ktorý sa už viac nebude správať ako sluha a podriadený najmä v zahraničnej politike, ale naopak ktorý bude mať odvahu jasne povedať, že Slovensko musí byť opäť suverénnym štátom. Naša vlasť potrebuje prezidenta, ktorý bude prioritne reprezentovať záujmy svojich obyvateľov a až nakoniec záujmy medzinárodných spoločenstiev a ostatných štátov. Dnes je to presne naopak.

Neuvažovali ste, že by ĽS Naše Slovensko podporila Štefana Harabina?

Túto otázku dávajú viacerí, ale základná podmienka, ktorá toto vylučuje, je, že doktor Harabin do dnešného dňa neohlásil svoju kandidatúru (v čase prípravy tohto rozhovoru).

A ak by ju ohlásil, tak by ste sa vzdali v prospech neho?

Do dnešného dňa ju neohlásil. Tak ako ja aj ostatní kandidáti sme ohlásili, že ideme do toho, on to však ani raz nepovedal. Som naučený, že ak niekto niečo chce, tak to musí povedať na rovinu. Keď to niekto nepovie na rovinu, tak sú veci potom v inotajoch, ale my v inotajoch politiku nerobíme.

Nerozprávali ste sa s ním o tom?

To je to, že sme sa rozprávali a že sme sa na istých veciach dohodli. Napriek tomu dohody neplatili.

A kto ich porušil? Pán Harabin?

My nie. My slovo držíme.

Viete to konkretizovať?

Teraz nie je priestor a správny čas na to, aby sme konkretizovali tieto veci.

Takže ste zvažovali, že by ste ho možno podporili? Dokonca niektoré vaše fanúšikovské stránky na Facebooku avizovali, že Podporujeme Mariana Kotlebu sa mení na Harabin na hrad.

Neviem sa vyjadriť k nejakým internetovým aktivitám, pretože dnes si hocikto založí hocičo na internete.

Ale uvažovali ste, či by ste Harabina podporili alebo nie?

Na úrovni predsedníctva sa rozprávame o mnohých veciach a mnohých scenároch. Samozrejme, že sme rozmýšľali, akým spôsobom sa naša strana zapojí do prezidentskej kampane, ale ako som povedal, my preferujeme veci na priamo a nie opatrne, takže sme boli donútení rozhodnúť sa. Predsedníctvo strany rozhodlo, že postavíme vlastného kandidáta, pričom nominovalo mňa. Ja som to po dlhom uvažovaní prijal a tak ideme do toho.

Čo vás odrádzalo prijať kandidatúru?

Extrémna náročnosť. Budem mať ešte menej času, ako mám teraz.

A koľko ste ochotný dať peňazí na kampaň?

Uvidíme. Momentálne len zbierame podpisy. Musia byť splnené dve podmienky, aby sme sa mohli rozprávať o kampani. Jednak zozbierané podpisy a jednak vyhlásenie volieb. Ak budú tieto podmienky splnené, tak sa môžeme konkrétne rozprávať o kampani. Určite však nechceme porušovať žiaden zákon. Takže aj kampaň budeme viesť tak, aby ju nikto nemohol spochybňovať a aby sa už nestalo, že sa potom budú na prezidenta vyťahovať nejaké daňové nezrovnalosti.

Na tlačovej konferencii, kde ste ohlásili svoju kandidatúru, ste povedali, že napriek tomu, že by ste mali aj 15 poslaneckých podpisov, chcete zbierať podpisy od ľudí. Vy máte v poslaneckom klube 14 poslancov, tak kto je ten ďalší poslanec?

Rozhodol som sa, že keďže tieto poslanecké podpisy neuplatníme, nebudeme zverejňovať meno toho, kto sa nebojí a kto tú kandidatúru podpíše.

Je to jeden z nezaradených poslancov?

Poslancov je 150, mínus našich 14, to je 136. Takže je to jeden z týchto 136 poslancov.

Ak sa vrátim ešte k Štefanovi Harabinovi. Nebojíte sa, že by sa medzi vami dvomi, keď bude nakoniec Harabin kandidovať, rozdelili hlasy vašich voličov?

Predbiehate udalosti. Ešte nikto z nás nie je oficiálny kandidát. Tí sa stávajú až po vyhlásení volieb a po oficiálnom podaní kandidatúry. Dnes sa tu bavíme len o niekoľkých ľuďoch, ktorí sa rozhodli zbierať podpisy.

Myslíte si ale, že sa dostanete do druhého kola?

Trúfame si do druhého kola.

A ak sa stane to, čo v župných voľbách, že všetci proti kotlebovcom?

