Na úvod taká mimopolitická otázka. Všimol som si, že krívate, stala sa vám nejaká nehoda?
Mali sme posedenie na chate, pomáhal som odpratať nejaké veci a išiel som neosvetlenou časťou popri dome, a stúpol som na kanál, ktorý bol len tak mierne prikrytý. No a ten nezniesol moju váhu (smiech), tak som spadol a narazil si koleno.
Ako vyzerá v súčasnosti váš parlamentný mimostranícky život? S ktorými politikmi komunikujete a naopak, s ktorými by vám zase spolupracovať ani nenapadlo?
Vzhľadom na to, že bolo leto, tak takejto komunikácie bolo menej. Je pravda, že z titulu nepodporiť vládnu koalíciu komunikujem viac s opozičnými politikmi. No komunikujem aj s mojimi bývalými straníckymi kolegami či kolegami z ostatných politických strán.
A čo Béla Bugár?
Povedal by som, že s Bélom Bugárom ani nie, ale s ostatnými exkolegami áno.
Aký s ním máte v súčasnosti vzťah? Je to medzi vami vypäté?
Nie. S rozhodnutím ísť do vlády s Robertom Ficom a Robertom Kaliňákom som sa ja vnútorne nevedel stotožniť. Ono je to o hodnotách, lebo už keď sa strana kreovala v roku 2009, vtedy sme v Moste prijali uznesenie, že nevstúpime do vlády so Smerom. Platilo to na voľby v roku 2010. Ideologicky mi to bolo vtedy najbližšie a strana dosiahla aj najvyšší volebný výsledok.
Napriek snahám posilniť stranu o známe osobnosti, strana v tohtoročných voľbách dosiahla historicky najhorší výsledok. Je to čisto o tom, že by som si nevedel predstaviť spolupracovať s ľuďmi, ktorí prípad Hedvigy Malinovej vykrajovali do tej podoby, že mladú dámu maďarskej národnosti de facto vyhnali z tejto krajiny. Mohol by som ale menovať aj ďalšie problémy, ktoré tam boli, ako napríklad v oblasti korupcie a klientelizmu. K tomu, aby som prispel k vláde Roberta Fica s Robertom Kaliňákom, tak k tomu mám ďaleko.
Spomínate ministra vnútra spájaného s kauzou Bašternák. Na svojom facebookovom profile píšete, že „nad vodou“ ho držia práve koaliční partneri. Dokedy toto „držanie nad vodou“ bude podľa vás trvať?
Dovtedy, kým sa SNS nerozhodne potopiť svojich koaličných partnerov.
Myslíte, že k tomu môže dôjsť? Je toho podľa vás Andrej Danko schopný?
Andrej Danko sa nedávno vyjadril, že chce byť aj premiérom. Osobne si myslím, že keď SNS a Andrej Danko zacítia, že jeho popularita stúpa do takej výšky, že by to mohlo byť prospešné, tak sa nebude štítiť ani toho, že túto vládu povolí.
Spomínate popularitu pána Danka. Zväčšuje sa mu podľa vás ego?
Rozhodne áno. Správa sa, ako keby mu parlament patril a nie ako prvý medzi rovnými. Dá sa povedať, že celá vládna koalícia nabrala obrovskú silu. Oni to v podstate aj konštatovali v programovom vyhlásení vlády, kde napísali, že to je vláda kontinuity. Andrej Danko, ale aj ďalší vo vládnej koalícii sa správajú tak, ako to povedal bývalý predseda parlamentu: vyhraj voľby a môžeš všetko. Podľa tohto hesla vedú rokovania aj o zmene rokovacieho poriadku. Ten predložia a potom si povedia, poďme rokovať, ako má vyzerať rokovací poriadok, keď ten je už predložený na schôdzu národnej rady. Čo asi nie je normálne. Normálne by bolo, ak by povedali, dobre, poďme zmeniť rokovací poriadok a poďme rokovať, aké tam majú byť zmeny. A výsledkom toho by bol predložený návrh a nie naopak.
Čo hovoríte na podobné návrhy, ako je zmena rokovacieho poriadku či kozmetické zmeny, ako je zákaz transparentov, tričiek a jedenia horaliek v rokovacej sále? Alebo aj konflikty Andreja Danka s opozičnými poslankyňami Luciou Nicholsonovou či Natáliou Blahovou?
Je to prejav arogancie a opojenosti mocou, lebo si myslia, že môžu všetko. V každom prípade si treba uvedomiť, že Slovensko nie je štandardná krajina. Andrej Danko spolu s koalíciou odkazuje človeku, ktorého zvolil občan, ktorý dostal niekoľkotisíc či stovku tisíc hlasov, že môže vystupovať dvadsať minút. Minister, ktorý sa možno ani neuchádzal o voličský hlas a na ministerské kreslo sa dostal len vďaka politickému rozhodnutiu, tak ten má právo v parlamente vystupovať neobmedzene. Je to nevyvážený pomer.