Verím tomu, že si už ľudia otvorili oči a že prekuknú tieto mediálne triky. Už sa verejne hovorí, že rovnaká agentúra Komplot, ktorá robila kampaň Kiskovi a Lunterovi, teraz robí kampaň Mistríkovi. Dúfam, že na to ľudia nenaletia. Ak to však znova neprekuknú a opäť naletia na takéto lacné triky, tak potom nech má Slovensko takého prezidenta, akého si zaslúži.

V rámci svojho programu, s ktorým idete aj do prezidentských volieb, máte ambíciu vystúpiť z NATO. V relácii TA3 ste povedali, že v roku 2020 vyprší platnosť prístupovej zmluvy Slovenska do NATO. Ministerstvo na vaše vyjadrenia zareagovalo na Facebooku, že je to haluz a že šírite hoaxy. Ako to vnímate?

Nech tí ľudia, ktorí to napísali, nájdu v sebe odvahu a prídu za mnou, aby sme si z očí do očí vydiskutovali, čo je hoax a čo je pravda, a kto klame.

Je ale nepravda, že nám vyprší v roku 2020 platnosť prístupovej zmluvy do NATO. Teoreticky by sme mohli Severoatlantickú alianciu opustiť až v roku 2025, ale žiadna zmluva v sebe nemá časové obmedzenie.

Kolegovia mi hovorili, že sa to časovo posunulo do roku 2024, pretože vy sa musíte v istom predstihu rozhodnúť. Každá medzinárodná zmluva sa dá vypovedať.

Vy ste však povedali, že sa budeme v roku 2020 rozhodovať o našej budúcnosti v NATO, ale nie je to pravda.

Je to pravda. Budeme sa v roku 2020 rozhodovať. A aj keby to tak bolo, ako hovoríte vy, a ja s vami nesúhlasím, tak ako prezident, ktorý nastúpi v roku 2019, viem počas päťročného obdobia spraviť toľko agendy, lebo rozhodovacie právomoci navonok zastupovať štát patria do kompetencie prezidenta. Vždy môže každý slobodný štát odstúpiť od akejkoľvek medzinárodnej zmluvy. A ak by nemohol, tak je pravda, čo hovoríme celý čas my, že ide o nadnárodný diktát.

Najnovšie som čítal vyjadrenia bývalého prezidenta Rudolfa Schustera, že vstup do NATO bol podmienkou, aby nás zobrali do Európskej únie. Až teraz naberajú politici odvahu hovoriť, že to bolo nutné zlo.

To sa však hovorilo už aj predtým.

Nikto to tak nahlas nehovoril. Viete, v tomto je rozdiel medzi nimi a nami, že my to hovoríme celý čas, že NATO je zločinecká organizácia, ktorá robí útoky v rozpore s medzinárodným právom. Musím jasne povedať, že Slovenská republika nemá čo robiť v takomto zločineckom pakte.

Nie je problém, že by to viedlo Slovensko k medzinárodnej izolácii?

Je Rakúsko či Švajčiarsko v izolácii za to, že nie sú v NATO? Boli by sme normálne slobodná krajina, ktorá by nepatrila do zločineckého paktu.

Navrhovali by ste teda aj vystúpenie z Európskej únie?

To nie je spojené. Vystúpenie z NATO je pre nás číslo jeden. Na Európskej únii však kritizujeme najmä to, že Únia bola najskôr hospodársky projekt. Dnes je to o hospodárstve 10 až 11 % a zvyšok je o politike, ktorá je vo forme diktátu a ktorá núti štáty prijímať rozhodnutia, s ktorými nesúhlasia. Ak má Európska únia zotrvať, tak má zotrvať iba ako hospodársky priestor na spoluprácu.

Predložením sprísnenia interrupčného zákona do parlamentu ste vyvolali širokú diskusiu. František Mikloško povedal, že ste tým hodili granát medzi poslancov. Chceli ste vziať touto témou agendu kresťanským politikom?

Ľudová strana Naše Slovensko je postavená na troch pilieroch – národnom, sociálnom a kresťanskom. Ak by sme sa čo len jedného piliera vzdali, tak sa zrúti celé naše hodnotové vybavenie, lebo ani jeden z nich nie je možné z nášho programu odstrániť alebo nahradiť.

V rámci kresťanského a sociálneho piliera som dal ľuďom, na ktorých mi záleží, slovo, že ak sa dostaneme do parlamentu, tak budeme robiť všetko, čo je v našich silách, na zlepšenie úrovne ochrany života nenarodených detí. Je to fundamentálna otázka.