Musím povedať, že ak táto alebo akákoľvek iná vláda pristúpi k tomu, že v parlamente obmedzí priestor na diskusiu, aby obmedzili opozícii hovoriť o problémoch v spoločnosti, tak diskusia sa bude konať na ulici. No a keď bude na uliciach, tak to bude veľmi zlé. Som nesmierne rád, že demonštrácie, ktoré boli či už v Bratislave, alebo v krajských mestách, prešli veľmi kultivovaným spôsobom. Otázkou ale je, kedy sa to zmení.
Hovoríte o opojení mocou Andreja Danka. Myslíte si, že jeho popularita má dátum spotreby?
Každý politik má dátum svojej spotreby. Chcel by som len pripomenúť, že Mečiar a aj Slota boli populárni, no vo voľbách skončili mimo parlamentu. Takže prieskum popularity sa nerovná aj počtu voličských hlasov v parlamentných voľbách.
Na začiatku ste iniciovali petíciu za vypísanie referenda za predčasné voľby. Ako sa vyvíja táto iniciatíva?
Každý deň dostávam niekoľko obálok s podpísanými obálkami a v priebehu septembra sa chystám chodiť po dedinách a mestách usporiadávať akcie, na ktorých by sme priamo zbierali podpisy. Okrem iného som presvedčený, že je to jediný demokratický spôsob, pomocou ktorého sa môžu občania vyjadriť k tomu, či súhlasia s tým, čo sa deje v tejto krajine a bude diať aj budúce tri roky, alebo si želajú zmenu.
Koľko hárkov ste už približne vyzbierali? Blížite sa k požadovanému cieľu?
Pán redaktor za mesiac sa nedá vyzbierať 350-tisíc podpisov…
To nie, ale povedzte aspoň odhadom, či máte dobrý nábeh a či veríte v úspech petície…
Verím tomu, že je to dobrý krok, kam upriamiť pozornosť občanov, lebo nie som zástancom toho, že sa takéto veci riešia práve na uliciach. Množstvo ľudí sa pýta: aká bude alternatíva? Na to existuje jedna jediná odpoveď! Keď sme v 89. roku vyšli do ulíc, aj ja ako študent v Brne, nikto z nás nevedel, čo bude zajtra, kto príde a kto si tam sadne. To, čo sa udialo, môžeme kritizovať či chváliť, ale som presvedčený, že to našu krajinu posunulo dopredu. Myslím si, že nejaká tá zmena prísť musí. Nie je možné pokračovať v tom, čo sa deje v tejto krajine. Minister vyšetruje sám seba a vláda z toho odmieta vyvodiť politickú zodpovednosť.
Politická strana Sieť stratila väčšinu svojich poslancov. Ukončilo sa to vyvodením politickej zodpovednosti, že jej aktuálny predseda Brecely sa vzdal ministerského kresla. Minister vnútra vyšetruje sám seba a tvárime sa, že je to tak normálne a spravodlivé. Nehovorím o trestnoprávnej či hmotnoprávnej rovine alebo o tom, či naozaj niečo porušil, alebo neporušil. Z hľadiska objektivity by ministrom vnútra nemal byť človek, ktorého vyšetrujú úrady.
Nemyslíte si, že predčasné voľby spôsobia, že voliči budú preferovať antisystémové strany a tým sa vaša iniciatíva stane kontraproduktívna?
Keď táto vláda vznikala, tak zadefinovala, že je jedinou alternatívou, aby zabránila extrémizmu. Paradoxne, keď sa pozrieme na tie nešťastné prieskumy, tak vidíme, že Kotleba rastie. A rastie práve preto, lebo občania strácajú vieru v systém, ktorý dnes vďaka tejto vláde funguje. Preto sa obracajú k nesystémovým krokom, ako je Kotleba. Pokiaľ bude počas štyroch rokov v krajine takýto marazmus, tak som presvedčený, že to je pre túto krajinu to najhoršie. Pretože Kotleba a jemu podobní budú už natoľko silní, že to jednoducho nechcem ani zažiť.
Čo hovoríte na prebehlíkov zo Siete, na čele s Andrejom Hrnčiarom do Most-Híd? Čo týmto krokom povedali svojim voličom?
Odkázali im podľa mňa len jedno. Ide im o moc a o to, aby boli pri válove.
Myslíte si, že sa pán Hrnčiar s pánom Bugárom na tom dopredu dohodli?
Som presvedčený, že medzi nimi nejaká dohoda byť musela. Andreja Hrnčiara poznám natoľko, že viem, že neurobí krok bez toho, aby nepoznal, čo za tým bude. Išiel na kandidátku Mostu, dostal sa do parlamentu, na tlačovky chodil s Bélom Bugárom, keď bol dostatočné známy, tak rady Mostu opustil a vstúpil do Siete, kde mal mať lepšie šance. Keď sa ukázalo, že tam tie lepšie šance nie sú, tak sa vrátil, ale nie sám, ale prišiel aj s ďalšími. Pomer klubu Most-Híd už nie je vyrovnaný medzi Maďarmi a Slovákmi, ale už je v prospech Slovákov. A ako sa s tým vyrovná strana a jej voliči, tak to je už na nich.
Dá sa zo strany pána Hrnčiara hovoriť o určitej vypočítavosti?
To už nech si posúdi každý sám.