Vedeli sme, že keď s touto témou prídeme, tak to bude zemetrasenie. Dva roky sme čakali, že strany, ktoré sa kresťanstvom pýšili, s tým prídu a my to podporíme. Od nášho vstupu do parlamentu nielen hovoríme, ale aj konáme a hlasujeme za návrhy podľa toho, či sú dobré pre ľudí a Slovensko. Mnohokrát sme napríklad podporili aj návrh poslanca Dostála, s ktorým si nevieme prísť ani na meno, ale keď bol jeho návrh podľa nás dobrý, tak sme ho podporili.

Keď sa nás začali pýtať ľudia a kňazi, ktorým sme dali prísľub, kedy sprísnime interrupcie, tak sme sa rozhodli do toho ísť, aby potratová legislatíva bola zodpovednejšia a nie taká liberálna, ako je teraz. Chceli sme to obmedziť naozaj na nutné minimum, hoci my potraty odmietame úplne, pretože nikto nemá právo zabiť iného človeka.

Po piatich mesiacoch intenzívnej práce a diskusiách so špičkovými odborníkmi a ženami, ktoré na potrate boli, sme vytvorili zákon, ktorému objektívne nebolo čo vytknúť. Preto sme si mysleli, že jednoducho všetci tí, ktorým ide úprimne o zlepšenie úrovne ochrany životov nenarodených detí, to bez akýchkoľvek rečí podporia.

Ostal som prekvapený, akú gymnastiku dokázali mnohí poslanci spraviť, len aby nemuseli náš zákon podporiť. Nakoniec to celé zmietol zo stola veľký kresťan a konzervatívec, poslanec Juraj Blanár zo Smeru, aby sa o našom návrhu už ďalej nerokovalo. Všetci tí, ktorí hlasovali za návrh Blanára, hlasovali za to, aby sa ochrana detí neriešila.

Vládni aj opoziční konzervatívni poslanci to však chcú riešiť a predložiť vlastnú novelu zákona. Ak to príde do parlamentu, vtedy by ste to podporili?

Richard Vašečka a ani ostatní nepovedali jednu jedinú objektívnu výhradu voči nášmu návrhu.

Niektoré výhrady boli voči tomu, že potrat by mal byť dovolený do 24. týždňa pri dieťati s genetickou poruchou, pretože ide v tomto prípade o akúsi eugeniku.

Vychádzali sme zo súčasnej úpravy, kde sme to maximálne sprísnili. Vypočuli sme aj hlas tých ľudí, ktorí tvrdili, že to treba nechať na zodpovednosť a vlastné rozhodnutie rodičov.

Drvivá väčšina výhovoriek však bola taká, že s extrémistami sa nerokuje atď., ale objektívne k zákonu nič nepovedali. Som veľmi zvedavý, s čím prídu páni poslanci v septembri. A ak ich návrh bude kvalitnejší a bez výhrad, a prídu za nami, aby sme ho podporili, tak ho podporíme.

Chcem sa ešte veľmi poďakovať Mariánovi Kuffovi za jeho odvahu prísť podporiť náš návrh. Mnohí biskupi a kňazi sa báli a boli ticho. Až keď kňaz Kuffa a iní, ktorí sú menej známi, poukazovali na to, že nech sa nepozerá na to, kto to predkladá, ale na to, čo sa tým zákonom môže docieliť, tak potom nabrali odvahu aj biskupi. Takí ako Marián Kuffa by mali byť všetci kňazi a vtedy by bola cirkev skutočne živá.

Takže vylučujete, že by ste si témou sprísnenia interrupcií robili iba PR? Dokonca konzervatívny denník Postoj na štatistikách poukázal na to, že vaši voliči nie sú nijako zvlášť pro-life orientovaní.

Politický marketing je to, keď strany alebo politici robia to, čo im prinesie osoh. Doteraz sa hovorilo, že každý, kto príde s témou interrupcií, tak v politike skončil. My sme to prosto spravili, lebo tomu veríme a chceme túto legislatívu zmeniť, aby sa zlepšila ochrana nenarodených detí. My sme to nerobili marketingovo, ale ako sme to vnútorne cítili a cítime.

Druhú časť rozhovoru s Marianom Kotlebom o Sýrii prinesieme v najbližších dňoch.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ondrej Šprlák
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Parlament je plný zradcov. Buď klamú všetci Sýrčania, alebo slovenské ministerstvo zahraničných vecí, hovorí Kotleba

0:00 Parlament je plný zradcov. Buď klamú všetci Sýrčania, alebo slovenské ministerstvo zahraničných vecí, hovorí Kotleba

ROZHOVOR Pred pár týždňami predseda ĽSNS Marian Kotleba spolu s poslancom Jánom Morom navštívili Sýr…